Historický deň pre Gruzínsko: Sobotné voľby rozhodnú medzi Európou a Ruskom
- Gruzínsko sa pripravuje na voľby, ktoré určia jeho budúcnosť
- Proeurópske protesty zdôrazňujú polarizáciu spoločnosti pred kľúčovým hlasovaním
- Gruzínsko sa pripravuje na voľby, ktoré určia jeho budúcnosť
- Proeurópske protesty zdôrazňujú polarizáciu spoločnosti pred kľúčovým hlasovaním
V sobotu čaká Gruzínsko rozhodujúci moment v jeho politickej histórii, keď občania pôjdu k volebným urnám, aby sa rozhodli medzi dvoma diametrálne odlišnými smerovaniami krajiny – Európskou úniou alebo pokračujúcou orientáciou na Rusko.
Voľby sa podľa Euronews považujú za kľúčový bod, ktorý určí, či Gruzínsko bude pokračovať na ceste k európskej integrácii alebo sa ešte viac priblíži k Rusku.
Hlavným aktérom volieb je strana Gruzínsky sen, ktorú vedie miliardár Bidzina Ivanišvili a ktorá je pri moci už 12 rokov. Na druhej strane stojí opozícia, ktorá sa zjednotila okolo štyroch hlavných strán a obviňuje Gruzínsky sen z brzdenia krajiny na ceste do Európskej únie a posilňovania vzťahov s Moskvou.
Napätie pred voľbami sa neustále stupňuje, pričom strana Gruzínsky sen obviňuje opozíciu z toho, že chce Gruzínsko zatiahnuť do vojny s Ruskom. Opozícia však tvrdí, že ide o voľby medzi slobodnou a demokratickou budúcnosťou v Európe alebo podriadenosťou Moskve.
Spoločnosť je polarizovaná a vyhrotená
Za posledné mesiace došlo v Gruzínsku k mnohým protestom. Parlament, kontrolovaný Gruzínskym snom, presadil kontroverzné zákony, ktoré boli označované ako „ruské“ a ktoré by mohli obmedziť činnosť médií a mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia.
Opozícia a prozápadní občania tento krok vnímajú ako jasný signál, že vláda sa čoraz viac prikláňa k ruskej politickej línii. Tieto zákony spôsobili nočné protesty v hlavnom meste Tbilisi, ktoré, ako informoval The New York Times, často prerástli do násilných zrážok s políciou.
Prezidentka Salome Zurabišvili, ktorá bola zvolená s podporou Gruzínskeho sna, sa postavila proti týmto zákonom a svojím vetom sa ich pokúsila zastaviť. Parlament však jej veto prelomil a zákon nakoniec schválil.
Zurabišvili počas protestov viackrát apelovala na občanov, aby sa nebáli postaviť sa proti vláde, a vyzvala ich, aby v nadchádzajúcich voľbách volili opozíciu. Prezidentkina pozícia je však v gruzínskom parlamentnom systéme prevažne ceremoniálna a má obmedzený vplyv na politické rozhodovanie.
Zákony Gruzínskeho sna, vrátane tzv. „zákona o zahraničných agentoch“, pripomínajú ruskú legislatívu, ktorú Moskva používa na potlačenie občianskej spoločnosti a nezávislých médií. Gruzínsky sen obhajuje tieto zákony ako nevyhnutné na ochranu krajiny pred zahraničnými zásahmi. Podľa premiéra Irakliho Kobachidzeho sú tieto opatrenia potrebné na zachovanie mieru a stability v krajine.
Voľby sa budú konať v tieni udalostí na Ukrajine, pričom Gruzínci majú stále v pamäti vojnu s Ruskom v roku 2008, po ktorej 20 % gruzínskeho územia zostalo pod ruskou kontrolou. Obavy z opakovania podobného konfliktu sú živé najmä na vidieku, kde sa mnohí voliči podľa BBC stotožňujú s rétorikou Gruzínskeho sna, ktorý tvrdí, že ich politika zabezpečí mier.
Západ voľby pozorne sleduje
Európska únia a Spojené štáty vyjadrili nad vývojom v Gruzínsku obavy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken kritizovali prijatie zákonov, ktoré môžu podľa The New York Times ohroziť gruzínske snahy o členstvo v EÚ a oslabujú demokratické hodnoty.
Brusel v tomto roku dokonca zmrazil proces vstupu Gruzínska do EÚ, pričom vyjadril znepokojenie nad tým, že gruzínska vláda ustupuje od demokratických reforiem. Sobotné voľby tak rozhodnú nielen o vnútropolitickom smerovaní krajiny, ale aj o jej medzinárodnej orientácii.
Volebné prieskumy, ktoré však v Gruzínsku nie sú považované za úplne spoľahlivé, naznačujú, že Gruzínsky sen môže opäť vyhrať.
Opozičné strany však majú veľkú šancu získať väčšinu, ak spoja svoje sily. Voliči tak stoja pred zásadným rozhodnutím: buď sa krajina bude posúvať smerom k Európskej únii, alebo zostane pod rastúcim vplyvom Moskvy.
Zdroje: Euronews, Euronews, BBC, The New York Times, The New York Times