Idiotská vojna. Správali sme sa ako divosi, hovorí bývalý ruský vojak v otvorenej spovedi

Pavel Filatyev sám bojoval vo vojne na Ukrajine. Stál na strane Ruska, odkiaľ pochádza, a domov sa vrátil so svojím svedectvom. Uvedomoval si, že riskuje väzenie a jeho vlastná mama ho žiadala, aby z krajiny utiekol, kým ešte môže. Rozhovor priniesol denník The Guardian.

Po návrate z vojny sa však v moskovskej kaviarni stretol s novinárom. „V tejto vojne nevidím spravodlivosť. Nevidím tu pravdu,“ priznal aj napriek riziku, ktoré predstavuje v Rusku už len samotné slovo vojna.

Hniloba v jadre ruskej invázie

„Vo vojne sa bojovať nebojím. Potrebujem však cítiť spravodlivosť, pochopiť, že to, čo robím, je správne. Všetko zlyháva a ja si nemyslím, že len preto, že vláda všetko pokradla. Je to tak aj preto, že my, Rusi, necítime, že to, čo robíme, je správne.“

Na VKontakte, sociálnej sieti, ktorá je populárna aj medzi Rusmi, zverejnil Pavel po návrate domov 141-stranový dokument. Nájdeš ho v ruštine na tomto odkaze. Deň po dni opisoval, čo sa dialo, keď bola jeho jednotka vyslaná z Krymu na pevninu Ukrajiny.

Svoje memoáre nazval „ZOV“ podľa ruského provojnového symbolu. Ide o doteraz najpodrobnejší opis ruského vojaka bojujúceho na Ukrajine, informuje Business Insider, ktorý do memoárov nahliadol.

Do detailov v nich opisuje, ako niektorí ruskí vojaci čelia chaosu, hladu a ničeniu, kvôli ktorému hľadajú akékoľvek východisko. Sú ochotní vážne sa zraniť, ak to má znamenať, že môžu opustiť front. Ten Pavel nazýva peklom.

Jeho výpoveď sa zhoduje so správami, ktoré priniesli New York Post a MailOnline. Médiá písali o ruských vojakoch, ktorí svojim rodinným príslušníkom hovorili, že sa ich kamaráti strieľajú do nôh, aby sa mohli vrátiť domov.

Z Krymu jeho jednotka vstúpila do Chersonu a dobyli prístav. Viac ako mesiac sa zakopávali pod ťažkou delostreleckou paľbou pri Mykolajive, kým sa nezranil. Z konfliktu bol evakuovaný s očnou infekciou.

zdroj: SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

V tom čase už vedel, že hnilobu v jadre ruskej invázie musí odhaliť. V rozhovore povedal, že ide o „idiotskú vojnu“. „Sedel som pod delostreleckou paľbou. Už vtedy som myslel na to, že tu robíme len hovadiny. Načo, do prdele, potrebujeme túto vojnu? V hlave som mal myšlienku, že ak prežijem, urobím všetko pre to, aby som to zastavil.“

Z Ruska už ušiel

Štyridsaťpäť ďalších dní strávil spisovaním toho, čo zažil. „Mlčať jednoducho nemôžem, aj keď viem, že tým asi nič nezmením. Možno sa správam hlúpo, keď sa dostávam do takýchto problémov.“

Svojím svedectvom porušil 34-ročný muž omertu, ktorá vojakom zakazuje na verejnosti použiť čo i len slovo vojna. Doteraz neexistuje podrobnejšia a dobrovoľná správa od ruského vojaka, ktorý sa zúčastnil invázie na Ukrajinu.

Úryvky jeho memoárov boli uverejnené v ruskej nezávislej tlači a objavil sa aj v rozhovore pre televíziu Rain.

Pavel v súčasnosti v Rusku už nie je. Ľudsko-právna sieť Gulagu.net mu pomohla Rusko začiatkom tohto týždňa opustiť. Filatyev sa tak stal prvým známym vojakom, ktorý z Ruska utiekol kvôli nesúhlasu s vojnou.

Sám však v rozhovore priznal, že väčšina ľudí v armáde nie je spokojná s tým, čo sa na Ukrajine v súčasnosti deje.

zdroj: Ilustračné foto: SITA/AP Photo, File

„Správali sme sa ako divosi“

Filatyev slúžil v 56. gardovom leteckom útočnom pluku so základňou na Kryme. Jeho jednotka bola vyčerpaná a zle vybavená, keď koncom februára vtrhla za krupobitia raketovej paľby na pevninskú Ukrajinu.

Nemali takmer žiadne logistické zabezpečenie, ciele a ani predstavu, prečo sa vojna vôbec deje. „Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som pochopil, že na ruskom území vojna vôbec nie je a že sme práve zaútočili na Ukrajinu.

