Hrozí ruská invázia do ďalšej krajiny? Európsky štát sa obáva ukrajinského scenára a bije na poplach

Moldavsko sa obáva, že v blízkej budúcnosti sa môže stať dejiskom ďalšej ruskej invázie a že sa bude opakovať ukrajinský scenár. Dôvodom je žiadosť moldavského separatistického regiónu Podnestersko, ktorého predstavitelia v stredu požiadali Rusko o „ochranu“.

V rezolúcii sa uvádza, že predstavitelia tohto proruského odštiepeneckého regiónu požiadajú ruskú Radu federácie a Štátnu Dumu o „zavedenie opatrení na ochranu Podnesterska tvárou v tvár zvýšenému tlaku zo strany Moldavska“, citovali miestne i ruské tlačové agentúry.

Predstavitelia Podnesterska sa pritom v žiadosti odvolávajú na ruskú populáciu, ktorá predstavuje 29,1 % obyvateľstva. Oficiálne je tento región stále uznávaný ako časť Moldavska a ako nezávislý ho uznávajú len podobné subjekty ako Abcházsko, Náhorná karabašská republika a Južné Osetsko.

Oficiálne sa dianie v ňom považuje za zamrznutý konflikt v Moldavsku.

Putin môže mať s Moldavskom plány, tvrdí expertka

V regióne sa množia obavy, že by Rusko mohlo anektovať túto oblasť, pod zámienkou ochrany rusky hovoriacich občanov. Práve túto výhovorku v minulosti použil Kremeľ pri invázii na Ukrajine. Množia sa preto obavy, že sa môže opakovať ukrajinský scenár z Luhanskej a Doneckej republiky. V minulosti sa opakovali výzvy na pripojenie regiónu k Rusku. Vláda v Kišiňove ale tvrdí, že dianie v Tiraspole je propagandou.

„Podnestersko je ústredným bodom Putinových hier, pretože môže ľahko eskalovať krízu kvôli prítomnosti ruských jednotiek a ruských občanov,“ povedala pre CNBC analytička Ivana Stradnerová, ktorá pôsobí v think-tanku Nadácie na obranu demokracií.

Narážala pritom na ruské jednotky, ktoré sa v regióne už nachádzajú. Podľa posledných informácií má Rusko v Podnestersku okolo 1 500 príslušníkov ruskej armády, ktorí sú oficiálne na mierovej misii. Očakávalo sa, že ruský prezident Vladimir Putin sa k žiadosti o ochranu vyjadrí vo svojom piatkovom prejave. Slovo o Podnestersku ale z úst lídra Kremľa nepadlo. 

„Putin chápe, že keď je Západ rozptýlený na Ukrajine, na Blízkom východe, voľbách v EÚ a USA, môže prostredníctvom svojich zástupcov eskalovať krízu v Podnestersku a ukázať, že Západ Moldavsko neochráni,“ uvádza Stradnerová.

zdroj: unsplash/Jacques Bopp

Ukrajinci by mohli zasiahnuť, ak by sa Rusko pokúsilo o anexiu 

Vladimir Solovjov, ktorý pôsobí v Carnegieho nadácii za medzinárodný mier si ale nemyslí, že by Rusko bolo v situácií, kedy by si mohlo dovoliť posilniť vojenskú prítomnosť v regióne a už vôbec nie anexiu.

Dôvodom je poloha regiónu medzi Moldavskom a Ukrajinou. Ak by sa Putin pokúsil o anexiu, Ukrajinci by sa dôvodne mohli obávať, že Rusi spustia z Podnesterska útoky na Odesu a ostatné južné mestá. Zasiahnuť by preto mohli preventívne voči režimu v odštiepeneckom regióne.

„Je tiež pravdepodobné, že Kyjev zareaguje na akúkoľvek významnú zmenu v status quo,“ uviedol Solovjov.

„Ak by došlo k vojenskej konfrontácii, niet pochýb o tom, že by Moskva nemohla prísť Tiraspolu na pomoc. Niet pochýb ani o tom, že by Tiraspol nedokázal odolať ukrajinskej armáde,“ dodal.

„Ak by Rusko napadlo Slovensko, je otázne, či by naši vojaci vôbec dostali príkaz brániť sa,“ šokujú experti

Kišiňov vyvíja tlak 

Analytik si myslí, že požiadavka „ochrany“ je v skutočnosti prejav lídrov Podnesterska, že v Tiraspole sú pripravení situáciu eskalovať, a to práve pred voľbami, ktoré sa v Moldavsku uskutočnia túto jeseň.

Tlak, o ktorom odštiepenecký región hovorí, je skutočný a vznikol práve kvôli vojne na Ukrajine. Tá zavrela hranice s Ukrajinou a zaneprázdnila hlavných podporovateľov Tiraspolu, Rusov.

Všetok transport produktov a tovaru tak prebieha cez územie Moldavska. Kišiňov túto situáciu využíva a na Tiraspol vyvíja ekonomický a právny nátlak. Ním je zavádzanie exportného a importného cla na produkty, ktoré mieria do Podnesterska a z neho.

V dôsledku toho zdraželi produkty, vrátane potravín v odštiepeneckom regióne. Kišiňov zrejme dúfa, že takto sa mu podarí vyvinúť dodatočný tlak, aby skôr či neskôr dokázal absolvovať Podnestersko naspäť.

Otázne je či sa mu to vyplatí, momentálne je Moldavsko na kandidátskej listine Európskej únie. Je však nepravdepodobné, že by sa do európskej dvadsaťsedmičky dostalo, pokiaľ na jeho území bude prebiehať zamrznutý konflikt. Ak by sa ale podarilo Kišiňovu absorbovať Podnestrecko naspäť, s ním by sa do náručia Moldavska vrátilo takmer pol milióna obyvateľova, ktorí sú vo väčšine prípadov orientovaní prorusky. Narušiť by tak mohli krehkú proeurópsku väčšinu, ktorej podpora sa pohybuje na úrovni 63 %.