Horúčavy sa dostali aj na Antarktídu. Na južnej pologuli je pritom zimné obdobie
- Počas slovenského leta je na Antarktíde zima a naopak
- Napriek tomu zamrznutý kontinent dobehli horúčavy
- Zima je najslabšia za 50 rokov
- Počas slovenského leta je na Antarktíde zima a naopak
- Napriek tomu zamrznutý kontinent dobehli horúčavy
- Zima je najslabšia za 50 rokov
Po celom svete sa ľudia stávajú svedkami jedného teplotného rekordu za druhým. Tichý oceán trápi El Niño a Európa sa pripravuje na hrozivé horúčavy.
Planéta nedávno zažila najteplejší deň a najteplejší jún, aký bol kedy zaznamenaný. A výnimkou nie je ani Antarktída, kde momentálne udierajú azda najnebezpečnejšie horúčavy. A to aj napriek tomu, že keďže ide o južnú pologuľu, v tomto ročnom období je na zamrznutom kontinente zima, nie leto – rovnako ako v Austrálii.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) minulý týždeň informovala, že hladina morského ľadu je v okolí Antarktídy na rekordne nízkej úrovni. Konkrétne sa nachádza 17 percent pod priemerom klasickým pre tieto mesiace v roku.
Morský ľad sa buď rozširuje, alebo zmenšuje. Záleží to od ročného obdobia a aj tento rok nie je výnimkou. Antarktída stále zamŕza, no najpomalším tempom od začiatku satelitného pozorovania v 70. rokoch, vysvetľuje Vox.
Hrozba do budúcna
Ako vysvetľuje Marilyn Raphaelová, profesorka geografie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ide o znepokojujúce úkazy. „Nemalo by tam byť také teplo, aké je. Ak bude otepľovanie pokračovať, veci sa zhoršia,“ hovorí.
Antarktídu obýva len hŕstka vedcov. Okrem nich tu už nájdeš len zver vrátane miliónov tučniakov. Pre zvyšok planéty je však napriek tomu mimoriadne dôležitá. Nachádza sa tu 90 percent svetového ľadu, ktorý tvorí 70 percent sladkej vody na Zemi.
Ak by sa všetok roztopil, zvýšilo by to globálne hladiny morí o približne 58 metrov. Našťastie je takýto ponurý scenár nepravdepodobný, no topenie ľadu na južnom póle sa neustále zrýchľuje.
Otepľovanie Antarktídy predstavuje hrozbu až pre jednu tretinu ľudstva. Zapríčiní to zmeny ich príjmu, stravy a miesta života.
„Morský ľad, atmosféra a oceán spolu komunikujú. Len sme ešte zatiaľ nespoznali rozsah zmien, ktoré sa blížia,“ dodal Jeremy N. Bassis, profesor klimatických a vesmírnych vied na Univerzite v Michigane.
Chráň sa pred teplom
V súčasnosti pravidelne vychádzajú varovania pred hroziacimi horúčavami aj na našom kontinente. Európa sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých kontinentov a svetadielov na svete. Minulý rok nastala v mnohých krajinách obrovská spúšť. Vypukali požiare, vysychali vodné toky a kolabovalo poľnohospodárstvo, informovali sme.
Podľa prognózy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) však podobné scenáre hrozia aj tento rok. V roku 2022 v období od 30. mája do 4. septembra minulého roka pritom v Európe súviselo s horúčavami až 61 672 úmrtí.
V tejto súvislosti aj na Slovensku platia viaceré opatrenia napríklad v zamestnaní. Každý druh práce má svoju vlastnú maximálnu operatívnu teplotu. Záťažou teplom sa zvyšuje nepozornosť, čo v práci vplýva na riziko vzniku úrazu. V prípade prekročenia istých hodnôt vznikajú zamestnávateľovi viaceré povinnosti a zamestnancovi rôzne práva. Viac zistíš na tomto odkaze.
Predpoveď na víkend
Počas najbližších dvoch dní bude do našej oblasti prúdiť veľmi teplý vzduch. Ako informuje iMeteo, už v piatok (14. 7.) na území Slovenska udreli vysoké teploty nad hranicou 30 stupňov. Sobota a nedeľa však prinesú ešte podstatne vyššie hodnoty a hranicu 30-ky prekonajú ľavou zadnou.
Západ a juh Slovenska by mal v sobotu očakávať teploty na úrovni 34 stupňov Celzia. V nedeľu sa to ešte zvýši, a druhý víkendový deň tak uzatvorí voľné dni teplotami na úrovni vyše 35 stupňov Celzia, miestami až 37 °C.
Už v pondelok sa popoludní sa však začne znova mračiť a hrozia aj prvé búrky.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: WMO, Vox, Archív SIU, iMeteo