Herečka Broňa Kováčiková o kultúrnej situácii na Slovensku: Je to alarmujúci stav, umelcom odkazujem toto

28-ročná herečka Bronislava Kováčiková pôsobí na slovenskej scéne už dlhší čas. Môžeš ju poznať napríklad z filmu Vojna policajtov alebo zo seriálu Rodinné prípady či Panelák, kde si v roku 2008 zahrala Leu.

V exkluzívnom rozhovore uviedla, čo si myslí o súčasnej kultúrnej situácii na Slovensku a čo by odkázala začínajúcim mladým hercom. 

• Prečo vníma herečka súčasný stav kultúry ako alarmujúci stav
• Ako sa to podľa nej môže zlepšiť
• Majú podľa nej mladí herci šancu na rozvoj?
• Nahradí podľa nej umelá inteligencia jej povolanie?

Ako vnímaš súčasnú situáciu v slovenskej kultúre a v slovenskom divadle?

Situáciu v kultúre, či už súčasnú alebo aj v uplynulých rokoch, vnímam ako alarmujúci stav. Kultúra vychádza zo slovíčka kultúrnosť. Čo znamená harmonické osvojovanie si vlastností a poznatkov. Zároveň znamená aj rozvoj vlastných schopností. Kultúra nie je len divadlo, film, herci či umenie ako také.

Je to súbor vzťahov, zvykov, inštitúcií, ktoré charakterizujú celú spoločnosť. A keďže podľa môjho názoru platí to prvé, čo som povedala, tak by som tak jemne naznačila, že sú krajiny, a nie sú tak ďaleko od nás, kde sa môžeme s obdivom pozerať na to, ako by to kultúrne malo vyzerať.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BROŇA (@autentickabrona)

Čo sú podľa teba najväčšie výzvy, ktorým umelci v dnešnej dobe čelia?

Určite je to porozumenie, úcta, slušnosť. To je taký základ. Potom sú tu určite aj existenčné výzvy, medzi ne patria financie a podpora kultúry ako taká.

Ako hodnotíš podporu kultúry zo strany štátu? Či už finančnú alebo hocijakú inú.

Momentálne je nálada v kultúrnej sfére taká, aká je, takže ak sa bavíme o podpore morálnej, tak vidíme, že tam hádžeme hrach na stenu. Ak sa bavíme o finančnej, je veľa kultúrnych sfér, kde je financovanie, samozrejme, podhodnotené.

Čo pre teba osobne znamená byť súčasťou divadelnej scény v týchto náročných časoch?

Ja som na to nesmierne hrdá, že som súčasťou a bez ohľadu na to, v akých časoch. Vždy za každých okolností. Pre mňa kultúra ako taká predstavuje veľkú hodnotu v mojom živote, takže tá hrdosť je patrične na mieste. Závisí to od priorít. Ak je kultúra niekomu ukradnutá, nebude jej pripisovať váhu. A platí to aj naopak.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Čo myslíš, že by v čase kultúrnej krízy na Slovensku mohlo pomôcť?

Určite nie rozosievanie chaosu. Skôr vytvorenie pokoja, stabilizácie a porozumenia. Otvorená komunikácia, ktorá je slušná a vecná. Samotná kríza na Slovensku nie je len v kultúre, bohužiaľ. Je to ďalekosiahlejší problém.

Treba vždy začínať od seba a snažiť sa v sebe hľadať morálne, hodnotové prvky a klásť si tie správne otázky. Potom by tá spoločnosť, ktorá tvorí náš štát, to naše Slovensko, mohla vyzerať aj inak a zároveň by sa mohlo predchádzať krízam alebo by sme z nich mohli vyjsť s menšími ujmami.

Myslíš si, že mladí herci a herečky majú dostatok príležitostí na rozvoj?

Je to náročné. Byť mladou herečkou alebo hercom a dostatočne sa presadiť v tak silno konkurenčnom prostredí je ťažké. Nie každý je na to psychicky a bytostne stavaný. Stojí to veľa úsilia, práce na sebe a dôležitým aspektom je aj šťastie.

Príležitosti, ktoré mladých hercov a herečky posúvajú vpred, sú, ale treba si ich naozaj vybojovať, pretože nie sú pre také množstvo. Ročne vychádza zo všetkých hereckých škôl vyše 100 ľudí. Nie je šanca, aby všetci z nich dostali príležitosť.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BROŇA (@autentickabrona)

Ako sa ako vyrovnávaš s tlakom súčasného kultúrneho prostredia a aké máš osobné ciele v najbližších rokoch?

Snažím sa svoju prácu robiť najlepšie, ako viem. Moja práca ma napĺňa, baví a dopĺňa mi istú mozaiku môjho života. Tlaky sú a budú. Je to súčasť mojej práce, tak ako napríklad aj odmietanie, závisť, prípadne iné zasahujúce vplyvy.

Môj cieľ je aj naďalej pokračovať slobodne a kreatívne v mojej práci. Zlepšovať sa v nej, naberať skúsenosti a dostávať nové zaujímavé príležitosti.

Čo najväčšie si vo svojej kariére zatiaľ dosiahla a kde všade ťa divadelní nadšenci alebo diváci už mohli vidieť?

Som veľmi hrdá na to, že sa naozaj s veľkou vášňou a láskou venujem práve divadelnému herectvu. Divadlo je moja vášeň. Dúfam, že mám hereckú kariéru ešte pred sebou a veľa zaujímavých okamihov spojených s mojou kariérou ešte zažijem.

Ak by som mala niečo spomenúť, tak som vďačná za to, že som si mohla zahrať aj po boku hercov, ako sú Milan Lasica, Emília Vášáryová, Zuzana Krónerová, Stanislav Štepka a mnoho ďalších osobností. Zároveň som stála na skoro všetkých doskách profesionálnych divadiel v Bratislave.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BROŇA (@autentickabrona)

Je nejaký projekt, ktorého by si chcela byť súčasťou?

Veľmi rada by som si v divadle zahrala monodrámu. Napríklad o nejakej silnej, významnej alebo zaujímavej osobnosti. To isté by platilo aj pre film. Rada by som si zahrala napríklad forenznú psychologičku. Totižto toto povolanie ma vždy lákalo a keďže som sa nakoniec rozhodla pre herectvo, tak toto by som si aspoň zahrala.

Mám ešte jeden maličký sen. Z komerčného súdka, ale má to pre mňa väčší význam. Kedysi som sa na profesionálnej úrovni venovala tancu, čiže áno, som taká menšia fanúšička Let’s Dance, takže aj tam by som si seba vedela predstaviť. Tak to len tak, ak by to náhodou niekto odtiaľ čítal (smiech). 

Čo ti vlastne pomohlo dostať sa do povedomia a preraziť vo svojej kariére?

Myslím si, že veľkým odrazovým mostíkom, kde som sa dostala výraznejšie do povedomia ľudí, bol seriál Panelák, kde som stvárňovala jednu z hlavných postáv druhej série, Leu.

Ovplyvňujú sociálne siete nejakým spôsobom tvoju prácu?

Ja osobne to veľmi rozlišujem a rozdeľujem. Ja Broňa na sociálnych sieťach ako „autentickabrona“ a ja Broňa ako herečka. Sú to pre mňa svety, ktoré sa niekde vylučujú a niekde prepájajú.

Primárne sa neovplyvňujú, ale zároveň v istom bode sa pretnú. Napríklad v nejakej osobnej propagácii, ale žeby som kvôli Instagramu dostala rolu, tak také sa teda ešte nestalo a myslím, že ani nestane.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa BROŇA (@autentickabrona)

Stal sa ti už nejaký šialený zážitok počas vystúpenia alebo natáčania?

Áno, určite a veľa. Ťažšie si už na ne spomenúť. Naposledy som točila film „Posledná sezóna“ na Šírave, ktorý má ísť do kín budúci rok a točili sme na kolotočoch, to bolo dosť šialené samo osebe. Keď som videla komparzistov ísť 8-krát po sebe na Extreme, čo je jeden z kolotočov, tak mi bolo aj za nich nevoľno.

Myslíš, že by mohla umelá inteligencia niekedy nahradiť tvoju prácu?

Toto je moja obľúbená téma a celkovo sa nad umelou inteligenciou často zamýšľam. Pokrok v tejto sfére je neuveriteľný a rýchly. Dokonca by som povedala, že do istej miery aj strašidelný. Sama umelú inteligenciu využívam, ak si neviem s niečím poradiť na Google alebo niečo potrebujem vedieť hneď.

Ako sme už mohli vidieť v USA, scenáristov do istej miery vo veľkom nahradila AI a, samozrejme, proti tomu protestovali, ale myslím si, že je to len otázka času. Dúfam, že to ale nebude napredovať naozaj takým enormným tempom. Rada by som si pohrala ešte ja (smiech).

Pandémia mala silný dopad na kultúrny sektor, ako sa podľa teba zmenilo divadlo za posledné roky? Vidíš nejaké zmeny?

Badám zmeny celkovo v kultúrnom priemysle. Najčastejšie ide práve o tie finančné, ale zároveň osvojili sa možno tie online komunikačné. Viac sa začala využívať digitálna forma. Napríklad sa často robí casting formou videosalftape a nie naživo. Je tam viacero takýchto zmien, ktoré badám.

Je niečo, čo by si urobila inak, ak by si so svojou kariérou ešte len začínala?

Ak by som mala vtedy svoje terajšie skúsenosti, tak by som možno veľa detailov zmenila, ale nie som typ, ktorý sa v tom veľmi vŕta. Veci majú byť a mali by byť tak, ako sú. Jediné, čo stále opakujem – učila by som sa viacero jazykov a pedantnejšie. Za mňa je to budúcnosť. Byť otvorený voči kultúram, národnostiam a vedieť sa tam dorozumieť.

zdroj: archiv/ Bronislava Kováčiková

Čo by si odkázala začínajúcim umelcom?

Pevné nervy (smiech). Ale samozrejme im prajem odhodlanie, odvahu, vášeň pre umenie a nech majú tú motiváciu, ktorá ich ženie vždy vpred. Ja som idealista a verím, že kultúra prežije vždy, i keď zažíva náročné chvíle.

Pamätáš si na svoj „I did it“ moment?

To bolo, keď som prvýkrát navštívila činoherné divadlo, kde som videla kvalitné umenie, skvelé výkony, tak vtedy som si povedala, to je ono. To je to, čo by som chcela aj ja. Opierať sa o slová, pretavovať myšlienky, čerpať z divadelných hier, nastavovať zrkadlo spoločnosti. Syntéza všehochuti. Kreativita a farebnosť v jednom. To si dodnes pamätám.

Ak by si mohla povedať, ako je tvoja profesia platená? 

Je to rôzne. Závisí od jednotlivých projektov. Samozrejme sa rozdeľuje aj divadlo ako umenie a napríklad seriál, tiež umenie, ale dajme tomu komerčnejšie. Tam je rozdiel. Záleží aj, aká je to postava, či ide o hlavnú alebo vedľajšiu. Má to veľa aspektov. Záleží aj, akí sú herci. 

Čo by si odkázala čitateľom Startitup? 

Pozvala by som vás do divadla a rada by som vo vás prebudila kultúrneho ducha. Aj keď verím, že čitatelia ho majú. Ukončila by som to optimisticky. Nezabúdajte na humor, v živote je veľmi dôležitý a paradoxne aj v tých najťažších chvíľach.