Humanitárna kríza v Gaze je alarmujúca. Startitup získal vládny dokument o podpore teroristov úradom OSN
- Západ kritizuje Izrael, humanitárna kríza je v Gaze vážna
- Jeruzalem však varuje pred pomocou UNRWA
- Startitup získal dokumenty ministerstva zahraničia
- Západ kritizuje Izrael, humanitárna kríza je v Gaze vážna
- Jeruzalem však varuje pred pomocou UNRWA
- Startitup získal dokumenty ministerstva zahraničia
Humanitárna kríza v pásme Gazy pokračuje napriek zásahu viacerých západných štátov. Európska únia či USA vyzývajú Izrael, aby zvýšil svoju snahu chrániť miestne civilné obyvateľstvo či do palestínskej enklávy rozšíril pozemnú prepravu humanitárnej pomoci.
Uvádza sa to aj vo vyhlásení amerického ministra obrany Lloyda Austina. Pentagón tiež nalieha, aby vláda v Jeruzaleme zvážila alternatívy k plánovanej pozemnej ofenzíve v meste Rafah. Jej prípravy síce podľa slov premiéra Benjamina Netanjahua ešte potrvajú nejaký čas, no Západ sa nazdáva, že útok na mesto by humanitárnu krízu výrazne prehĺbil, píše TASR.
Ide pritom o poslednú baštu extrémistickej organizácie Hamas v pásme Gazy a Izrael tvrdí, že víťazstvo vo vojne nie je bez jej ovládnutia možné. Predstavitelia Bieleho domu teraz varujú, že ofenzívu nepodporia, kým Izrael nepredstaví realistický plán, ktorý by zaistil bezpečnosť civilistov.
V tomto ohľade zohráva výraznú úlohu aj agentúra UNRWA, ktorá pôsobila ako Úrad OSN pre palestínskych utečencov. Začiatkom tohto roka sa však dostala do vážnych problémov a čelila silným obvineniam.
Ako sme ťa už informovali, v polovici januára začal svet tušiť, že demokratické štáty možno nevedomky podporovali extrémistov v pásme Gazy. Generálny riaditeľ mimovládnej organizácie UN Watch Hillel Neuer totiž oznámil, že UNRWA zamestnávala viac ako 3 000 extrémistických učiteľov. Tí vyučovali v palestínskych školách a podľa jeho slov „oslavovali vrahov a násilníkov“ radikálneho a teroristického hnutia Hamas.
Prestížne médiá začali uverejňovať riporty, v ktorých obviňovali viacerých zamestnancov UNRWY aj z priamej účasti na útokoch v izraelských kibucoch zo siedmeho a ôsmeho októbra 2023. Z masakrov sme ti priniesli aj videoreportáž či obšírnu reportáž z celého diania vo vojnovej krajine.
Milióny z EÚ pre UNRWU
Humanitárna kríza je v Gaze nesmierne vážnym problémom a Západ žiada Izrael, aby do situácie zasiahol podstatne výraznejším spôsobom. Po obvineniach z januára však Európska únia vyzvala na urýchlené vykonanie auditu agentúry UNRWA. Zároveň dočasne pozastavila financovanie tejto organizácie.
Humanitárna pomoc pre Palestínčanov v pásme Gazy zo strany EÚ pokračovala, no financovanie UNRWA dočasne pozastavili aj Spojené štáty, Austrália, Kanada a viacerí veľkí hráči z Európy vrátane Talianska, Británie, Nemecka či Francúzska.
Prvého marca však Európska komisia pre agentúru oznámila nový balík pomoci. Rozhodla sa prideliť ďalších 68 miliónov eur na podporu palestínskeho obyvateľstva. Doplnila tak plánovanú pomoc vo výške 82 miliónov eur, čím sa celková suma zvýšila na 150 miliónov eur.
To všetko sa deje počas naďalej vykonávaného auditu v agentúre. Komisia tvrdí, že svoje rozhodnutie posúdila „so zreteľom na veľmi závažné tvrdenia z 24. januára“ o účasti niekoľkých zamestnancov UNRWA na hanebných útokoch zo 7. októbra. Zohľadnila opatrenia prijaté OSN, a záväzky, ktoré si Komisia vyžiadala od agentúry UNRWA.
Izrael v námietkach
„Stojíme za palestínskym ľudom v Gaze a inde v regióne. Nevinní Palestínčania by nemali platiť za zločiny teroristickej skupiny Hamas,“ uviedla predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.
Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti zostavilo dokument, ktorý obdržala aj redakcia Startitup. Poukazuje v ňom na vyše 1 000 zamestnancov UNRWY, ktorí priamo pôsobili ako členovia Hamasu či iných teroristických skupín. Objekty spadajúce pod správu úradu pritom používali ako sklady zbraní hnutia či na iné extrémistické aktivity.
Rezort zároveň podotýka, že podľa vládnych zistení Hamas využíval zdroje Úradu OSN pre palestínskych utečencov na svoje vlastné účely. Humanitárna kríza sa prehlbuje aj preto, že pomoc sa cez Hamas k civilistom ani nedostala, podotýka ministerstvo.
„Tieto šokujúce odhalenia o UNRWE a jej prepojení na teroristov sa musia stať budíčkom pre svet,“ píše ministerstvo. „Žiaľ, UNRWA je súčasťou problému a nemôže byť súčasťou riešenia,“ namieta Izrael.
Štát v tejto situácii žiada, aby spolu so svojimi náprotivkami z krajín podporujúcich UNRWU radšej hľadali alternatívne spôsoby dodávania humanitárnej pomoci do Gazy. Zároveň víta oznámenie generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o zriadení nezávislej vyšetrovacej komisie zameranej na vznesené obvinenia.
Humanitárna pomoc v súčasnosti
Ako píše TASR, 16. marca do pásma Gazy priplávala prvá loď v rámci nového humanitárneho koridoru z Cypru do pásma Gazy. Jeho otvorenie avizovali von der Leyenová a cyperský prezident Nikos Christodulidis. Plavidlo viezlo približne 200 ton pomoci, prevažne potravín, pitnej vody a liekov.
Izrael zároveň čelí obvineniam, že humanitárnu pomoc úmyselne blokuje. Vláda a armáda však svoje postupy obhajujú snahou o zničenie Hamasu. OSN vyzývajú, aby do pásma Gazy poslala viac pomoci a správy o blokovaní prísunu jedla a iných základných potrieb popiera.
Reportáže a rozhovory aj priamo z Izraela chronologicky:
Rodina rukojemníka EXKLUZÍVNE pre Startitup: Nezabúdajte na nás. O Jairovi nič nevieme už 68 dní
Rozhovor priamo z Izraela: Po neopísateľnom útoku ich syna odvliekli, mesiace žijú v strachu
VIDEOREPORTÁŽ z miest plaču: Stál som na mieste masakru a hľadel na boje v Gaze
Teroristi z Hamasu podnikli 7. októbra bezprecedentný útok na juh Izraela. V izraelských dedinách známych ako kibuce páchali zverstvá, upaľovali či stínali ľudí vrátane žien detí či seniorov. Približne 1 140 ľudí prišlo o život a ďalších 250 osôb uniesli do pobrežnej enklávy ako rukojemníkov.
Izrael reagoval spustením pozemnej operácie a ostreľovania palestínskej enklávy. Ministerstvo zdravotníctva, ktoré spadá pod správu Hamasu, tvrdí, že v Gaze prišlo o život viac ako 31 000 ľudí. Tieto údaje však nie je možné nezávisle overiť.
Zdroje: TASR, Európska komisia, Archív SIU