Honorár za knihu je často rovnaký ako priemerný plat. Pritom na nej robíte roky
- Monika Kompaníková začínala na škole s maľbou a dnes je úspešná spisovateľka
- Spolu s ďalšími renomovanými umelcami bude mentorovať začínajúcich literárnych autorov, ktorí požiadajú o grant Viac umenia
- Nedala si servítku pred ústa a povedala, ako funguje financovanie v našej umeleckej sfére
- Monika Kompaníková začínala na škole s maľbou a dnes je úspešná spisovateľka
- Spolu s ďalšími renomovanými umelcami bude mentorovať začínajúcich literárnych autorov, ktorí požiadajú o grant Viac umenia
- Nedala si servítku pred ústa a povedala, ako funguje financovanie v našej umeleckej sfére
Si umelkyňa, spisovateľka, pracovala si na filme, spolupracovala si aj s divadlom či galériou, dokonca tvoríš pesničky, moderuješ a robíš workshopy pre deti. Ako vyzerá tvoj deň, keďže to rozhodne nie je príklad práce od 9 do 17.
Ešte donedávna k tomuto patrila práca v kníhkupectve Artforum na pozícii PR. Navyše sa od apríla starám o knižnú edíciu Denníka N a spolu s Nadáciou Tatra banky sa pripravujem na mentorovanie začínajúcich literárnych autorov. Máme ešte dve deti a tie asi najviac determinujú môj časový rozvrh. Plus domácnosť a záhrada.
Kedy to všetko stíhaš?
Pracujem veľa, častokrát v noci, veľa cestujem, ale akosi si to viem zmanažovať. Naučila som sa robiť rýchle, hoci nie vždy dobré rozhodnutia. Skrátka veľmi nešpekulujem.
V súčasnosti pracuješ ako mozog projektu Čo čítať vo vydavateľstve. Stále však aktívne tvoríš. Čo je tvojim posledným projektom a čo pripravuješ v najbližšom období?
Noviny Čo čítať? sme vymysleli s Jakubom Kratochvílom pred asi šiestimi rokmi a aj keď som už z Artfora odišla, na novinách robím ako šéfredaktorka stále, pretože ma to baví a myslím, že sme vymysleli celkom dobrý formát, ktorý funguje, udržiava si svoju kvalitu, aj keď nás nikto neučil ako sa majú robiť noviny a učili sme sa to za pochodu.
Na svojom konte máš nespočetné množstvo ocenení, ale súťaží sa zúčastňuješ aj ako členka poroty.
Dlhé roky som pracovala v treťom sektore, spolupracovala som s Komunitnou nadáciou Bratislava, s Greenpeace, so Slobodou zvierat a potom s Nadáciou Orange, Centrom pre filantropiu a ďalšími. Nastavovala a spravovala som grantové programy a neskôr som ich začala aj posudzovať. Neskôr prišla Poviedka, Cena Nadácie Tatra banky za umenie a pozvanie do poroty. Tento rok som bola v porote Európskej ceny za literatúru. Takže to poznám z viacerých strán a to je výhoda. Viem, aké ťažké je nastaviť kritériá súťaže alebo grantového kola, viem aké je ťažké ich naplniť aj rozhodnúť.
Čo ťa v tvojej tvorbe najviac inšpiruje? Kde čerpáš silu vytvárať niečo nové?
Toto je otázka, na ktorú umelci neradi odpovedajú. Je to totiž rôzne. Voľakedy som mala jednu tému, ktorá ma zaujímala a tak sa objavovala vo viacerých textoch. Teraz sa mi zdá, že som si ju sama pre seba vyčerpala, že ju už mám z každej strany otočenú a začínam sledovať, že ma to ťahá k úplne inej téme. Asi to súvisí so životným obdobím – voľakedy to bolo mesto/dedina, potom deti/rodičia, teraz príroda/človek. Na jeseň vyjde kniha Neobyčajné, 50 príbehov českých a slovenských hrdiniek, alebo rebeliek, teda žien, ktoré prežili výnimočný život a nejakým spôsobom prelomili alebo posunuli hranice
Ako si spomenula čítaš množstvo rukopisov. Vieš po prečítaní povedať, či bude kniha úspešná?
To, ktorá kniha sa stane úspešnou je lotéria, niekedy môžete vyčerpať všetky marketingové možnosti, vložiť do knihy veľa peňazí a nič sa nestane. Potom sa nejaký influencer odfotí s nejakou knihou, napíše dobrý post a kniha ide, aj keď je to hlúposť. Nepáči sa mi to, ale treba s tým rátať.
Ako môžu popularite knihy pomôcť autori?
Od autorov sa priam žiada, aby sa prezentovali. Aby mali svoje instagramové konto a živili facebook, aby chodili na prezentácie, hovorili o knihách atď.
A robia to?
Väčšinou je to v rozpore s ich prirodzenosťou, lebo písanie je činnosť veľmi introvertná a osamelá. Na takmer všetky rozhodnutia sú sami, majú neustále pochybnosti. Potrebujú čas a nemôžu ho míňať na sociálne siete. Dá sa naučiť vystupovať a primerane o svojej práci hovoriť, ale väčšinou je to nutné zlo.
Zdá sa, že uživiť sa v tomto odbore nie je jednoduché.
Nie je to jednoduché, pretože umenie sa považuje alebo za elitársku záležitosť alebo za voľnočasovú aktivitu, alebo za kombináciu.
Takže si ľudia myslia, že pracujete zadarmo?
Áno. Častokrát sa mi stane, že ma zavolajú na debatu na druhý koniec republiky a neponúknu mi honorár, veď idem len čítať. Pripraviť umelecký workshop pre deti, kurátorovať výstavu, nahrať album, vymyslieť choreografiu nevie hocikto, všetko si vyžaduje nápady, vzdelanie, sústredenie, skúsenosti, dobrý manažment, teda veľa zručností, ktoré neovláda každý, ale ľudia nie sú veľmi ochotní zaplatiť za to.
Platí to aj vo vydavateľskej oblasti?
Veru často musím vysvetľovať vydavateľovi, že nie som začiatočník, ktorý chce dostať šancu a poskytne svoj nápad, rukopis a celý koncept knihy z radosti, že sa naň vôbec pozreli. Autori sú často vnímaní ako tí, čo môžu byť radi, že im vydavateľ venuje pozornosť, nie je to vždy win-win vzťah. Honoráre za knihy sú často rovnaké ako je priemerná mesačná mzda, ale na knihe nerobíte mesiac, na knihe robíte rok, dva.
Ako teda dokážete vyžiť?
Nízke honoráre sa dajú doplniť grantami, pokiaľ máte informácie, skúsenosti a čas venovať sa žiadostiam. Je dobré, že vznikol Fond na podporu umenia. Máme tu však aj Literárny fond, do ktorého všetci odvádzame navyše 2%, teda umelci neodvádzajú štátu 19% daň, ale 21%.
A dokáže vám reálne finančne pomôcť?
Žiaľ tento fond funguje veľmi netransparentne. Štipendiá sú naozaj symbolické a častokrát si poviete, že to nestojí ani za ten čas, čo strávite pri vypisovaní žiadosti.
https://www.instagram.com/p/BkPvxrhlP3t/
Takže sa asi obzeráte skôr po súkromných zdrojoch.
Posledné roky spolupracujem s Nadáciou Tatra banky pre umenie a veľmi oceňujem, že sa banka rozhodla pre umenie a nie pre sociálnu oblasť alebo šport. Páči sa mi, že to robia premyslene a s dlhodobou víziou. Sú flexibilní – teda celkom pružne reagujú na nové trendy a podporujú oblasti, ktoré sú na vzostupe. To nie je úplne bežné. Od tohto roka napríklad priniesli zmenu v grantovom programe Viac umenia v kategórii Literatúra. Úspešní grantisti získajú miesto finančnej odmeny podporu formou editácie ich diela a mentoringu od skúsených autorov, čo ich skutočne môže posunúť ďalej v písaní. Dostala som ponuku byť jedným z mentorov a veľmi sa na to teším.
Život umelca evidentne nie je vôbec jednoduchý, no to si vydržala. Čo by si odkázala mladým?
Vydržte a buďte angažovaní. Ak sa vám nepáči ako funguje ministerstvo kultúry, ozvite sa. Ak sa vám nepozdáva systém prideľovania grantov, ozvite sa. Ak potrebujete na svoje projekty peniaze, snažte sa o ne aktívne uchádzať. Nikto vám ich sám od seba neprinesie. Nerobte umenie kvôli peniazom, ale žiadajte primeranú odmenu sa svoju prácu. Strážte si svoje autorské práva. A majte zo svoje práce radosť.