Hľadá sa záhadná zbraň, ktorá má útok na Kryme na svedomí. Toto je len začiatok, tvrdí Kyjev
- Po explóziách na Kryme prichádzajú z Kyjevu zmiešané signály
- Predstavitelia pod zárukou anonymity tvrdia, že išlo o ukrajinské zbrane
- Možností je viac
- Po explóziách na Kryme prichádzajú z Kyjevu zmiešané signály
- Predstavitelia pod zárukou anonymity tvrdia, že išlo o ukrajinské zbrane
- Možností je viac
V utorok sa na Kryme ozvali hlasné explózie, ktoré zasiahli ruskú leteckú základňu Novofedorivka. Ide o základňu, ktorá sa nachádza hlboko na okupovanom území Krymu. Na videách, ktoré natáčali turisti na neďalekej pláži, je vidieť dym a explózie.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že výbuchy boli spôsobené požiarom a nie ostreľovaním. Rovnaké tvrdenie použilo i po potopení krížnika Moskva.
Zmiešané signály prichádzajú aj z Kyjeva. Kým oficiálne sa Ukrajina k útokom nepriznala, predstavitelia pod zárukou anonymity tvrdia opak.
Použité malo byť zariadenie výlučne ukrajinskej výroby
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že za výbuchmi by mohli byť protiruskí partizáni, uvádza TASR.
Podoľak na otázku internetovej televízie Dožď, či je Kyjev za výbuchy zodpovedný, odpovedal: „Samozrejme, že nie. Čo s tým máme spoločné?“
„Ľudia, ktorí žijú pod okupáciou, rozumejú tomu, že sa táto okupácia blíži ku koncu,“ dodal poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Na Twitteri uviedol, že „toto je len začiatok“.
#Ukraine 🇺🇦: for the first time since the beginning of the war Ukrainian forces have struck occupied #Crimea. The target was the Novofedorivka airbase on the western side of the peninsula pic.twitter.com/kTDSkT4QLW
— Thomas van Linge (@ThomasVLinge) August 9, 2022
Iné výpovede ale prichádzajú z anonymných zdrojov v blízkosti Kyjeva. Vysoký ukrajinský vojenský predstaviteľ so znalosťou situácie pre New York Times prezradil, že išlo o útok ukrajinských síl.
„Bola to letecká základňa, z ktorej pravidelne štartovali lietadlá na útoky proti našim silám v južnej oblasti,“ povedal predstaviteľ pod podmienkou anonymity.
Predstaviteľ neuviedol, aký typ zbrane bol použitý pri útoku, uviedol len, že „bolo použité zariadenie výlučne ukrajinskej výroby“.
Za útokom majú stáť ukrajinské špeciálne sily
Podobné svedectvo mal priblížiť denníku Washington Post iný nemenovaný ukrajinský predstaviteľ, ktorý tvrdí, že pri útoku sa angažovali ukrajinské špeciálne sily.
Potvrdil to aj americký predstaviteľ, pod podmienkou zachovania anonymity povedal denníku, že útok zrejme uskutočnila ukrajinská armáda, avšak nepoužila pri tom americké zbrane.
The Guardian uvádza, že pri explóziách leteckej základne, ktorú navštívili v minulosti aj americký prezident Franklin Roosevelt a britský premiér Winston Churchill cestou na Jaltskú konferenciu, zahynula minimálne jedna osoba. Pravdepodobne boli zničené aj lietadlá napriek tomu, že to Rusko popiera.
Na základni sa malo nachádzať dvanásť stíhačiek Su-30SM, šesť taktických bombardérov Su-24M, a šesť prieskumných bombardérov Su-24MR, uvádza The War Zone.
#Ukraine: New footage from the ground at the Russian airbase in Novofedorivka, #Crimea, shows that at least 1 Su-24M attack aircraft was totally destroyed due to a „violation of fire safety requirements“. The real reason for the catastrophic explosions today is currently unknown. pic.twitter.com/sGRa0MtJZz
— 🇺🇦 Ukraine Weapons Tracker (@UAWeapons) August 9, 2022
Rakety s potrebným dostrelom už Ukrajina má, tvrdí bývalý poradca ministra vnútra
Otázkou je, že ak ide naozaj o útok ukrajinskej armády, ako ho previedli? Ruská letecká základňa je od najbližších ukrajinských pozícií vzdialená 200 kilometrov (124 míľ).
Doteraz nebolo známe, že by Ukrajina disponovala zbraňou, ktorá by mohla zasiahnuť cieľ na takú vzdialenosť. Americké HIMARS-y zasiahnu cieľ len v dosahu približne 70 – 80 kilometrov.
Sovietska Točka-U, známa tiež ako Scarab B, ktorou Ukrajina disponuje, má maximálny dolet 120 kilometrov.
Reportedly, Russia’s Air Force 43rd Regiment airfield close to the city of Saki in Crimea has been attacked.
It’s located over 200 kilometers deep in the Russian-controlled rear.
What could that be? 😳https://t.co/Gsl7iI35Aj pic.twitter.com/DvpSb2bHEY— Illia Ponomarenko 🇺🇦 (@IAPonomarenko) August 9, 2022
Viktor Andrusiv, ktorý v júli z nejasných dôvodov odstúpil z funkcie poradcu ministra vnútra, na sociálnej sieti Telegram uviedol, že Ukrajina už disponuje zbraňami, ktoré by takú vzdialenosť prekonali.
„Rakety s dostrelom 200 až 300 kilometrov sú už v službe a používajú sa v našej krajine,“ uviedol Andrusiv.
Ak naozaj ide o rakety ukrajinskej výroby s týmto dosahom, „podozrivé“ sú dve zbrane, ktoré majú parametre zodpovedajúce útoku. Ide o nedokončený ukrajinský systém balistických rakiet krátkeho doletu Hrim-2 a protilodnú strelu Neptun.
Missiles with a range of 200-300 km are already in service with us and are being used – ex-adviser to head of Ministry of Internal Affairs of 🇺🇦 Andrusiv.
I do not know how much one can trust to source of such statements, but some 🇺🇦 officials are now saying such things. pic.twitter.com/fe1ICKdSJX— Special Kherson Cat 🐈🇺🇦 (@bayraktar_1love) August 9, 2022
Ukrajina vyvíjala vlastnú balistickú raketu, potrebný dolet má
Prvá spomenutá je známa pod rôznymi menami. Ako uvádza The War Zone, projekt bol označovaný ako Sapsan, Grom, Grim, Grim-2 a Hrim-2. Cieľom bolo vyvinúť mobilný systém, ktorý by sa vyrábal doma a konkuroval by ruskému Iskanderu-M.
Najväčšie úsilie vyvinula ukrajinská raketová spoločnosť Pivdenne práve pri projekte známom ako Sampsan. Práve vtedy bola vyvinutá zbraň a ďalšie komponenty kompletného systému, vrátane 10-kolesového odpaľovača. Ten môže niesť dve kontajnerové rakety súčasne.
Zbraň mala mať dolet 280 kilometrov (174 míľ), pričom by niesla bojovú hlavicu s hmotnosťou 480 kilogramov. Dlhá by bola 6,4 metra.
Koncept rátal s inerciálnym navádzacím systémom podporovaným satelitným navigačným spojením. Verzia Grim-2/Hrim-2 zas počíta s 8 kolesovým vozidlom, schopným uniesť len jednu raketu.
Tento variant mal mať dolet tiež 280 kilometrov. Predpokladá sa, že tento dolet by platil len pre exportnú verziu. Domáca verzia by mohla disponovať doletom až 450 až 500 kilometrov.
In connection with today’s missile attack on #Novofedorivka air base Hrim-2 or Grіm-2 (sometimes referred to as Grom (Thunder)) a Ukrainian prospective mobile short-range ballistic missile system in developed can be responsible. #UkraineWar #Hrim2 #Grim2 #Grom pic.twitter.com/2KKEAYPlS4
— OSINTCentralEurope (@EuropeOsint) August 9, 2022
Exportná verzia by zrejme mierila do Saudskej Arábie, ktorá spolufinancovala tento projekt. Súčasný stav projektu Grim-2/Hrim-2 je nejasný. Prototypy zrejme boli testované v roku 2016.
Dvojkolový 10-kolesový odpaľovač, ktorý sa podobal na ruský Iskander, sa objavil v nasledujúcom roku. V roku 2018 bol s označením ukrajinských ozbrojených síl verejne ukázaný počas prehliadky Dňa nezávislosti v Kyjeve.
Ukrajinci mohli pri útoku využiť napríklad prototypy tejto rakety, ale nie je možné povedať, či je takýto útok vôbec možný a v akom stave sú tieto zbrane.
Neptun má tiež vhodný dostrel, použiť sa môže na pozemný útok
Zbraň, ktorá naozaj dokáže prekonať takú vzdialenosť, je ukrajinskej výroby a Ukrajinci s ňou vedia narábať, je protilodná strela Neptun. Tá sa dá za určitých podmienok použiť i na pozemný útok.
The EurAsian Times uvádza, že protilodná strela používa na navádzanie mix GPS, laserového navádzania a inerciálne navigačné systémy. Maximálny dolet má 280 kilometrov.
Strela potopila pýchu ruskej Čiernomorskej flotily, krížnik Moskva.
Špecialista na zbrane tvrdí, že zodpovedné sú ATACMS
Špecialista na zbrane Thomas C. Theiner tvrdí, že si je na 90 % istý, že útok malo na svedomí ATACMS (Army Tactical Missile System), čo sú taktické balistické strely. 10-percentnú šancu dáva riadeným strelám, ako je Neptun.
Nie je známe, že by Ukrajina disponovala strelami ATACMS napriek tomu, že ich požadovala. Spojené štáty, alebo niektorí zo spojencov, mohli tieto rakety, ktoré dokáže odpáliť i HIMARS, na Ukrajinu poslať bez toho, aby to bolo zverejnené. Podobne, ako protiradarové strely AGM-88.
Washingtonský Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vidí ako možný scenár s upravenou strelou Neptun. Podobne zasahujú ciele i Rusi, ktoré využívajú protilodné a protiletecké rakety. Vplyvný Inštitút úplne vylučuje ruskú verziu s požiarom.
Čo je tiež možné, je, že USA alebo niekto zo spojencov mohli pomôcť Ukrajine vyvinúť potrebnú zbraň alebo ju pomôcť sfunkčniť a premeniť už vyvinuté systémy na operácieschopné.
Nezáleží na tom, čo skutočne zasiahlo Krym, Ukrajincom to prinieslo psychologické vzpruženie a pocit, že teraz majú zbraň, ktorou môžu zasiahnuť hlboko do ruských pozícií. Vznikajú už aj vtipy, že aká zbraň Krym zasiahla.
Meanwhile pic.twitter.com/Kbx7GRljgE
— Illia Ponomarenko 🇺🇦 (@IAPonomarenko) August 10, 2022
Naopak, pre Rusov je to psychologický šok, ktorý prináša ešte väčší pocit zraniteľnosti voči ukrajinským zbraniam prenikajúcim čoraz hlbšie do ruských pozícií. ISW tiež pripomína, že Rusi majú slabú vzdušnú obranu, čo už ukázal aj prípad krížnika Moskva. To je dôvod, prečo sa Rusko pravdepodobne pokúšalo zakamuflovať udalosť ako požiar.
Zdroje: TASR, New York Times, The Guardian, The War Zone, The War Zone, EurAsian Times, ISW, Washington Post