Ich proteínové tyčinky z cvrčkov si zamilovali aj Slováci. Hmyzia farma troch kamarátov je najväčšia na svete

Náš súčasný potravinársky priemysel je v zúfalom stave. Experti dlhodobo varujú, že je potrebná rázna zmena, aby sa stal dlhodobo udržateľným. 

Produkcia mäsa spôsobuje našej planéte obrovskú záťaž, našťastie sa tento problém snaží riešiť stále viac inovatívnych spoločností po celom svete, každá svojou unikátnou víziou. Zrejme si už počul o vegánskom hamburgeri, ktorý sa skladá z 24 ultra-spracovaných ingrediencií alebo o mäse z laboratória, ktoré je pre bežného zákazníka zatiaľ veľmi drahé.

Dvaja kamaráti – Daniel Vach a Radek Hušek považujú za najľahšie a najdostupnejšie riešenie neudržateľného potravinárskeho priemyslu proteín z hmyzu, konkrétne z cvrčkov. Pod svojou značkou Sens ponúkajú zdravé proteínové tyčinky, krekry, cestoviny, múku či šejky, ktorých hlavnou zložkou je hmyz.

Duo ambicióznych podnikateľov, za ktorým stojí aj tím vedcov, je presvedčené, že vďaka cvrčkom by ľudia boli schopní vyprodukovať rovnaké množstvo proteínu ako aj v prípade dobytka.

zdroj: Sens

zdroj: Sens

Tento hmyz však potrebuje až 2000-krát menej vody, 15-krát menej farmárskej pôdy, 12-krát menej krmiva a vyprodukuje 100-krát menej skleníkových plynov. Na papieri tieto čísla vyzerajú krásne, preniesť ich však do reality nie je jednoduchou misiou.

„Náš tím výskumníkov pracuje na zefektívnení produkcie. Cez 80 rokov vývoja a výskumu chovu kurčiat z nich urobilo veľmi lacný zdroj proteínu. Chov cvrčkov je v úplne opačnej situácii, neexistuje takmer žiadny výskum opisujúci osvedčené postupy veľkochovu cvrčkov. Nižšie nároky na prírodné zdroje sú však na strane cvrčkov. Keď sa nám podarí dosiahnuť vylepšenia, na ktorých pracujeme, tak veríme, že z tohto udržateľného zdroja proteínu budeme schopní urobiť aj ten najlacnejší.“

zdroj: Sens

zdroj: Sens

Sens čelí dvom hlavným prekážkam, ktoré stoja v ceste proteínu z cvrčkov k širokej verejnosti. Prvý problém je, že západný svet zatiaľ nie je zvyknutý jesť hmyz a druhý problém je jednoducho vyššia cena. Pre predstavu, 100 g múky z cvrčkov stojí takmer 6 eur, cena proteínovej tyčinky sa pohybuje okolo 2,29 eur.

Je tu však svetielko nádeje, v histórii sme sa nie raz mohli presvedčiť o tom, že ľudia vedia kompletne zmeniť ich názor na potraviny. Za všetky treba spomenúť napríklad sushi či homáre – jedlá, ktoré boli kedysi pokrmami pre chudobných, sú dnes  vyhľadávané špeciality. 

Aj keď je chov cvrčkov stále pomerne mladým odvetvím, rok čo rok rastie na popularite. Tím stojaci za startupom Sens sa momentálne môže pochváliť aj prevádzkovaním najväčšej cvrčkovej farmy na svete, ktorá sa nachádza v Thajsku.

Využíva metódy vertikálneho farmárčenia a má svoj tím výskumníkov, ktorý pracuje na automatizácii a vývoji krmiva z bioodpadu. Ročná produkcia tejto jedinej farmy pokryje nároky na proteín pre vyše pol milióna ľudí.

Pri porovnaní s rovnakým množstvom proteínu z hovädzieho mäsa táto farma za rok ušetrí 160 Tatroviek krmiva, dennú spotrebu vody 20 miliónov ľudí a skleníkové plyny porovnateľné s 520 cestami autom okolo sveta.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy