Historická chvíľa: Spojenci podpísali prístupové protokoly Fínska a Švédska o vstupe do NATO

Predstavitelia 30 členských štátov NATO podpísali v utorok prístupové protokoly Fínska a Švédska k Severoatlantickej zmluve. Na tlačovej konferencii v Bruseli to oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Pre Fínsko, Švédsko i NATO je toto naozaj historická chvíľa,“ uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii po boku ministra a ministerky zahraničných vecí Fínska i Švédska. „S 32 krajinami… budeme ešte silnejší,“ dodal.

Ešte treba ratifikáciu

Prístupové protokoly musí teraz ratifikovať všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Slovenska. Tento proces môže trvať niekoľko mesiacov a až potom sa môžu obe severské krajiny stať členmi tejto vojenskej organizácie a súčasťou jej kolektívnej obrany.

„Ďakujeme vám za podporu! Každý zo Spojencov teraz môže začať proces ratifikácie,“ uviedla švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová na sociálnej sieti Twitter.

„Tešíme sa na spoluprácu a zaistenie našej spoločnej bezpečnosti,“ dodala.

Po podpísaní prístupových protokoly sa Fínsko i Švédsko budú môcť zúčastňovať na stretnutiach NATO a budú mať tiež väčší prístup k informáciám tajnej služby.

Tieto dve severské krajiny však zatiaľ – až do ratifikácie členskými krajinami – nebudú chránené klauzulou NATO o tom, že útok na jednu členskú krajinu je útokom na všetky krajiny NATO, vysvetľuje Reuters.

Turecko nakoniec povolilo

Najskôr sa zdalo, že Turecko bude proti vstupu týchto krajín, napokon však súhlasilo. Švédska premiérka Magdalena Anderssonová ocenila v utorok „veľmi dobrú dohodu“ s Tureckom, ktoré vďaka nej podporilo členstvo Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii (NATO), a vyhlásila, že tento krok alianciu posilní. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Tento ďalší krok smerom k úplnému členstvu v NATO je, samozrejme, pre Švédsko a Fínsko dôležitý. Ale takisto je to veľmi dôležitý krok pre NATO, lebo naše krajiny budú v rámci NATO poskytovateľmi bezpečnosti,“ povedala Anderssonová v interview pre AFP.

 Anderssonová odmietla tvrdenia, že príliš ustúpila tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, aby ho tak presvedčila, nech nevyužije veto voči členstvu Švédska.

„Myslím si, že toto je dohoda, za ktorú sa môžem plne postaviť,“ povedala po dlhých rokovaniach v Madride s Erdoganom a svojím fínskym kolegom.

Anderssonová uviedla, že načrtla tureckému prezidentovi zmeny vo švédskych protiteroristických zákonoch, ktoré majú vstúpiť do platnosti na budúci mesiac.

„Samozrejme, budeme pokračovať v našom boji proti terorizmu a ako členovia NATO to budeme robiť v užšej spolupráci s Tureckom,“ povedala švédska premiérka.

Vyhlásila tiež, že švédske úrady pracujú na žiadostiach Turecka o vydanie určitých osôb, a to v súlade so švédskou legislatívou a európskym dohovorom o vydávaní osôb.

Bez prekvapení

Anderssonová dodala, že očakáva, že lídri NATO v stredu na summite v Madride oficiálne schvália žiadosť Švédska a Fínska o vstup do aliancie, a bez prekvapení.

Upozornila, že proces úplného začlenenia do NATO môže určitý čas trvať a priniesť ďalšie prekážky. „Náš prístup do NATO musí podpísať tridsať krajín a schváliť to musí 30 parlamentov a človek nikdy nevie, čo sa môže stať. Ale takisto viem, že členské štáty v NATO vnímajú ten fakt, že Švédsko a Fínsko zvýšia bezpečnosť aliancie ako celku, ak sa stanú jej členmi,“ vysvetlila.

Turecko teda nakoniec podporí vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie – Ankara sa rozhodla upustiť od svojich výhrad po podpise memoranda s Helsinkami a Štokholmom o vzájomnej spolupráci proti bezpečnostným hrozbám.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie, čím sa po desaťročiach odchýlili od politiky neutrality. Stalo sa tak z dôvodu ich obáv, ktoré vyvolala ruská invázia na Ukrajinu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie