Volanie po zmene bolo vypočuté. Hnutie #BlackLivesMatter dostalo nomináciu na Nobelovu cenu za mier

Hnutie Black Lives Matter si vyslúžilo nomináciu na Nobelovu cenu za mier roku 2021. Informuje o tom britský The Guardian.

Na ocenenie ho nominoval nórsky poslanec Petter Eide, ktorý v nominačných dokumentoch uvádza, že toto hnutie sa zaslúžilo o boj s rasizmom aj mimo USA. „Najväčšou výzvou Ameriky, ale aj Ázie či Európy, je čoraz väčší konflikt na základe nerovnosti. Black Lives Matter sa stalo globálnym hnutím, ktoré bojuje za rasovú nespravodlivosť,“ uvádza Eide, podľa ktorého sa hnutie BLM zaslúžilo o celosvetové zvýšenie povedomia o rasizme.

Eide ocenil najmä to, že hnutie nemalo vplyv len na USA, ale zmobilizovalo ľudí na celom svete. Tým sa hnutie BLM líši od väčšiny iných hnutí poukazujúcich na problémy v spoločnosti.

Ľudské práva a rabovanie

BLM je kontroverzným hnutím najmä kvôli faktu, že protesty za práva afroameričanov sa premenili na nekontrolovanú pouličnú vojnu plnú násilia a rabovania. Netrvalo preto dlho a vyrojili sa kritici, ktorí sú zásadne proti nominácii na prestížne ocenenie, akým Nobelova cena je.

Iní zase poukazujú na to, že cenu by mali dostať zakladateľky tohto hnutia. Alicia Garza, Patrisse Cullors a Opal Tometi hnutie BLM odštartovali. Cullors prvýkrát napísala hashtag #BlackLivesMatter v komentári k statusu spoluzakladateľky Alicii Garzy na Facebooku po tom, čo polícia prepustila vraha černošského chlapca na slobodu.

Odvtedy sa hnutie stalo akýmsi národným protestom proti násiliu a systematickému rasizmu proti Afroameričanom.

https://twitter.com/mekkaokereke/status/1355321569732554752?s=20

Kto stojí za #BLM

„Táto výzva, potreba a naša túžba po #BlackLivesMatter začala, keď som bola mladšia,“ povedala Cullors pre TIME. Vyrastala v Los Angeles, kde sa s policajnou brutalitou voči čiernym stretávala dennodenne. Mala deväť rokov, keď jej 11-ročného a 13-ročného brata pritlačila polícia brutálne ku stene.

Tri zakladateľky hnutia začali vytvárať účty na Tumblr a Twitteri, kde povzbudzovali používateľov, aby zdieľali príbehy o tom, prečo na životoch čiernych spoluobčanov záleží. Slogan sa dostal von aj mimo virtuálneho sveta. Garza napríklad vystavila transparent  do okna v obchode s obuvou. Cullors viedla protest po Rodeo Drive v Beverly Hills s transparentom, na ktorom sa nachádzal hashtag.

„Išlo o volanie po činoch,“ prezradila Garza pre Guardian. „Aby sme sa uistili, že vytvárame svet, v ktorom skutočne záleží na životoch čiernych ľudí.“

Záleží na všetkých životoch

Protesty v roku 2020 vyvolala násilná smrť Georgea Floyda. Nešlo však len oňho, hnutie upozorňovalo na množstvo zbytočných úmrtí afroameričanov, v ktorých často figurovala polícia. Známa je napríklad vražda študentky Breonny Taylor, ktorú zastrelili policajti, ktorí si mysleli, že sú v dome podozrivého.

Prípadov, kedy boli afroameričania zabití len preto, že vyzerali podozrivo, sú však tisícky. Podľa štúdie z roku 2015 7,2 milióna Afroameričanov zomrelo rukou polície, zatiaľ čo bielych bolo 2,9 milióna. Na všetkých životoch záleží, a práve preto bolo potrebné upozorniť na nefungujúci systém a rasizmus v USA, ktorý prevláda doteraz. #BlackLivesMatter pritom netvrdí, že na iných životoch nezáleží.

Dnes je hnutie známe po celom svete. O momentálnych protestoch a nepokojoch v USA sme písali pred pár dňami. Situácia je stále napätá a tiché protesty sa menia na vandalizmus či nepokoje. Problémom je, že polícia aj počas mierumilovných protestov jedná na niektorých miestach agresívne. 

Situácie sa rôznia. V Los Angeles napríklad polícia pred protestujúcimi kľačala a napokon ich policajti začali objímať. 

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie