Bezpečnostný analytik: Hrozba vojenského konfliktu medzi európskou krajinou a Tureckom je reálna

Spor Grécka a Turecka sa vyostruje. „Ak toto nie je dôvod na vojnu, tak čo potom?“ prehlásil turecký viceprezident Fuat Oktay.

Drsné slová, vyhrážky vojenským konfliktom aj zaťahovanie Európskej únie do celého konfliktu, spor dvoch krajín sa vyostruje. Obe krajiny sú navyše členmi NATO. Vzťahy Grécka a Turecka sú komplikovanejšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Stredozemné more ukrýva bohatstvo

Stredozemné more môže ukrývať ešte veľa cenných ložísk ropy a zemného plynu. CNN citoval štúdiu Amerického geologického prieskumu z roku 2010, ktorá predpokladá, že sa v časti východného Stredomoria v oblasti Levantskej kotliny nachádza odhadom 1,7 miliardy barelov vyťažiteľnej ropy a 122 miliárd kubických stôp plynu.

zdroj: TASR/AP,Turkish Defense Ministry

Obe krajiny sa chcú dostať k zdrojom nerastného bohatstva. Ak by sa k zemnému plynu dostalo Grécko, pozitívne by to vplývalo na celú Európsku úniu, zemný plyn zo stredozemného mora by pomohol znížiť európsku závislosť na ruskom plyne. Ten istý cieľ má aj Turecko, ktoré je tiež od ruského plynu závislé.

Turecko je viazané k pevnine

Problém je, že na zemný plyn si robí nárok aj Turecko, ktoré začalo prieskum v súvislosti s možnými ložiskami ropy a zemného plynu v okolí Cypru. Na vody v tej oblasti si robia nároky obe krajiny.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis nedávno oznámil, že Grécko plánuje rozšíriť západnú hranicu svojich teritoriálnych vôd v Iónskom mori na 12 námorných míľ, teda viac ako 22 kilometrov.

Mitsotakis tiež dodal, že Grécko môže eventuálne rozšíriť svoje teritoriálne vody aj v ďalších morských oblastiach. Reakcia z Turecka prišla okamžite v podobe vyhrážok vojenským konfliktom.

Podľa zmluvy OSN o morskom práve z roku 1982 je Turecko viazané k pevnine. Turci sa cítia ukrivdení, pretože podľa Aktuálně.cz 45 percent rozlohy mora patrí pod Grécko a len 8 percent pod Turecko.

Nemecko vyzýva na upokojenie

Vyslanie Tureckého plavidla s názvom Oruc Reis spoločne so sprievodom vojenských lodí do vôd, ktoré považuje Grécko za svoje, vyvolalo ostrú reakciu spojencov Atén. Francúzsko, Taliansko, Cyprus a Grécko zorganizovali spoločné vojenské cvičenie. Spoločne kritizujú aj spornú dohodu Líbye a Turecka, pričom Grécko uzavrelo obdobnú dohodu z Egyptom.

„Grécko bude v mene zákona brániť svoju zvrchovanosť a zvrchované práva. Grécko bude brániť svoje národné hranice a európske hranice, zvrchovanosť a zvrchované práva Európy. Grécko dokázalo, že je a vždy bude pripravené na dialóg. Pod hrozbami však nemôže dôjsť k dialógu,“ uviedol grécky minister zahraničia Nikos Dendias, píše CNN.

Na upokojenie a dialóg vyzýva nemecká vláda, po zásahu Angely Merkelovej sa dokonca situácia na chvíľu upokojila.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v utorok povedal, že jeho krajina je naklonená k rozhovorom s Gréckom, ktoré by viedli k spravodlivému zdieľaniu zdrojov nerastných surovín vo východnej časti Stredozemného mora. 

Obe krajiny sa majú zúčastniť rokovania na pôde NATO.  Medzitým sa napätie stupňuje. V sobotu Ankara avizovala, že zaháji vlastné vojenské cvičenie na území Cyprusu, ktoré spadá pod Turecko. Cvičenie má niesť názov „Stredozemná búrka“, informovala o tom Anadolu Agency.

zdroj: TASR/AP, Thanassis Stavrakis. Na snímke zľava grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas

Bezpečnostný analytik vidí hrozbu vojenského konfliktu ako reálnu

Bezpečnostný analytik Matúš Jevčák zo STRATPOL-u, ktorý sa špecializuje na Turecko, vidí hrozbu vojenského konfliktu ako reálnu.

„Konflikt reálne hrozí, najmä v prípade, ak by sa Grécko reálne rozhodlo navýšiť svoje teritoriálne vody v Egejskom mori zo súčasných 6 na 12 námorných míľ (tj. podobne ako minulý týždeň urobilo v Jónskom mori). Tento krok turecká strana už v roku 1995 označila za tzv. casus belli. Aj bez toho je ale situácia veľmi napätá, čo ukazuje aj nedávna zrážka tureckého a gréckeho vojenského plavidla, či incident, pri ktorom turecké stíhačky dostali do zameriavačov svoje grécke náprotivky,“ uviedol analytik pre Startitup.

Podľa Jevčáka sa pôvod sporu ťahá desiatky rokov, ale súčasné napätie je výsledkom nátlakovej politiky Turecka, ktoré rozširuje svoju ekonomickú zónu na úkor gréckej. Spor ešte zhoršuje fakt, že Ankara si narobila v regióne nepriateľov ako Francúzsko, Egypt či Cyprus.

zdroj: TASR/AP, Greek National Defense

Konflikt ovplyvňuje aj domáca politika Ankary

Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim konflikt môže byť domáca politika Turecka.

„Dlhodobo upadajúce preferencie Erdogana a jeho strany AKP, spolu s prebiehajúcou ekonomickou krízou v Turecku ale tureckú vládu dostali do komplikovanej pozície – turecký režim si nemôže dovoliť výraznejšie ustúpiť v spore s Gréckom aj keby chcel. Rovnalo by sa to totiž strate tváre a zároveň ďalšiemu úpadku preferencií u domáceho publika, čo by mohlo viesť až k pádu vlády,“  vysvetlil analytik.

Problematicky vidí aj chýbajúcu prítomnosť USA v tomto regióne, ktorá tradične hrala rolu mediátora v sporoch medzi oboma krajinami. S nástupom Trumpovej administratívy sa zmenila aj zahraničná politika USA, ktorá sa prikláňa k väčšiemu izolacionizmu Spojených štátov a Európa sa tak už na USA nemôže spoliehať.

Za ideálny postup analytik považuje dialóg medzi dvoma krajinami. „Vo všeobecnosti by ideálne riešenie mohol predstavovať priamy dialóg Ankary a Atén smerujúci k dohode o zdieľanom využívaní podmorských zdrojov. Mierové riešenie tak nie je vylúčené, vyššie uvedené faktory ale výrazne prispievajú k tomu, že nie je možné absolútne vylúčiť ani riziko ozbrojeného konfliktu,“ uviedol Jevčák.

zdroj: TASR/AP, Turkish Presidency. Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Európska únia zvažuje sankcie, je rozdelená na dva tábory

„Turecko sa musí zdržať jednostranného konania,“ povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Únia tiež vyzýva na dialóg a zároveň hrozí sankciami pre Turecko. Zastavenie konania zo strany Turecka je podľa Borrella nevyhnutné na to, aby rozhovory mohli pokračovať. Lídri členských krajín EÚ majú na summite v Bruseli v dňoch 24. až 25. septembra hovoriť tom, či proti Turecku prijmú dodatočné opatrenia.

Podľa Jevčáka je EÚ rozdelená na dva tábory. Prvý z nich, na čele s Francúzskom, požaduje tvrdý postup voči Ankare. Druhý z nich, na čele s Nemeckom, uprednostňuje umiernený diplomatický postup.

„Nedávno sa však predstavitelia EÚ zhodli, že v prípade, že Turecko neustúpi zo svojich nárokov, uvalia na Ankaru sankcie. V prípade vypuknutia konfliktu sa dá teda očakávať, že postoj EÚ bude viac na strane Grécka, pričom sa ale EÚ, resp. jej členovia ako Nemecko bude snažiť sprostredkovať prímerie. Problémom je ale v tomto prípade nulový kredit, ktorý má EÚ v očiach Ankary,“ uviedol Jevčák.

zdroj: TASR/AP, Francois Lenoir. Na snímke šéf diplomacie EÚ Josep Borrell

Turecko aj Grécko sú členmi NATO

Turecko aj Grécko sú obaja členmi Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Turecko sa dlhodobo považuje za strategického partnera v regióne, a to hlavne vďaka svojej strategickej polohe, kde je mostom medzi Európou a Blízkym východom. Ak by vypukol vojenský konflikt medzi dvoma členmi NATO, malo by to pre organizáciu katastrofálne dôsledky.

„Otvorený konflikt jeho dvoch členov by ale znamenal výraznú ranu pre existenciu aliancie ako takej. Aliancia by výrazne stratila kredibilitu do budúcnosti – ako chce chrániť svojich členov pred externými hrozbami keď ani nedokáže zabrániť internému konfliktu? Tu je opätovne nutné zdôrazniť problém, ktorý predstavuje chýbajúca snaha USA fungovať ako mediátor konfliktu. Aj v prípade vypuknutie konfliktu by to boli práve USA, ktoré by mali najväčšiu šancu priviesť obe strany k jednaciemu stolu,“  vysvetlil analytik.

zdroj: TASR/AP, Turkish Defense Ministry

Grécko-turecké vzťahy sú dlhodobo napäté a komplikované

Grécko a Turecko majú dlhodobo napäté vzťahy. Tento rok zhoršilo situáciu aj Turecké vydieranie Európskej únie, keď púšťali na grécke hranice tisíce imigrantov. K napätiu prispelo aj odhalenie, že Ankara má mať údajne vypracované plány na anexiu Grécka. Nebolo by to prvýkrát, čo by Turci okupovali Grécko.

Grécky ostrov padol do rúk Osmanov už v 15. storočí a okupovali ho až do Gréckej vojny za nezávislosť v 19. storočí, ktorá sa považuje za udalosť vedúca ku vzniku moderného Grécka.