Hrozivý koncentračný tábor kúpil developer. Na mieste smrti môže vyrásť internát, rodiny sa búria

Koncentračné tábory – miesta hrôzy nacistickej nemeckej Tretej ríše, ktoré slúžili najmä na pokusy na ľuďoch a vyvražďovanie „nežiadúcich“ rás, sa stali obrazom hrôz druhej svetovej vojny. Často si to neuvedomujeme, no od ich definitívneho konca ešte neprešlo ani 80 rokov. Stane sa tak až budúci rok.

Výnimkou nebol ani podtábor Langenstein-Zwieberge v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Prví väzni doň dorazili, keď sa už pomaly začínalo schyľovať k nemeckej porážke – 21. apríla 1944. No aj tak sa stihol presláviť ako miesto smrti a strachu. Deportovaní v ňom kopali tunelový systém s názvom „Hermann Goering“.

Veľké zmeny v STVR: Na tri dôležité vedúce pozície dnes nastupujú noví šéfovia

Za desať mesiacov sa za cenu strašného utrpenia podarilo dokončiť takmer 10 kilometrov na ploche 60 000 metrov štvorcových. Niektoré boli až také veľké, že sa do nich dalo napratať vlak s asi dvadsiatimi vagónmi.

Ako spomína portál D Day venovaný pamiatkám druhej svetovej vojny, v neveľkom tábore existuje zoznam zaznamenávajúci 912 obetí. Ide teda o minimálny počet. Mŕtvych väzňov prevážali do quedlinburského krematória a ich popol dodnes leží na mestskom cintoríne. Avšak nie všetkých. Jeden mesiac totiž krematórium nefungovalo pre nedostatok paliva a mŕtvych nechali ležať v kasárňach slúžiacich ako márnica. Ich telesné pozostatky na mieste hnili a rozkladali sa.

Prečo to však spomíname? Pretože ako píše The Telegraph, tento historicky hrozivý objekt kúpil kontroverzný nemecký developer. Súkromník.

Peter Jugl

Ide o podnikateľa menom Petr Jugl, majiteľa developerskej spoločnosti GPM Projekt 58 UG, ktorá sa zameriava na problematické nehnuteľnosti. Koncentračný tábor získal po tom, čo sa predchádzajúci majiteľ dostal do platobnej neschopnosti. Jugl za Langenstein-Zwieberge zaplatil pol milióna eur.

Historikov a pozostalé rodiny to poriadne znepokojuje. Nemôžu uveriť, že takú citlivú pamiatku získala súkromná firma.

„Som nahnevaná, smutná, pobúrená a to všetko zároveň,“ uviedla pre magazín Der Spiegel Helena Barcikowská, ktorá pochádza z rodiny preživšieho z tábora Mariána Barcikowskeho.

Rusi ničia americké vozidlá a valia sa na kľúčovú baštu Ukrajiny. Kyjev to tu nezvláda a F-16 nestačia

Ako opísala, do Nemecka ho deportovali v roku 1944 z Varšavy, kde žil ako zarytý odporca nacizmu. Sedem mesiacov strávil ako zajatec, ktorý pracoval v tuneloch a nejakým zázrakom prežil. Keď sa však po vojne vrátil domov, už to nebol skutočne on. Bol akýmsi svojím vlastným tieňom. Helena opísala, že taktiež trpel tuberkulózou a úplavicou. A vážil iba 48 kilogramov.

„Jeho stav bol taký zlý, že bol príliš slabý aj na pochod smrti,“ dodala Helena.

Junglovi sa vyčíta, že si nezakúpil „problémovú nehnuteľnosť“, ale miesto smrti.

Jeho plány?

Zatiaľ nie je jasné, čo vlastne GPM Projekt s nacistickým podtáborom Langenstein-Zwieberge zamýšľa. Právnik firmy však na súde údajne uviedol, že neexistujú žiadne plány na komerčné využitie samotných tunelov.

Irán je rozhodnutý zaútočiť na Izrael. Situácia sa stupňuje každú sekundu

Webová stránka spoločnosti však obsahuje portfólio rôznych rezidenčných a kancelárskych projektov, ako aj hotela a študentských ubytovacích blokov. Tá istá webová stránka vágne odkazuje na miesto koncentračného tábora ako na „podzemné haly v Halberstadte“ bez uvedenia ďalšieho kontextu.

Podľa Der Spiegel sa miestne úrady pôvodne pokúšali kúpu oblasti zablokovať. Dôvodom bol tamojší pamätník zločinov. Jugl ich však zažaloval a prípad vyhral s odôvodnením, že ich právo veta sa nevzťahovalo na predaj insolventných majetkov – ako to bolo v prípade koncentračného tábora.