Filatyev opisuje, ako elita ruskej armády obsadila prístav v Chersone. Hneď potom začali brať počítače a akýkoľvek cenný tovar, ktorý našli. Neskôr sa pustili do vyplieňovania kuchýň, hľadali potraviny. Boli dotlačení do limitov a nemali zábrany, tvrdí.

„Správali sme sa ako divosi. Jedli sme všetko, ovos, kašu, džem, med, kávu. Na nič sme nedbali, boli sme príliš vyčerpaní. Väčšina strávila mesiac na poliach bez náznaku pohodlia, sprchy či normálneho jedla.“

„Ľudí môžete priviesť do divokého stavu, keď vôbec nemyslíte na to, že potrebujú spať, jesť a umývať sa. Všetko naokolo v nás vyvolávalo odpor, snažili sme sa len prežiť.“

zdroj: Ilustračné foto: SITA/Russian Defense Ministry Press Service via AP

Nikto nič nevedel

Sám priznáva, že môže správanie ruských vojakov vyznieť zahraničnému čitateľovi divoko. Keď však kradol jeho spolubojovník počítač, robil to s vedomím, že má väčšiu sumu, ako jeho plat.

„A kto vie, či bude zajtra aj tak nažive. Tak si to vezme. Nesnažím sa tak ospravedlniť, čo urobil. Myslím si však, že je dôležité povedať, prečo ľudia takto konajú, aby sme pochopili, ako ich zastaviť.“

V boji používali zastaralý výstroj aj vozidlá, ktoré ich nechávali vystavených ukrajinským protiútokom. Tvrdí, že puška, ktorú pred vojnou dostal, mala zhrdzavený a zlomený remeň.

Do Chersonu cestovali na zastaraných a nepancierovaných nákladných autách, ktoré niekedy stáli na mieste aj 20 minút. „Boli sme ideálnym cieľom. Nebolo jasné, aký je plán. Ako vždy, nikto nič nevedel.“

zdroj: SITA/AP Photo, File

Jeho jednotka bola takmer mesiac zatláčaná v zákopoch pri Mykolajive pod paľbou ukrajinského delostrelectva. Tam mu granát vrazil blato do oka, čo viedlo k infekcii, ktorá ho takmer pripravila o zrak.

V armáde rástla frustrácia a šírila sa kultúra hnevu a odporu. Presný opak toho, čo vykresľuje ruská propaganda. „Väčšina ľudí je nešťastná z toho, čo sa tam deje. Sú nešťastní z vlády a svojich veliteľov. Nešťastní z Putina a jeho politiky. Nešťastní z ministra obrany, ktorý v armáde nikdy neslúžil.“

Tvrdí, že niektorí ruskí vojaci sa dobrovoľne strieľali do nôh, aby unikli vojnovému frontu a získali odškodné vo výške troch miliónov rubľov, informuje Business Insider. V prepočte ide o menej ako 50-tisíc eur.

Správa z agentúry Reuters, ktorá bola uverejnená v júli, potvrdzuje, že ruský prezident oznámil, že zranení vojaci môžu požiadať o odškodné v sume, ktorá zodpovedá priemernému zárobku ruského robotníka za štyri roky. Niektoré zdroje však dnes uvádzajú, že mnoho vojakov na odškodné stále čaká.

Rešpekt voči Ukrajincom

Odkedy sa dostala Pavlova výpoveď na verejnosť, prerušila s ním celá jeho jednotka kontakt. Verí však, že 20 % z nich jeho protest priamo podporilo. Mnohí ďalší mu v tichých rozhovoroch hovorili o rešpekte, ktorí cítia voči Ukrajincom, ktorí bojujú za obranu vlastného územia. Iní sa sťažovali na to, ako zle s vlastnými vojakmi zaobchádza Rusko.

Pavel najprv zvažoval, že uverejní svoje memoáre a sám sa prihlási na polícii. Ostatní ho však presviedčali, nech z Ruska ujde. Odmietal to až do tohto týždňa.

Dva týždne putoval po hoteloch a žil z ruksaku. Snažil sa byť o krok vpred pred políciou.

Denníku The Guardian sa nepodarilo nezávisle overiť všetky podrobnosti príbehu ruského vojaka. Poskytol však dokumenty a fotografie, ktoré potvrdzujú, že bol výsadkárom 56. výsadkového pluku, že bol začiatkom júla hospitalizovaný so zranením oka, ktoré utrpel na Ukrajine, a že písal svoje sťažnosti na vojnu priamo Kremľu.

Sám nerozumie tomu, prečo ho nezatkli, keď sa potuloval po Rusku. Tvrdí, že nemohlo byť ťažké nájsť ho.

„Ľudia sa ma pýtajú, prečo som neodhodil zbraň. Som síce proti tejto vojne, ale nie som generál, minister obrany, ani Putin. Neviem, ako to zastaviť. Ak by som sa stal zbabelcom, odhodil zbraň a opustil svojich kamarátov, nič by sa nezmenilo.“