Hrozivá prognóza slovenských analytikov: Sociálne napätie a riziko protestov sa môžu enormne zvýšiť

Stať sa tak má nielen vo svete, ale konkrétne aj v Európe.

„Pandémia COVID-19 aj s jej dopadmi na spoločnosť a ekonomiku síce navonok odsunula politické riziká do úzadia, vplyvom koronakrízy sa však môžu ešte prehĺbiť. Konkrétne, riziko občianskych nepokojov sa môže zvýšiť desaťnásobne,“ upozorňuje na základe analýzy Coface jej generálny riaditeľ pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.

Aký je zdroj napätia?

Ako podotýka Ján Čarný, v mnohých krajinách vo svete už rastie počet občianskych protestov. Opatrenia vlád na obmedzenie šírenia koronavírusu sú totiž novým zdrojom napätia, pričom neovplyvnia iba krajiny, ktoré zažili sociálne otrasy pred krízou.

zdroj: TASR/AP/Markus Schreiber

„Napätie môže vzniknúť aj z vplyvu recesie na zamestnanosť, príjem domácností a sociálnu nerovnosť. Po tom, čo vlády v mnohých krajinách zaviedli rekordné stimulačné balíčky na potlačenie dopadov krízy, potenciálne úsporné opatrenia môžu vyvolávať politické riziká,“ konštatuje Ján Čarný.

Najrizikovejšie oblasti

V najnovšej aktualizácii indexu spoločnosť Coface uvádza ako najrizikovejšie z politického hľadiska Irán, Sudán, Sýriu a Venezuelu. Netýka sa to však len týchto krajín, podľa expertov možno hovoriť o celosvetovom probléme.

zdroj: TASR/AP/Jon Super

Treba tiež pripomenúť, že pandémia odhalila rastúce nerovnosti v príjmoch v rámci krajín. V tejto súvislosti sa spomína takzvaný Giniho koeficient. Ide o vlajkový index pre meranie nerovností. Platí pri ňom, že vyššia hodnota naznačuje nárast nerovností.

Tento index by mohol v najzraniteľnejších rozvojových, ale aj rozvíjajúcich sa krajinách vzrásť o takmer 6 %. Zhoršenie situácie sa však predpokladá aj vo vyspelých krajinách, vrátane európskych, Slovensko nevynímajúc.

zdroj: TASR/AP/Emilio Morenatti

Koeficient by sa podľa analýzy spoločnosti mohol v Európe zvýšiť o 3,5 % až 7,3 % v závislosti od trvania a intenzity obmedzení.

Tento nárast nerovností by mal žiaľ pretrvávať, experti vychádzajú z pozorovania po všetkých pandémiách 21. storočia – SARS v roku 2003, H1N1 v roku 2009, MERS v roku 2012, Eboly v roku 2014 a Zike v roku 2016.

„Päť rokov po vypuknutí pandémie by mohol Giniho koeficient zostať v priemere o 1,25 % vyšší v porovnaní s pôvodnou úrovňou,“ pridáva údaje Grzegorz Sielewicz, analytik pre strednú a východnú Európu.

Čím silnejšia je podľa jeho slov recesia, tým väčší bude tento efekt v dôsledku nezamestnanosti pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Upozorňuje, že mnohé rozvojové krajiny jednoducho nebudú mať rozpočet na udržanie sociálnych výdavkov, ktoré sú už teraz nižšie ako vo vyspelých ekonomikách.

zdroj: TASR/AP/Kemal Softic

„Skrytou časťou ľadovca by mohlo byť výrazné zvýšenie politických rizík. Tento nárast príjmovej nerovnosti spojený s nespokojnosťou verejnosti s vládami pri riešení pandémie by mohol viesť k ďalšej sociálnej nespokojnosti,“ zdôrazňuje Ján Čarný.

Podľa Medzinárodného menového fondu je nerovnosť jedným z hlavných nositeľov sociálnych nepokojov, ktorý sa v priemere objaví rok po pandémii a má výrazný vplyv na ekonomickú aktivitu. Tá by podľa odhadov po roku a pol mala zostať 0,25 percentuálneho bodu pod predkrízovou úrovňou.

Mäkší prístup USA

Za vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa boli ostro sledovanými najmä zhoršujúce sa obchodné vzťahy USA s Čínou a USA s Európskou úniou.

zdroj: TASR/AP/Evan Vucci

„Obchodné vzťahy riadené súčasným americkým prezidentom Joeom Bidenom sú iné v porovnaní s jeho predchodcom, ktorý uprednostňoval politiku America First: clá a ďalšie sankcie. Prezident Biden má trochu mäkší prístup, chce však čeliť konkurencieschopnosti Číny a zaviesť nové pravidlá na ochranu životného prostredia a pracovných síl,“ spresňuje analytik Coface Grzegorz Sielewicz.

Politika USA je tak predvídateľnejšia a podľa analytika sa dá predpokladať väčšia spolupráca so spojencami v rôznych otázkach. „Zahraničná politika USA by mala byť transparentnejšia,“ dodáva.

Čína sa však taktiež bude snažiť posilniť globálnu pozíciu. „Zameriava sa na Európu ako na jeden z najatraktívnejších regiónov pre čínsky obchod a investičnú expanziu. Na jednej strane je Európa otvorená využiť výhody spolupráce s Čínou, ale na druhej strane ju znepokojujú otázky ľudských práv a pracovných podmienok v Číne,“ uzatvára analytik Grzegorz Sielewicz.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie