HROZIVÁ ŠTÚDIA: Koronavírus je len smiešna epizóda v porovnaní s tým, čo nás čaká na konci storočia
- Ak bude pokračovať globálne otepľovanie, na konci storočia môže takmer úplne vymiznúť jedno ročné obdobie
- Letá v severnej hemisfére môžu do roku 2100 trvať takmer šesť mesiacov, tvrdí nová štúdia
- To by malo za dôsledok celý rad závažných problémov, ktoré by vplývali na zdravie aj bezpečnosť ľudí
- Ľudí tak môže čakať hladomor, migrácia, ozbrojené konflikty, časté požiare alebo rozšírenejšie infekčné choroby
- Ak bude pokračovať globálne otepľovanie, na konci storočia môže takmer úplne vymiznúť jedno ročné obdobie
- Letá v severnej hemisfére môžu do roku 2100 trvať takmer šesť mesiacov, tvrdí nová štúdia
- To by malo za dôsledok celý rad závažných problémov, ktoré by vplývali na zdravie aj bezpečnosť ľudí
- Ľudí tak môže čakať hladomor, migrácia, ozbrojené konflikty, časté požiare alebo rozšírenejšie infekčné choroby
Na konci storočia môže takmer úplne vymiznúť jedno ročné obdobie. Letá v severnej hemisfére môžu do roku 2100 trvať takmer šesť mesiacov, tvrdí nová štúdia. To všetko môže nastať, ak bude nekontrolovane pokračovať globálne otepľovanie.
Nová štúdia uverejnená v časopise Geophysical Research Letters skúmala, ako zmena klímy ovplyvňuje štruktúru a trvanie ročných období Zeme. Predĺženie leta a vymiznutie jedného ročného obdobia by malo za dôsledok celý rad závažných problémov, ktoré by vplývali na zdravie aj bezpečnosť ľudí.
„Toto sú biologické hodiny pre všetky živé bytosti,“ uviedol hlavný autor štúdie Yuping Guan, fyzický oceánograf na Čínskej akadémii vied pre NBC News. „Ľudia polemizujú o náraste teploty o 2 alebo 3 stupne, ale každý môže pochopiť globálne otepľovanie, ktoré mení ročné obdobia.“
Letá sa neustále predlžujú, iné obdobia sa skracujú
Guan a jeho kolegovia skúmali denné údaje o podnebí od roku 1952 do roku 2011, aby určili začiatok a koniec každej sezóny na severnej pologuli. Zistili, že za takmer 60-ročné obdobie sa letá predĺžili zo 78 na 95 dní.
Na severnej pologuli žije až 90 % ľudskej populácie, patrí do nej celá Severná a Stredná Amerika, takmer celá Eurázia, takmer 2/3 Afriky a aj časť Južnej Ameriky.
Zimy sa, naopak, priemere skrátili zo 76 na 73 dní a podobne sa skrátili aj jar a jeseň. V priemere sa jarné obdobie skrátilo zo 124 na 115 dní a jeseň z 87 dní na 82.
Vedci následne podľa týchto zistení vytvorili model, ktorý predpovedal, ako sa budú vyvíjať ročné obdobia v budúcnosti. Zistili, že ak bude klimatická zmena pokračovať ako doteraz, leto na severnej pologuli môže trvať takmer šesť mesiacov. Naopak, zimy môžu trvať menej ako dva mesiace.
Aj napriek tomu, že už existujú podobné štúdie, Guana výsledky veľmi prekvapili. „Najprv sme sa pozreli na rok 2050 a potom sme vypočítali zmenu pre rok 2100,“ uviedol pre NBC News. „V záujme blaha človeka som naozaj dúfal, že tieto výsledky nie sú správne.“
Veľké riziká pre životné prostredie a ľudské zdravie
Zmeny ročných období Zeme so sebou nesú veľké riziká pre životné prostredie a ľudské zdravie. Napríklad teplejšie a dlhšie letá by mohli umožniť dlhší život komárom a iným škodcom prenášajúcim choroby. To by mohlo mať za následok šírenie chorôb ako malária. Sezóna alergií na peľ by sa mohla predlžovať a zhoršovať a vegetačné obdobie plodín by bolo dlhšie. Zmena ročných období bude mať vplyv aj na požiare a vlny horúčav, ktoré pravdepodobne zvýšia ich výskyt.
Najväčšia obava pramení z problémov v poľnohospodárstve. Ročné obdobia určujú životné cykly rastlín a živočíchov, zmena klímy by mohla narušiť schopnosť druhov prispôsobiť sa. To by mohlo viesť k hladomorom, migrácii aj ozbrojeným konfliktom.
Už teraz vidíme, že vyššie teploty pripravujú o živobytie mnohých poľnohospodárov, a taktiež znižujú aj úrodu. „Už v Stredomorí vidíme, že teploty sa zvyšujú a región sa stáva suchším, takže menej vhodným pre výsadbu pšenice,“ uviedol Weston Anderson, výskumník z Medzinárodného výskumného ústavu pre klímu a spoločnosť na Kolumbijskej univerzite pre NBC News.
Najväčšia bezpečnostná hrozba
Pred zmenou klímy varoval nedávno aj uznávaný vedec a popularizátor vedy, sir David Attenborough, ktorý ju označil za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu v histórii ľudstva. Podľa neho dokonca hrozí kolaps civilizácie. „Sú to hrozby, ktoré by nás mali spájať bez ohľadu na to, z ktorej časti sveta pochádzame, pretože im čelíme všetci. Ak budeme pokračovať v našej súčasnej ceste, budeme čeliť kolapsu všetkého, čo nám dáva našu bezpečnosť: výroba potravín, prístup k čerstvej vode, obytná teplota okolia a oceánske potravinové reťazce,“ varoval Attenborough politikov na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: Geophysical Research Letters, NBC News, CNN