Hrozí Mariupolu druhý Leningrad? Na ulici ležia telá i niekoľko dní, nemá ich kto pochovať
- Ľudia pijú z mlák, kvôli smädu vypúšťajú vodu z radiátorov, aby si dali aspoň glg vody
- Nemocnice sú zbombardované, tie, čo stoja, sú plné zranených a mŕtvych ľudí, ktorých už nemajú kde pochovávať
- Situácia v meste začína pripomínať tragédie ako boj o Allepo či obliehanie Leningradu
- Ľudia pijú z mlák, kvôli smädu vypúšťajú vodu z radiátorov, aby si dali aspoň glg vody
- Nemocnice sú zbombardované, tie, čo stoja, sú plné zranených a mŕtvych ľudí, ktorých už nemajú kde pochovávať
- Situácia v meste začína pripomínať tragédie ako boj o Allepo či obliehanie Leningradu
Počas obliehania Leningradu zomrelo viac ako milión ľudí. Od hladu, chladu, ale aj následkom bojov. Taká bola totiž Hitlerova taktika. Nemíňať zdroje a radšej mesto nechať vyhladovať, aby sa maximálne do dvoch mesiacov vzdalo samo.
Ako podobný diktátor dnes, aj on sa však prerátal. Obyvatelia sa nemienili vzdať a v katastrofických podmienkach, ktoré boli na hranici prežitia, vytrvali viac ako dva a pol roka. Až po skončení bojov sa svet dozvedel o tom, že v dôsledku prežitia sa mnohí ľudia uchýlili ku kanibalizmu.
Koncom storočia sa v Európe odohralo ešte jedno obliehanie, ktoré vošlo do dejín ako najdlhšie.
Počas občianskej vojny na Balkáne srbské vojenské sily obliehali Sarajevo až 1 429 dní. Stovky granátov denne dopadali na mesto, ostreľovači striehli na každý pohyb a za cieľ si brali všetkých, vrátane civilného obyvateľstva.
Počas tohto obdobia zahynulo v meste viac ako 10-tisíc ľudí a desiatky budov boli zrovnané so zemou.
Mesto ostalo na niekoľko rokov izolované, bez dodávok jedla, liekov či elektriny. Od podobného osudu ako v Leningrade ho vytrhol 800 metrov dlhý tunel spojený s medzinárodným letiskom v Budmire, odkiaľ do mesta prúdili dodávky jedla a liekov. Aj dnes pripomína bývalé dejisko ZOH 1984 v Sarajeve hrôzy vojny, ktorú si miestni ešte veľmi dobre pamätajú.
Aj keď si mnohí po Sarajeve povedali, že už nikdy viac nedopustia, aby sa na civilistoch páchalo podobné zverstvo, takýto scenár nastal až desivo skoro. O desať rokov neskôr, a dvetisíc kilometrov ďalej, sa odohrávala ďalšia skaza mesta, ktorá sa do dejín zapísala ako „sýrsky Leningrad“.
Every Russian has learned about the Siege of Leningrad during World War II. Sadly, history has repeated itself—but now it’s the Russian government cruelly starving Ukrainian cities. pic.twitter.com/wjG3IgwAzH
— Secretary Antony Blinken (@SecBlinken) March 9, 2022
Fotografie z Allepa dnes mnohým pripomínajú to, čo sa deje v Mariupole. Cielené útoky na nemocnice a školy, zhadzovanie kazetovej munície na rezidenčné oblasti a iné útoky na civilistov. Mesto, ktoré sa radilo medzi najstaršie v našej histórii, občianska vojna takmer zrovnala so zemou. Boj o Allepo tiež pripravil o život viac ako 30-tisíc ľudí.
Podobne ako v Mariupole dnes, aj v Allepe sa obe strany spočiatku dohodli na vytvorení humanitárnych koridorov, aby mohla byť zabezpečená evakuácia civilistov.
Autobusy však na prvýkrát ani nestihli naštartovať, keďže bombardovanie aj napriek dohode ďalej pokračovalo. Evakuácia napokon úspešne prebehla až po desiatich dňoch od prvej dohody.
Rusi bombardujú civilné ciele, výhovorky sú, že tam boli nacisti
Aj dnes môžeme v prístavnom meste na juhu Ukrajiny počuť o prvých tisícoch civilistov, ktorým sa podarilo dostať von z mesta. Najväčšia záchranná akcia prebehla v utorok, keď sa z mesta dostalo 20-tisíc ľudí.
Prvé optimistické správy však na druhý deň zmietla zo stola správa, že ruské sily bombardovali divadlo, v ktorom sa skrývalo približne 1 000 civilistov. Vďaka protileteckému krytu, ktorý sa nachádzal v budove, však väčšina ľudí prežila, informovala CNN.
Satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies zhotovené pred pár dňami pritom zachytili z výšky jasne čitateľný nápis „DETI“, ktorý bol vyrytý do zeme vedľa oboch strán budovy.
Ruská strana tvrdí, že divadlo zbombardovali sami Ukrajinci, a to konkrétne skupina Azov, ktorú ruská strana označuje ako nacistickú. Oficiálne stanovisko ministerstva zahraničných vecí totiž znie, že civilistov v divadle Azovia držali ako rukojemníkov.
Výbuch divadla tak podľa nich mal byť provokáciou od Ukrajincov, informovala štátna agentúra TASS. Podľa nej tiež v stredu neprišlo z ruskej strany k žiadnemu bombardovaniu.
Why Russians need Mariupol so much#Mariupol is the most important #Ukrainian port on the Sea of #Azov. In addition, by capturing the city, #Russia will receive a land corridor to the annexed #Crimea, which it has been dreaming of for a long time.
1/3 pic.twitter.com/G2h2RBCjEb— NEXTA (@nexta_tv) March 17, 2022
Podobnú rétoriku Rusko použilo aj pri zničenej pôrodnici, pričom podľa nich sa v tej dobe na mieste nemali nachádzať žiadne matky s deťmi, pretože všetky vyhnal pluk Azov a na mieste si spravil základňu.
V Mariupole sa však nachádzal fotograf agentúry AP Evgenij Maloletka, ktorý zachytil, ako zakrvavené ženy v neskorom štádiu tehotenstva opúšťajú nemocnicu.
Aj to však ruská strana označila za podvod a chytila sa toho, že jedna z rodičiek bola beauty blogerka, čo malo podľa nich značiť, že šrámy na jej tvári sú iba make-up a v skutočnosti ani nemala byť tehotná. Žena o pár dní porodila dcéru Veroniku.
Rusko ešte v ten deň prišlo s ďalšou verziou, podľa ktorej pôrodnicu zničili samotní Ukrajinci a na Rusko to len zvalili.
Toľko šťastia však nemala druhá žena, ktorú fotograf zranenú zachytil na nosidlách. Po ruskom útoku na pôrodnicu ju urýchlene previezli do inej nemocnice, kde sa ju lekári pokúšali zachrániť.
Keď si uvedomila, že o svoje dieťa prichádza, kričala na zdravotníkov: „Teraz ma zabite!“ Miestny chirurg Timur Marin uviedol, že žena utrpela vážne zranenia panvy a bedrového kĺbu.
Novorodenca priviedli na svet cisárskym rezom, avšak podľa tohto chirurga „nejavil nijaké známky života“. Lekári sa následne zamerali na záchranu matky, pričom ju „viac ako 30 minút“ resuscitovali, avšak bezvýsledne. Podľa agentúry TASR obaja zomreli.
V meste tiež má byť zbombardovaná väčšina nemocníc, zranení ľudia sa tak preto nemajú dať kde ošetriť. Agentúra AP priniesla video z jednej, ktorá ešte dokáže fungovať aspoň v obmedzenom režime. Miesta sú však v momente zaplnené, ľudí ošetrujú na chodbách a mŕtvych musia odnášať do podzemia, pretože márnice sú preplnené.
V Mariupole už nie je ani miesto na pochovávanie, a tak mnohé telá končia v masových hroboch. Zástupca primátora Serhiy Orlov v rozhovore pre ukrajinský Forbes povedal, že 80 – 90 % mesta je zbombardovaného, pričom už nie je žiadna budova, ktorá by nebola poškodená.
Mariupol
Mesto Mariupol je prístavné mesto pri Azovskom mori. Pred inváziou tam žilo viac ako 440-tisíc ľudí, čo je o pár desiatok tisíc viac ako v Bratislave. Okrem Ukrajincov a Rusov tu žila aj početná minorita Grékov.
Po dobytí mesta by Rusi získali koridor medzi Krymom a Donbasom, čím by mali kontrolu nad celým Azovským morom. Okrem toho je tiež mesto dôležité aj po ekonomickej stránke, keďže sa tam nachádzajú dve oceliarne.
Dievčatko zomrelo na dehydratáciu
Ľudia v meste mrznú, nemajú jedlo a mnohí ani len pitnú vodu. Podľa New York Times ľudia topia sneh alebo pijú z mlák, aby nezomreli od smädu.
Pred skoro desiatimi dňami tiež malo na dehydratáciu v meste zomrieť šesťročné dievčatko Tanya, ktorej matka v dôsledku vojny zomrela. Informoval o tom starosta Vadim Boychenko na sociálnej sieti Telegram.
„V posledných minútach svojho života bola sama, vyčerpaná, vystrašená, strašne smädná. Toto je len jeden z mnohých príbehov Mariupolu, ktorý prežíva blokádu už osem dní,“ písal starosta.
Prezident Zelenskyj neskôr v prejave povedal, že ide o pravdepodobne prvý takýto prípad od druhej svetovej vojny. (na území Ukrajiny, pozn. red.) „Pozorne ma počúvajte: V roku 2022 zomrelo dieťa na dehydratáciu,“ uviedol Zelenskyj.
Dobrovoľníčka z organizácie Lekári bez hraníc pre televíziu Sky news uviedla, že ľudia dokonca vypúšťajú vodu z radiátorov, aby sa mohli napiť a umyť.
„Je to mimoriadne hrozné, pokiaľ ide o základné potreby ľudského prežitia,“ povedala Kate White „Ľudia nemajú prístup k elektrine ani tečúcej vode, nemajú kúrenie, nemajú možnosť variť ako predtým.“
Mesto obliehajú ruské jednotky a obyvatelia čelia bombardovaniu aj ostreľovaniu. Na videu, ktoré uverejnila Nexta, je tiež vidieť, že tank strieľa po mužovi na ulici.
Another proof of the genocide in #Mariupol
The occupiers fired from a tank at a man pic.twitter.com/Jce7njhmcc
— NEXTA (@nexta_tv) March 15, 2022
Zahynúť malo cez viac ako 2 400 ľudí, toto číslo však bude pravdepodobne omnoho väčšie. V meste má čakať ešte stále viac ako 400-tisíc ľudí.
Tí, ktorým sa mesto podarilo opustiť, ho opisujú ako peklo na zemi. Ľudia žijú v suterénoch v zime, rabujú, aby nakŕmili svoje deti. Na uliciach ležia mŕtve telá, ktoré nemá kto pochovať.
„Niekedy sú telá na ulici aj tri dni. Vo vzduchu je smrad a vy nechcete, aby to cítili vaše deti,“ povedal pre Al Jazeeru Dmytro, ktorému sa z mesta podarilo utiecť až na tretíkrát. Televízia sa s ním skontaktovala až po tom, čo sa dostal do bezpečia v Záporoží.
Putinovi zomrel v Leningrade ročný brat
Okamžitú pomoc pre civilistov žiada aj Červený kríž, ktorý varuje pred najhorším možným scenárom, ak sa obliehanie nezastaví.
„Státisíce obyvateľov mesta teraz čelia extrémnemu alebo úplnému nedostatku základných životných potrieb, ako sú potraviny, voda a lieky. Ľudia všetkých vekových kategórií, vrátane našich zamestnancov, sa ukrývajú v nevykurovaných pivniciach, riskujú svoje životy, aby sa nakrátko vydali von za potravou a vodou,“ stojí v stanovisku.
O tom, že Mariupol sa môže premeniť na druhý Leningrad, varoval aj minister zahraničných vecí USA Antony Blinken na tlačovej besede.
„Toto obliehanie zasiahlo milióny ruských rodín, vrátane prezidenta Putina, ktorého ročný brat bol jednou z mnohých obetí. Teraz Rusko necháva hladovať mestá ako Mariupol. Je to hanebné. Svet hovorí Rusku: Okamžite zastavte tieto útoky. Pustite dnu jedlo a lieky. Nechajte ľudí bezpečne odísť a ukončite vojnu proti Ukrajine,“ povedal.
Zdroje: TASR, TASS, Reuters, CNN, Sky Nwes, AP, OSN, Červený kríž, White House, Telegram, Al Jazeera, The New York Times, Forbes