Hranice ľudského tela sú stanovené: Túto extrémnu teplotu už organizmus neunesie (ŠTÚDIA)

Ako vo svete aj na Slovensku začínajú byť horúčavy čím ďalej tým bežnejšie. Zatiaľ čo si možno pamätáš letá bez tropických nocí, je to už dávno, čo si mohol zaspať bez klimatizácie či otvorených okien naprieč bytom.

Obzvlášť si to mohol pocítiť minulé leto, keď ortuť teplomera vystrelila nezvyčajne vysoko. O historických rekordoch písal aj portál Počasie & Radar, ktorý priniesol informáciu, že 3. a 4. júla sme zažili najhorúcejšie dni v histórii.

Celosvetová priemerná teplota dňa 4. júla bola 17,18 °C, čím bol prekonaný rekord z 3. júla, ktorý bol 17,01 °C. Na takéto horúčavy však nereaguje len naša planéta, ale aj naše telo.

Portál Inverse zverejnil štúdiu, podľa ktorej máme aj my svoju pomyselnú hranicu. Ak ovzdušie prekročí istú hodnotu, tvoj organizmus to môže prestať zvládať.

Vysoké teploty sú novým normálom

Keď si spomenieš na letá zo svojho detstva, iste si nepamätáš, že by si mohol bundu odkladať už v máji. Skutočné horúčavy sme zažívali na Slovensku maximálne tri týždne a ľudia ich väčšinou strávili pri vode, kde sa to dalo ešte ako-tak prežiť.

Zemeguľa sa ale stále viac otepľuje a dokazujú to aj minuloročné júlové rekordy. Naposledy takéto maximá namerali v roku 1979, uvádza portál Inverse.

„National Center for Environmental Prediction označilo včerajšiu priemernú teplotu Zeme za najteplejší deň, ktorý ľudia doteraz namerali. Je to spôsobené kombináciou El Niño a globálneho otepľovania,“ napísal vlani na sociálnej sieti X doktor Robert Rohde, ktorý je hlavným vedcom americkej mimovládnej organizácie Berkeley Earth. Dodal, že takýchto dní môžeme očakávať viac.

Globálne otepľovanie nie je fenomén, ale fakt. Potvrdzuje to aj NASA. Na svojom webe uvádzajú, že za posledných 800-tisíc rokov naša planéta zažila osem cyklov ľadových dôb a teplejších období. Koniec poslednej ľadovej doby pred približne 11 700 rokmi znamenal začiatok modernej klimatickej éry – a ľudskej civilizácie.

Väčšina týchto klimatických zmien sa pripisuje veľmi malým zmenám na obežnej dráhe Zeme, ktoré menia množstvo slnečnej energie, ktorú Zem dostáva.

Súčasný trend otepľovania je odlišný, pretože je jednoznačne výsledkom ľudskej činnosti od polovice 19. storočia. Dodávajú, že postupuje rýchlosťou, ktorá nebola zaznamenaná počas posledných tisícročí. Odvolávajú sa pritom na štúdiu uverejnenú v IPCC.

Je nepopierateľné, že ľudská činnosť vytvorila atmosférické plyny, ktoré zachytili viac energie Slnka v sústave Zeme, píše NASA. Táto dodatočná energia zohriala atmosféru, oceán aj zem a nastali rozsiahle a rýchle zmeny v atmosfére, oceáne, kryosfére či biosfére.

Ako nás horúčavy ovplyvňujú

Postupné otepľovanie a vlny horúčav majú negatívny vplyv aj na tvoj organizmus. Inverse upozorňuje, že tepelný stres môže ovplyvniť telo nespočetnými škodlivými spôsobmi. Avšak je veľmi ťažké určite teplotné hodnoty, ktoré už majú vplyv na zdravie a pohodu. A práve o tom bola nová štúdia.

Výskumníci z University of Roehampton vo Veľkej Británii zistili, že ľudské telo nie je schopné regulovať svoju telesnú teplotu, keď počasie dosiahne 40 °C alebo viac. Najmä vtedy, ak teplotu sprevádza mierna až vysoká vlhkosť.

Podľa zistení prezentovaných na výročnej konferencii Spoločnosti pre experimentálnu biológiu v Edinburghu v Škótsku sa zdá, že táto fyziologická porucha súvisí s rýchlosťou metabolizmu.

EÚ čoskoro zavedie prísne cestovné pravidlá. Turisti môžu byť z Európy vykázaní až na tri roky

Doktor Lewis Halsey hovorí, že veľa prác sa venuje živočíchom. Rôzne živočíšne druhy to majú inak, pretože rýchlosť ich metabolizmu je minimálna, a tým majú aj nízky výdaj energie. Halsey, ktorý je vedúci výskumník a profesor vied na University of Roehampton, v tlačovej správe uviedol, že informácie o ľuďoch sú stále obmedzené.

Hľadanie správnej hodnoty

Vedci študovali rozsah teplôt, pri ktorých normálne procesy nášho tela, ako napríklad rýchlosť metabolizmu, dokážu udržať teplotu nášho jadra bez použitia ďalšej energie. Toto rozpätie sa nazýva termoneutrálna zóna (alebo TNZ) a výskumy o ňom siahajú do 30. rokov 20. storočia, informuje portál.

