Historický míľnik pre medicínu: Vedci spomalili jednu z najzákernejších chorôb sveta
- Japonská farmaceutická firma predstavila prelomovú liečbu
- Sľubuje spomalenie Alzheimerovej choroby
- Testovať sa má začať budúci rok
- Japonská farmaceutická firma predstavila prelomovú liečbu
- Sľubuje spomalenie Alzheimerovej choroby
- Testovať sa má začať budúci rok
Berie blízkych, kradne spomienky a ničí životy. Reč je o zákernej Alzheimerovej chorobe, ktorá postihuje predovšetkým starších ľudí. Doposiaľ sa lekári mohli na svojich pacientov len prizerať a ponúknuť im komfort v ich posledných rokoch života. Vedci však ohlásili radostnú správu – jej liečba je možná.
Liečivo existuje
O prelomovom zistení informuje britský denník The Guardian. Koncom novembra ho spoznajú lekári a výskumníci z celého sveta. Na tohtoročnej konferencii sa totiž majú dopočuť o vôbec historicky prvej liečbe, ktorá sľubuje výraznejšie spomalenie následkov doteraz neliečiteľného ochorenia.
Optimizmus vedcov pramení z tlačovej správy japonskej spoločnosti Eisai, ktorá uviedla, že sa jej úspešne podarilo otestovať ich novú protilátku nesúcu názov lecanemab.
Japonská farmaceutická firma uviedla, že v spolupráci s americkou firmou Biogen vykonala pokusy na celkovo 2 000 dobrovoľníkoch. U každého z nich bolo diagnostikované ranné štádium Alzheimerovej choroby.
U pacientov mali pritom japonskí vedci pozorovať „spomalenie kognitívneho úpadku“, čo v preklade znamená, že choroba u subjektov postupovala pomalšie, ako by tomu bolo bez podania protilátky.
Britský denník The Telegraph ponúka aj konkrétne čísla. U pacientov, ktorým bol lecanemab podávaný, sa v priebehu 18 mesiacov spomalil postup choroby o 27 % v porovnaním s pacientami, ktorým bolo podávané placebo.
Protilátka pritom funguje na princípe boja proti tzv. amyloidom. Ide o bielkoviny, ktoré sa hromadia v mozgoch obetí Alzheimerovej choroby a spôsobujú veľa symptómov spojených s týmto ochorením.
Niekoľko prekážok
Ide o skutočne radostnú správu, no The Guardian dodáva, že liečba by sama o sebe mohla mať hneď niekoľko problémov. Prvým a najviac okatým z nich je nedostatok dôkazov, ktoré majú vedci v súčasnosti k dispozícii. Jediné, od čoho sa môžu odraziť, je spomínaná tlačová správa japonskej firmy.
Dve tisícky pacientov, ktorí boli do experimentálnej liečby zapojení, taktiež nie je dostatočný počet pre určenie prípadných vedľajších efektov spomínanej protilátky. Medzi ne by mohli patriť napríklad krvné zrazeniny v mozgu, ktoré bývajú často fatálne.
Podávanie liečiva pritom môže byť značne komplikovanou záležitosťou, keďže na to, aby bolo skutočne efektívne, je potrebných aspoň niekoľko vpichov protilátky mesačne. Ide o proces, ktorý je finančne náročný a v mnohých nemocniciach sveta aj nedostupný. Potrebné by bolo aj intenzívne monitorovanie pacientov, aby sa dalo predísť nežiadúcim vedľajším efektom.
Vedcom dodali nádej
Aj napriek všetkým nepriaznivým faktorom majú vedci z celého sveta nádej. Liečba Alzheimerovej choroby bola totiž pre medicínu tajomstvom, ktoré sa jej nedarilo rozlúsknuť vyše jedno storočie.
Aj v prípade, že by liečba nebola dostatočne efektívna na to, aby sa uviedla na trh a skutočne podávala ľuďom trpiacim touto chorobou, ide o prelomový objav či snáď dokonca o historický moment.
Dokazuje totiž, že liečba je naozaj možná. Do doby ohlásenia japonskej firmy si totiž vedci ani neboli istí, či je proti ochoreniu, ktoré je celkovo siedmym najväčším zabijakom na svete, vôbec možné efektívne bojovať.
The Guardian súčasnú situáciu prirovnáva k vôbec prvej liečbe ochorenia HIV z 80. rokov minulého storočia. Aj keď bola prvá procedúra ďaleko od ideálnej, vydláždila cestu ďalšiemu výskumu, ktorý ju následne zdokonalil a umožnil mať ľuďom nakazeným sexuálne prenášaným ochorením nádej prežiť.
Ako dodáva portál Express, prvé klinické testy lecanemabu by mali byť spustené už budúci rok. „Naozaj si myslím, že toto je historický moment. Trvalo to dlho, kým sme sa sem dostali. Prvýkrát sme navrhli amyloidové terapie v roku 1992,“ cituje denník profesora Johna Hardyho, ktorý je jednou z najváženejších osobností genealógie.
„Som naozaj nadšený ohľadom práce, ktorá nám bude čoskoro odprezentovaná,“ zakončil vedec.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: The Guardian, The Telegraph, Express