Imunita po prekonaní Covidu v kombinácii s vakcínou môže vydržať roky, možno aj celý život, tvrdia vedci

Podľa dvoch nových štúdií imunita voči koronavírusu v kombinácii s očkovaním trvá najmenej rok, možno aj celý život, uvádza CNN. Štúdie, ktoré boli zverejnené v časopise Nature a na webe BioRxiv, zaoberajúce sa biologickým výskumom tvrdia, že ľudia s prekonaným Covidom-19, tiež očkovaní oboma dávkami, nebudú potrebovať preočkovanie.

V ich kostnej dreni údajne prežívajú dôležité imunitné bunky. Vedci dodávajú, že vďaka týmto poznatkom môžu zmiznúť obavy, že ochrana proti Covidu bude krátkodobá.

Preočkovať sa však budú musieť osoby, ktoré trpia závažnými ochoreniami a tiež ľudia, ktorí Covid-19 prekonali, ale bez silnej imunitnej odpovede.

„Tieto práce sú v súlade s rastúcim množstvom literatúry, ktorá naznačuje, že imunita vyvolaná infekciou a očkovaním proti SARS-CoV-2 sa zdá byť dlhodobá,“ povedal The New York Times imunológ z Pensylvánskej univerzity Scott Hensley.

Hensley dodáva, že štúdie môžu zmierniť obavy, že imunita voči vírusu je len prechodná. Je to tak totiž napríklad v prípade koronavírusov, ktoré spôsobujú bežné prechladnutie. Lenže tieto vírusy sa podľa Hensleyho rok čo rok výrazne menia.

„Dôvod, prečo sa bežnými koronavírusmi opakovane nakazíme v priebehu života, môže byť viac spojený s mutáciami týchto vírusov, než s našou imunitou,“ vysvetlil.

Protilátky premôžu aj mutácie

Podľa imunológa z Rockefellerovej univerzity v New Yorku Michela Nussenzweiga, ktorý viedol štúdiu o dozrievaní pamäti zverejnenú na webe BioRxiv, sú pamäťové B-bunky vytvorené v reakcii na infekciu vírusom SARS-CoV-2 v kombinácii s očkovaním natoľko silné, že premôžu aj mutácie vírusu, takže nie je nutné ich posilniť ďalšou dávkou očkovania.

„Ľudia, ktorí boli infikovaní a nechali sa očkovať, majú skutočne skvelú odpoveď a tiež úžasnú sadu protilátok, pretože pokračujú vo svojej produkcii,“ povedal.

Podobné výsledky ale nemusia platiť „len“ pre zaočkované osoby či ľudí, ktorí chorobu prekonali. Ich imunitná pamäť je totiž, pravdepodobne, organizovaná inak, ako po prirodzenej infekcii. To podľa vedcov znamená, že ľudia, ktorí neprekonali COVID-19 a boli očkovaní, môžu nakoniec potrebovať ďalšiu dávku vakcíny.

Vedci pod vedením Aliho Ellebedyho z Washingtonovej univerzity v St. Louis v štúdii zverejnenej v časopise Nature analyzovali krv 77 ľudí v trojmesačných intervaloch, zhruba mesiac po ich infekcii Covidom. Iba šesť z týchto osôb bolo s chorobou hospitalizovaných, ostatní mali mierne príznaky.

Hladiny protilátok u týchto ľudí klesli rýchlo štyri mesiace po infekcii a pomaly ešte niekoľko mesiacov potom. Niektorí vedci tento pokles interpretovali ako známku slabnúcej imunity, ale podľa iných odborníkov je to presne to, čo sa očakávalo.

Ak by krv obsahovala vysoké množstvo protilátok proti každému patogénu, s ktorým sa telo kedy stretlo, premenila by sa v hustý kal. Namiesto toho hladina protilátok v krvi po infekcii prudko klesala, zatiaľ čo pamäťové B-bunky zostávali v pokoji v kostnej dreni pripravené v prípade potreby zasiahnuť.

Očkovať by sa mali aj ľudia s imunitou

Tím doktora Ellebedyho získal vzorky kostnej drene od 19 osôb zhruba sedem mesiacov po ich nákaze. Pätnásť z nich malo detekovateľné pamäťové B-bunky. Štyri z nich ich ale nemali, čo naznačuje, že niektorí ľudia môžu mať týchto buniek buď veľmi málo, alebo vôbec žiadne.

„Aj keď ste sa nakazili, neznamená to, že máte super imunitnú odpoveď,“ zdôraznil Ellebedy s tým, že aj ľudia, ktorí sa zotavili z Covidu, by mali byť zaočkovaní.

Päť účastníkov štúdie doktora Ellebedyho darovalo vzorky kostnej drene aj o ďalšie štyri mesiace neskôr. Ukázalo sa, že počet pamäťových B-buniek zostal počas tejto doby stabilný.

Tím doktora Nussenzweiga sa zasa zaoberal tým, ako pamäťové B-bunky dozrievajú v časových intervaloch. Vedci preto analyzovali krv 63 ľudí, ktorí sa zhruba pred rokom uzdravili z tohto infekčného ochorenia.

V prvom rade sa zamerali na to, aby zistili, či sa u nich vytvárajú ochranné bunky. Prevažná väčšina účastníkov mala mierne príznaky a 26 z nich tiež dostalo aspoň jednu dávku vakcíny spoločností Moderna, alebo Pfizer/BioNTech.

Tím zistil, že takzvané neutralizačné protilátky, ktoré sú potrebné na zabránenie opätovnej infekcii vírusom, zostali medzi 6. a 12. mesiacom nezmenené, zatiaľ čo príbuzné, ale menej dôležité protilátky, sa pomaly stratili.

Rok po infekcii bola neutralizačná aktivita u účastníkov, ktorí neboli očkovaní, nižšia oproti všetkým formám vírusu. Najväčšia strata bola pozorovaná pri juhoafrickej mutácii. Očkovanie významne zvýšilo hladinu protilátok, čo potvrdilo aj výsledky iných štúdií. Vakcína navyše zvýšila neutralizačné schopnosť organizmu približne 50-krát.