Zatiaľ čo teplota, pri ktorej potrebujeme vytvárať teplo – nazývaná spodná kritická teplota – je dobre známa, horná kritická teplota (alebo UCT), pri ktorej sa zvyšuje energetický výdaj nášho tela v pokoji, nie je známa. Nie je isté, či ľudia majú UCT, pretože mechanizmy, ktoré používame na ochladzovanie vnútornej teploty, ako je potenie a rozširovanie krvných ciev v koži, sa nepovažujú za energeticky náročné.

Na nájdenie UCT Halsey a jeho kolegovia vykonali v roku 2021 súhrn experimentov. Zúčastnilo sa ho 13 účastníkov mladších ako 60 rokov. Tí následne museli ležať polonahí hodinu v komore pri rôznych podmienkach teploty a vlhkosti. Prvá teplota bola 40 °C s 25-percentnou vlhkosťou a druhá 60 °C s 50-percentnou vlhkosťou.

Vedci merali pokojový metabolizmus, teplotu jadra, krvný tlak, srdcovú frekvenciu a frekvenciu dýchania. Výsledky boli porovnané so základnými meraniami uskutočnenými pri 37 °C s 50-percentnou vlhkosťou, kde ľudské telo môže pohodlne regulovať vnútornú teplotu.

Experiment ukázal, že pod 40 °C a 25 % vlhkosti sa rýchlosť pokojového metabolizmu zvýšila na 35 % v porovnaní s východiskovou hodnotou, hoci teploty v jadre nestúpli. Ale pri 50 °C a 50 % vlhkosti vzrástli teploty v jadre o 1,8 °C. Zrýchlil sa aj metabolizmu o 56 % a srdcová frekvencia vzrástla o 64 % v porovnaní s východiskovou hodnotou.

Halsey a jeho tím zistili, že existujú rozdiely medzi tým, ako sa ženám a mužom darí v nepríjemných podmienkach. Srdcová frekvencia žien sa zvýšila viac ako u mužov. To naznačuje, že ich telá môžu byť menej efektívne pri zbavovaní sa prebytočného tepla.

Ešte to nič neznamená

Je dôležité poznamenať, že tieto štúdie sú založené na malej vzorke ľudí v Spojenom kráľovstve, dodáva portál. Aj keď poskytujú dôležitý prehľad o tom, ako môže rýchlosť metabolizmu zohrávať úlohu pri tepelnom strese, tieto zistenia nemusia byť zovšeobecniteľné na všetkých. Nie je tiež jasné, ako zvýšenie pokojovej rýchlosti metabolizmu spôsobuje zmeny súvisiace s teplotou pozorovanou v štúdiách.

Vláda chce predísť ekologickej katastrofe: Kontaminovaná rieka na Slovensku dostane tučný balík peňazí

Vedci však majú niekoľko teórií – napríklad keď sa cievy rozšíria, zníži sa krvný tlak a srdce bude pracovať viac. Ďalšou myšlienkou je, že s vyššími teplotami sa molekuly a chemikálie zapojené do metabolických procesov rozbehnú a reagujú rýchlejšie. Vyššia vlhkosť ti bráni v ochladzovaní, pretože pot na pokožke sa nemôže odparovať.

„Stále si vytvárame obraz o tom, ako telo reaguje na tepelný stres, aké môže byť adaptabilné, aké sú limity týchto adaptácií a – čo je najdôležitejšie – aké rôzne sú reakcie medzi jednotlivcami. V otepľujúcom sa svete sú tieto poznatky stále cennejšie,“ uzavrel Halsey.

Ako sa chrániť pred horúčavami

V lete je dôležité dávať si pozor, pretože pri vysokých teplotách môžeš ľahko skolabovať alebo dostať úpal. Portál Teraz tiež upozorňuje aj na prehriatie organizmu, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Odborníci Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) ale hovoria, že týmto nepríjemnostiam môžeš s ľahkosťou predísť.

Nemal by si zabúdať hlavne na pravidelný pitný režim. Odborníci radia aby si pil pravidelne a v menších dávkach, a to ešte predtým, ako budeš mať pocit smädu. „Základom pitného režimu je čistá pitná voda. Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru, energie a kofeínu. Ideálna je preto obyčajná voda doplnená o minerálne vody,“ vysvetlili.

Možno by ti to nenapadlo, ale záleží aj na tom, ako sa počas horúčav stravuješ. Podľa ÚVZ by si mal staviť na ľahko stráviteľné jedlá s nižšou energetickou hodnotou, ktoré poskytujú dostatok živín. „Je lepšie nahradiť ťažké a výdatné jedlá väčším množstvom ovocia a zeleniny,“ priblížil vedúci odboru hygieny výživy bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov ÚVZ Marek Slávik. Dávaj pozor aj na to, ako potraviny skladuješ. „Vyhýbajte sa ľahko kaziacim sa potravinám, ktoré môžu byť zdrojom infekcie,“ doplnil.

Podceňovať by si nemal ani riziko úpalu, varujú odborníci. V exteriéri by si sa mal chrániť vhodnou pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi a ochranným krémom s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu. „Deti mladšie ako jeden rok by sa vôbec nemali vystavovať slnečnému žiareniu a pobyt vonku treba obmedziť na skoré ranné a podvečerné hodiny,“ uviedla ešte vlani zástupkyňa hlavného hygienika so zameraním na deti a mládež Jana Hamade.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko