Hotely a reštiky sa sťažujú: Ak prísne opatrenia potrvajú, finančná pomoc štátu je zbytočná

Stratili klientov, stratili príjem a ich existencia je doslova otázna. A niektorí to majú už bohužiaľ, ako sa hovorí, za sebou. Bavíme sa o množstve podnikateľov a ľuďoch, ktorí pracujú v gastre, v hotelierstve, v cestovnom ruchu i v ďalších výrazne zasiahnutých odvetviach korona pandémiou a opatreniami.

O pomoc zúfalo volajú tento rok už dlhší čas. „Niekoľko mesiacov sme sa snažili presvedčiť vládu, aby pripravila špecifickú schému pre podniky v cestovnom ruchu,“ hovorí pre Startitup generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

zdroj: Unsplash/K8

Ďalšia, tentokrát výraznejšia pomocná ruka od štátu v podobe 100 miliónov eur napokon dorazí, no bude to na záchranu stačiť? „Otázne je, ako dlho budú platiť súčasné opatrenia. Ak sa nedočkáme zásadných uvoľnení najneskôr do konca novembra, pre mnohé prevádzky bude akákoľvek pomoc úplne zbytočná. Nemajú už žiadne finančne rezervy,“ konštatuje Marek Harbuľak.

Dalo by sa jednoducho povedať, že čím dlhšie budú súčasné opatrenia trvať, tým viac podnikov napriek pomoci proste skrachuje.

O mnohé podniky sme už prišli, ďalšie sú na ceste

Keď na jar prišla prvá vlna korony, podľa údajov poradenskej spoločnosti Bisnode zmiatla so sebou zhruba tisíc reštaurácii, rýchlo-občerstvení a pohostinstiev. Obzvlášť zraniteľné sa stali samozrejme menšie prevádzky, ktoré vlna doslova zobrala. Tí o čosi silnejší a väčší, čo to prežili, zaznamenali v tomto úvode priemerný pokles tržieb 40 až 50 %.

Už sa zdalo, že to máme za sebou a život sa postupne vracia do normálu, no korona vlna, a ešte o mnoho väčšia, dorazila opäť. A väčšie budú podľa odborníkov aj následky, ktoré po druhej vlne ostanú – očakáva sa ešte viac skrachovaných a zničených podnikov po celom Slovensku.

Gastro podniky nemôžu mať kvôli opatreniam otvorené a spoliehajú sa akurát tak na výdajné okienko a rozvoz, ktorý je podľa ich slov asi tak ziskový ako obedové menu, čiže veľmi málo alebo nijako.

Prepad v číslach

Ledva na nohách sa nedržia len gastro podniky. Ďalšími výrazne, až existenčne, postihnutými sú ubytovacie zariadenia, hotelieri, ich zamestnanci, majitelia penziónov a podobne.

zdroj: Unsplash/Orlova Maria/Ashwini Chaudhary

Tento rok k nám podľa údajov, ktoré nám poslalo ministerstvo dopravy a výstavby (zastrašuje aj cestovný ruch), neprišla ani len polovica zahraničných návštevníkov než vlani a aj počet nocí, ktoré u nás strávili, bol priemerne nižší. Bolo tomu tak na jar i počas celého leta.

Čo sa týka domácich, Slovákov, aj u nich bol najskôr zaznamenaný pokles v desiatkach percent, no v lete, kedy sa do zahraničia viacerí obávali, trochu pomohli straty zmierniť. „Zvýraznil sa podiel domácich návštevníkov, ktorí však nedokázali vo všetkých segmentoch nahradiť chýbajúcu zahraničnú klientelu. Sezóna bola v znamení len krátkych výletov a rezervácií na poslednú chvíľu,“ opísal pre Startitup túto sezónu hovorca Tatra mountain resorts Marián Galajda.

„Oveľa horšie sú na tom mestské hotely, kde priemerná vyťaženosť nedosahuje ani 20 % kapacít, čo znamená zníženie počtu prenocovaní oproti roku 2019 až o 70 %,“ dodáva Marek Harbuľak.

Kto a akú pomoc dostane

Vláda pred necelým týždňom zverejnila pomoc domácemu cestovnému ruchu v hodnote 100 miliónov eur, ktorá bude prerozdelená medzi hotely, penzióny, reštaurácie, prevádzkovateľov lanoviek, akvaparkov, sprievodcov v cestovnom ruchu a mnohým ďalším, ktorým klesli tržby aspoň o 40 a viac % v porovnaní s minulým rokom.

„Finančný príspevok bude vo výške od 4 do 10 %, v závislosti od poklesu tržieb,“ informuje o pomoci ministerstvo dopravy a výstavby. Ak niekomu napríklad za tento mesiac klesli tržby o 60 % v porovnaní s októbrom 2019, od štátu dostane 6% z jeho obratu, aký mal v októbri 2019. Ak niekomu o 80 %, tak dostane 8% zo svojho obratu z októbra 2019.

Dobrou správou podľa Harbuľaka je, že sa o túto pomoc dá žiadať aj spätne od apríla tohto roka, čiže podnikatelia si môžu teraz nechať takto vyplatiť všetky mesiace od apríla po dnešný mesiac. Mnohým tieto peniaze pomôžu, no ako bolo povedané v úvode, niektorých podľa Harbuľaka i odborníkov asi aj tak nezachránia, obzvlášť pri dlhšie trvajúcom stave opatrení, aký máme teraz.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy