Hrozba kolapsu zdravotníctva nezmizla. Po nemocniciach bijú na poplach ambulancie

Neštátne ambulancie, ktoré zastupujú drvivú väčšinu zdravotnej starostlivosti a ošetria približne 60 percent všetkých pacientov, nemôžu za súčasného modelu financovania ďalej udržať svoj chod. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) už niekoľko týždňov odmieta návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 a upozorňuje na neriešenie nárastu cien energií, ako i ostatných problémov, ktoré vedú k neustálemu zatváraniu ambulantných zariadení.

„ZAP s úľavou víta dohodu medzi LOZ a vládou. Dovoľuje si však zároveň dôrazne upozorniť, že táto dohoda sa nijako netýka ambulancií a ich personálu mimo nemocničných zariadení, akoby sa mylne mohla verejnosť domnievať,“ upozornila v tlačovej správe prezidentka ZAP Jaroslava Orosová.

Dôrazne apeluje na vládu a parlament, aby sa urýchlene začal zaoberať aj predloženými požiadavkami a potrebami ambulantného sektora a na tieto pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a prijímaní legislatívy aj prihliadal.

Ambulantný sektor v štátnom rozpočte podľa Orosovej nedosahuje výšku alokovaných zdrojov na nemocničnú starostlivosť. Upozorňuje na to, že treba vyriešiť problémy v súvislosti so stabilizáciou personálu, výškou inflácie a energetickou krízou. ZAP upozorňuje na to, že ak sa tieto problémy urgentne nezačnú riešiť, začiatkom budúceho roka môže nastať kolaps v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v slovenských ambulanciách.

Preťažení lekári

Mnohí lekári neprijímajú nových pacientov a nemocnice sú kapacitne preťažené. Pri príležitosti šiestej celoslovenskej pacientskej konferencie, ktorej témou bol manažment pacienta, na to v tlačovej správe upozornila prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.

„V lepšom prípade dostanú pacienti aspoň termín, aj keď neraz o pol roka či rok, niektorí aj neskôr. Musia tak žiť v neistote a bolestiach,“ tvrdí.

Paradoxom je, že aj napriek množstvu dát o tom, kde, koľko lekárov, v akom veku pracuje, aké majú ordinačné hodiny, čakacie doby, nikto na Slovensku nie je schopný plošne nastaviť cestu pacienta a zefektívniť jeho manažment.

„Manažment a cesta pacienta musia mať svoje pravidlá, pružne regulované a efektívne dostupné mechanizmy. Je dôležité, aby sa v prvom rade riadne legislatívne ukotvili, až následne sa môžu aplikovať na jednotlivých úrovniach,“ vysvetľuje 1. viceprezidentka AOPP Elena Marušáková.

Cieľom 6. ročníka pacientskej konferencie bolo nájsť prienik v očakávaniach, problémoch a riešeniach manažmentu a cesty pacienta na všetkých úrovniach v systéme. Tie sa totiž môžu líšiť z pohľadu regulátora, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, výrobcov liekov a zdravotníckych pomôcok aj samotných pacientov.

„Zlepšením manažmentu a sprehľadnením cesty pacienta budeme vedieť lepšie zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť v primeranom čase. A to, či hovoríme o diagnostike alebo liečbe. Správne investované peniaze do zdravotnej starostlivosti vždy znamenajú lepšie zdravie pre pacienta aj pre celú spoločnosť,“ dodáva Marušáková.

Lekári sa dohodli s vládou

Premiér Eduard Heger sa po sobotňajšom sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády SR s predstaviteľmi LOZ dohodol na plnení ôsmich požiadaviek lekárov. Kríza je tak podľa neho zažehnaná. „Dohodli sme sa, našli sme zhodu aj na platoch,“ povedal.

Podľa neho ide o najväčší kompromis, aký sa mohol dohodnúť. Vláda podľa neho ustúpila v požiadavke dodatočných 40 miliónov eur určených na platy lekárov. V platnosti zostáva aj stabilizačný príspevok pre ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Od 1. januára budúceho roka plat neatestovaného lekára podľa predsedu vlády stúpne na 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku a za každý rok praxe získa 0,015-násobok priemernej mzdy.

Plat atestovaného lekára dosiahne 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku a za každý rok praxe 0,025-násobok priemernej mzdy, najviac za 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa pri atestovaných lekároch zvýši koeficient za roky praxe z 0,025 na 0,03. „Dnešok je o dohode,“ dodal premiér Heger.