Mesiac vznikol oveľa skôr, ako sme si mysleli. Vedci našli dôkazy v prastarých kryštáloch (VÝSKUM)
Historická premena Petržalky: Centrum Bratislavy sa konečne môže rozšíriť
Matúš MajerPetržalka sa môže dočkať dôležitej zmeny. To, čo dnes Bratislavčan pozná ako prázdne územie plné náletových drevín na petržalskom brehu Dunaja, sa môže zmeniť na kvalitnú zónu s bývaním, obchodnými priestormi a kvalitným verejným životom.
V skratke: Reč je o zóne na severe Petržalky, ktorú domáci poznajú ako „lido“ alebo oblasť medzi Starým mostom a Prístavným mostom. Charakter oblasti dnes určuje už zastaralejší „územný plán zóny celomestské centrum – časť Petržalka, územie medzi Starým mostom a Prístavným mostom“ z roku 2006, ktorý na mieste plánoval napríklad ostrov či dokonca štadión.
Územný plán tu teda platí bez zmeny už 17 rokov – doteraz sa pritom v oblasti prakticky nič nepostavilo, čo svedčí o jeho zastaranosti a potrebe aktualizácie. Nový územný plán, adekvátny k roku 2023, by mohol oblasť „prekresliť“ tak, aby dokázala naplniť súčasné potreby obyvateľov mesta.
Aby sa v oblasti kľúčovej pre Bratislavu mohlo stavať niečo iné, než zamýšľali autori dnes už zastaraného územného plánu, treba územný plán zmeniť. Reálny dosah na to má aktuálne pripravovaný 10. balíček dodatkov a zmien do Územného plánu, ktorý je po dlhých rokoch prípravy vo fáze verejného prerokovania.
Práve tento dokument má ambíciu obmedzujúci územný plán prekresliť a rozšíriť centrum Bratislavy aj na pravý breh Dunaja, čím by sa naplnil potenciál výbornej polohy Bratislavy, tak ako je to napríklad v susednej Viedni alebo v blízkej Prahe. Startitup spolu s urbanistami navrhované zmeny detailne preštudoval. Dočká sa Petržalka skutočne novej tváre?
Prečo je dôležité to, že Petržalka získa novú tvár
Petržalka v súčasnosti čelí viacerým výzvam, jednou z najväčších je však stavebná „púšť“ priamo na brehu Dunaja. Oblasť, ktorá by v iných mestách bola vďaka vodnej ploche aktívnym mestským centrom (Amsterdam, Štokholm), obchodno-rezidenčnou štvrťou (Neapol – Santa Lucia) alebo aspoň zaujímavým verejným priestorom (Praha – Náplavka), je v Bratislave ťažko prístupným zanedbaným územím, plným náletových drevín a spevnených plôch, ešte z čias výstavby Petržalky.
Ak sa vydáme z bratislavského downtownu cez Most Apollo, prvé, čím nás najväčšie sídlisko v strednej Európe privíta, je práve táto zanedbaná oblasť bez modernej a adekvátnej koncepcie. Až potom prídu moderné budovy a za nimi kilometre a kilometre ikonických panelákov.
Aktuálne platný územný plán totiž kvalitnú výstavbu adekvátnu k potrebám mesta v roku 2023 podľa urbanistov neumožňuje. Oblasť je navyše veľmi špecifická – z jednej strany je oddelená od zvyšku Petržalky pomerne nepriechodnou bariérou – kombináciou Einsteinovej ulice a diaľnice D1, ktorá má rovných 10 pruhov – z druhej strany zas riekou a záplavovou oblasťou.
Ako mala oblasť vyzerať podľa územného plánu z roku 2006?
Nový ostrov: Urbanisti v roku 2006 rátali s novým ostrovom, ktorý by bol vybudovaný vytvorením nového ramena, čo by si vyžadovalo nielen veľkú investíciu, ale aj rozsiahly výrub stromov. Súčasný južný (pravý) breh Dunaja by v oblasti zostal zachovaný, no stal by sa súčasťou ostrova. Rameno by následne hlbšie pretínalo súčasnú záplavovú oblasť a tieklo by približne popri súčasnej cyklistickej hrádzi.
Štadión: Celý priestor medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom sa týka výhradne nového štadiónu. Ide o veľký priestor, ktorý by sa bez zmien v územnom pláne nedal inak využiť. Územný plán nešpecifikuje šport, ktorému by sa mal štadión venovať, špekulovalo sa však o hokeji, keďže 5 rokov po schválení na Slovensku prebehli MS v hokeji a práve v tej dobe sa hľadal priestor na nový hokejový štadión. Ten dnes poznáme ako Zimný štadión Ondreja Nepelu – a teda priestor na takýto veľký štadión v územnom pláne je zbytočný a skôr sa sem hodia objekty, ktoré splnia funkcie potrebné v centre mesta.
Plocha určená pre zmenšenú podobu štadióna ostáva v regulácii zachovaná. Otáznou ostáva ale funkcia takéhoto športoviska. Možnosťou je napríklad cyklistický velodrom, ktorý zatiaľ v Bratislave chýba a dobre by sa dopĺňal s frekventovanou cyklotrasou, ktorá vedie po hrádzi.
Málo zástavby aj bytov: Aj keď územný plán rátal s akou-takou zástavbou v oblasti, v porovnaní s inými centrálnymi oblasťami (Staré Mesto) jej bol nedostatok – centrálne ulice sú charakteristické vyššou hustotou, stačí sa pozrieť napríklad na Jakubovo námestie, okolie Medenej ulice či oblasť 500 bytov.
Ak sa na oblasť podľa pôvodného územného plánu pozrieme pohľadom od Starého Mesta, najprv by nasledoval ostrov, potom nové dunajské rameno. Nasledovali by lodenice a vodácke zariadenia, pás zelene, hrádza, ďalšie zóny a až tak by prišlo na budovy. Aj z nich by však len časť bola rezidenčná.
Nedostatky, ktoré vznikli časom, vidno aj na grafických častiach Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy z roku 2006.
V prvom nákrese vyššie je napríklad ružovou elipsou vyznačený štadión, v priestore medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom. Ide o rozsiahly priestor, ten je však podľa plánu kompletne venovaný štadiónu a súvisiacej infraštruktúre.
V druhom nákrese nižšie zase vidno nový ostrov (Malý ostrov) aj s dvojicou premostení či nedostatkom rezidenčných budov.
Konečne šanca na zmenu
Ak sa nezmení dnes už zastaralý územný plán, podľa urbanistov oblasť nemôže naplniť potreby Bratislavy v štýle súčasného urbanizmu. Dobrou správou však je, že mesto Bratislava aktívne pracuje na zmene a o oblasti hovoria takzvané Zmeny a doplnky 10, ktoré sa snažia upraviť súčasný stav územného plánu v oblasti.
Po zapracovaní a schválení zmien by sa v oblasti mohol rozvinúť čulý stavebný ruch, ktorý by vyústil do zaujímavých polyfunkčných projektov i oblasti, ktoré budú s Dunajom aktívne komunikovať. Lídrom tejto zmeny majú byť dva rozsiahle developerské zámery – Southbank od Penta Real Estate a Nové Lido od J&T Real Estate. Projekty majú vyrásť priamo na dotknutom území. Southbank bude stáť v okolí Mosta Apollo, Nové Lido o čosi západnejšie, smerom k Starému mostu.
Nové centrum mesta
Bratislava má príležitosť rozšíriť svoje centrum mesta už aj za Dunaj. Doteraz centrum končí na nábreží Starého Mesta, na druhej strane Dunaja toho veľa nie je – za jediné výnimky sa dajú považovať Sad Janka Kráľa a Tyršovo nábrežie, ktoré mesto pred rokmi premenilo na úspešný verejný priestor.
To sa však zmení: Bratislava so zmenami v územnom pláne premení zanedbanú oblasť na lokalitu, ktorá má potenciál byť jednou z najatraktívnejších v strednej Európe, dokonca aj s vlastným premostením cez Dunaj. S projektom Eurovea totiž novú petržalskú oblasť prepojí nová lávka – ďalšia spojnica Petržalky s centrom mesta.
Na petržalskej strane by so zmenami územného plánu mohli vyrásť developerské projekty s kombinovaným zameraním na bývanie, retail aj kvalitný verejný priestor. Obnoviť by sa mohli aj zámery na obnovenie historickej pláže Lido, vďaka čomu by sa petržalský breh Dunaja opäť posunul vpred.
Nový most cez Dunaj
Navrhované zmeny v územnom pláne rátajú aj s novou lávkou cez Dunaj, medzi Starým mostom a Mostom Apollo. V Starom Meste bude ústiť na už existujúce Námestie M. R. Štefánika v rušnom projekte Eurovea – nová zóna sa tak už napojí na downtownovú zónu mesta a ruch sa vďaka lávke presunie aj do Petržalky.
Na novú lávku dnes nie je ešte vyhlásená ani architektonická súťaž, no očakáva sa, že pôjde o premostenie určené pre chodcov a cyklistov. S autami či električkou cez lávku zmeny v územnom pláne nerátajú, takáto lávka by projekt predražila o niekoľko miliónov eur – električky však jazdia hneď po neďalekom Starom moste, z ktorého by však mali v budúcnosti zachádzať priamo na dotknuté územie – čo je tiež obsahom zmien a doplnkov 10.
Oblasť Southbanku a Nového Lida tak dostane nielen novú tvár, ale aj kvalitný spôsob, ako sa dostať do oblasti za pár minút pešo z centra.
Zeleň zachovaná
Akákoľvek zásadná výstavba v oblasti bude až za súčasnou hrádzou, ktorá je dnes využívaná ako jedna z najfrekventovanejších cyklociest v Bratislave – a nebude teda v tesnom kontakte s Dunajom.
Približne 100-metrový úsek medzi skalnatým brehom Dunaja a hrádzou je totiž záplavovým územím a okrem zopár vodáckych objektov so športovým objektom polície je väčšina plochy neudržiavaný les.
Zeleň by pritom mala zostať zachovaná, no s potenciálom stať sa omnoho kvalitnejšou a ľahšie verejne dostupnou – autori navrhovaných zmien totiž oblasť označujú za zrelú na vznik kvalitného verejného priestoru s využitím potenciálu Dunaja. Finálna podoba tohto územia bude závisieť od rozhodnutí a činnosti mesta Bratislava, ako vlastníka daných pozemkov.
Šanca na svetovú architektúru
Aktuálny územný plán je príliš konkrétny, čo sa týka definovania priestoru na výstavbu budov – je limitujúci tým, že do veľkej miery už predpisuje presný tvar budov. Vychádza totiž z výsledkov súťaže na lokalitu z roku 2006, ktorá zadefinovala podobu zástavby. To dnes znižuje možnosti a potenciálnu kvalitu architektonických zámerov v oblasti, ktoré by územný plán museli rešpektovať.
Možnosti, ktoré by daná zmena mohla priniesť, načrtla už nedávna architektonická súťaž v réžii developera Penta Real Estate, ktorá prilákala viacero svetových architektonických štúdií, ako sú Zaha Hadid Architects, Bjarke Ingels Group, alebo Office for Metropolitan Architecture. Víťazný návrh vytvorilo zoskupenie architektonických štúdií Snøhetta, Studio Egret West a gro architekti, ktorý plne rešpektoval pripravovanú zmenu.
Svetovú architektúru sa určite bude snažiť prilákať aj developer Nového Lida, ten aktuálne projekt certifikuje na prestížne BREEAM Communities – certifikáciu na významné projekty celomestského významu, ktorá sa posudzuje už počas prípravy projektu. V strednej a východnej Európe ju zatiaľ má len 6 projektov.
„Neviditeľné“ zmeny, ktoré budú formovať novú tvár Bratislavy
Nie každá navrhovaná zmena v územnom pláne je taká pútavá ako nový most cez Dunaj, no je tu aj niekoľko prehliadnuteľnejších úprav, ktoré môžu definovať charakter celej oblasti.
Nové zmeny v územnom pláne vyškrtávajú pôvodné zámery, ktoré už stratili svoje opodstatnenie – ako štadión či jeden z ostrovov. Miesto toho aktualizuje jednotlivé bloky, v súlade s potrebami mesta a jeho obyvateľov.
Dôležitý je pomer rezidenčných a komerčných budov, ktorý by podľa navrhovaných zmien mal byť omnoho vyváženejší a vo finále vytvorí polyfunkčné územie, ktoré má potenciál vytvoriť moderné 15-minútové mesto.
Zóna by mala byť sebestačná aj po komerčnej stránke (obchody aj kancelárie) – noví obyvatelia tak nebudú musieť z novovznikajúcej zóny cestovať za prácou, relaxom či nákupmi do mesta. Oblasť by navyše mohla obslúžiť aj už existujúce projekty – napríklad komplex Digital Park či CBD.
Takýto vývoj je podstatný aj kvôli oblasti, kde by takéto projekty mohli vyrásť. Už dnes tisícky Petržalčanov každé ráno cestujú za prácou cez Most Apollo a Prístavný most, ktorý je svojimi zápchami známy po celom Slovensku. Takéto smerovanie oblasti by však nielen, že nemuselo vytvoriť nových Petržalčanov, ktorí potrebujú denne dochádzať na druhú stranu Dunaja, no navyše do oblasti môže byť časť týchto ľudí odklonená, ak v nej bude dostatok pracovných príležitostí.
Hlavnú rolu v tom bude hrať aj práve nová pešia lávka. Cesta z projektov Southbank a Nové Lido až do nového downtownu by pešo mohla zabrať 10 minút a menej – bez takejto realizácie by si vyžadovala výrazne dlhšiu obchádzku cez Starý most alebo cez rušnejší Most Apollo.
Dopravnej situácii však pomôže aj nová železničná zastávka. Aj keď gro aktivity v zmenách územného plánu sa týka severnej časti úprav neďaleko Dunaja, zámery sa menili aj južne od Einsteinovej ulice, kde už autori návrhu rátajú aj s novým železničným uzlom (takzvaný TIOP) neďaleko Muchovho námestia. Petržalka by tak na severe získala nový železničný uzol, z ktorého by sa mohol vyformovať kvalitný prestupný terminál vo vznikajúcej štvrti výškových kancelárskych budov.
Návrh zmien v územnom pláne tak aktívne ráta s podporou filozofie kompaktného 15-minútového mesta a snaží sa redukovať aj emisie z automobilovej dopravy.
Petržalka si chvíľu ešte bude musieť počkať
Kľúčová otázka je však, kedy by územný plán mohol byť zmenený tak, aby reflektoval moderné štandardy.
„Momentálne je pripravený návrh zmeny Územného plánu a zmeny Územného plánu zóny, ktoré ideme teraz sprocesovať,“ vyjadril sa v apríli pre urbanistický portál YIM.BA hlavný architekt mesta Bratislavy Juraj Šujan. „Najprv to ide do pripomienkového konania, takže reálne je to otázka minimálne jedného roka.“
