Hladina kyslíka na Zemi klesá – vedci sú v pozore

Eva Takáčová

29. septembra 2016 o 12:30

Téma ochrany životného prostredia neustále naberá na dôležitosti. Zamestnáva tisíce odborníkov v snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť negatívne dopady ľudskej činnosti. Výsledok najnovších štúdií vyvoláva viacero otáznikov – vedci zistili, že množstvo kyslíka v zemskej atmosfére pomaly klesá.

Téma ochrany životného prostredia neustále naberá na dôležitosti. Zamestnáva tisíce odborníkov v snahe zastaviť alebo aspoň spomaliť negatívne dopady ľudskej činnosti. Výsledok najnovších štúdií vyvoláva viacero otáznikov – vedci zistili, že množstvo kyslíka v zemskej atmosfére pomaly klesá.

Tím výskumníkov z Princetonskej univerzity analyzoval vzduch v bublinkách uviaznutých v prehistorických ľadovcoch Antarktídy. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť, v akej miere sa mení percentuálne zastúpenie kyslíka vo vzduchu.

Zdroj: livescience.com

Výsledky vedcov znepokojili. Za posledných 800 000 rokov poklesla hladina kyslíka o 0,7 percenta. Pre lepšiu predstavu: takúto zmenu by si zažil vo výške 100 metrov nad zemou, čiže približne na 30. poschodí v porovnaní s prízemím. Možno si myslíš, že tak nepatrná zmena nie je dôvodom na obavy. Odborníci ale upozorňujú, že je potrebné mať sa na pozore a skúmať príčiny týchto zmien.

Výskumníci majú dve hypotézy, ktoré by mohli vysvetliť tento trend.

Prvým potenciálnym „vinníkom“ je príroda sama. Pokles môže byť dôsledkom prirodzenej erózie pôdy odhaľujúcej nové vrstvy sedimentu, ktoré spotrebúvajú kyslík. Ďalším faktorom je ochladzovanie oceánu, ktoré spôsobuje zvyšovanie rozpustnosti kyslíka vo vode, čím narastá koncentrácia tohto prvku vo oceánoch.

Zdroj: pixabay.com

Pravdepodobnejšou príčinou sme však my sami. V posledných rokoch ľudskou činnosťou a priemyselnou výrobou rapídne rastie spotreba kyslíka a na druhej strane produkcia oxidu uhličitého.

Existuje množstvo materiálov, ktoré tiež prispievajú k úbytku kyslíka v atmosfére. Napríklad obyčajná hrdza, ktorá vzniká oxidáciou železa, je výrazným pohlcovačom kyslíka. Rovnako aj prvok pyrit (takzvané mačacie zlato) a organický uhlík, ktoré na seba viažu veľké množstvo kyslíka.

Z výskumu tiež vyplynulo, že vynímajúc posledných 150 rokov, bola hladina oxidu uhličitého viac-menej konštantná. Toto zistenie vedcov prekvapilo, nakoľko predpokladali, že pri klesajúcej hladine kyslíka bude hladina oxidu uhličitého stúpať.

Nepochybne je nutné vo výskumoch pokračovať, analyzovať a zbierať dáta o interakcii kyslíka a oxidu uhličitého v rozsiahlejšom časovom horizonte.

Zdroj článku a obrázkov: livescience.com, pixabay.com, zdroj úvodnej fotografie: livescience.com/pixabay.com

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko

Životné prostredie