Indická tektonická platňa môže rozdeliť Tibet na dve polovice, hovoria vedci

Himaláje sú masívny geologický útvar, ktorý sa rozprestiera na území piatich krajín: Indie, Pakistanu, Nepálu, Číny a Bhutánu. Indická tektonická platňa sa neustále posúva smerom k eurázijskej platni, čo má za následok, že Himaláje každoročne stúpajú o niekoľko milimetrov až jeden centimeter. Najnovšie výskumy však naznačujú, že kolízia tektonických platní pomaly rozdeľuje jednu z krajín na dve časti. 

Nové poznatky

Himaláje sa začali formovať asi pred 60 miliónmi rokov v dôsledku kolízie medzi indickou a eurázijskou tektonickou platňou. Kontinentálne tektonické platne sa na rozdiel od svojich oceánskych príbuzných nadnášajú, čo znamená, že sa nevnárajú ľahko do zemského plášťa. 

Niektorí vedci sa domnievajú, že indická tektonická platňa odoláva subdukcii a miesto toho sa horizontálne posúva pod Tibet. Iní zas naznačujú, že sa indická platňa deformuje spôsobom, pri ktorom sa niektoré časti zvlnia ako koberec a ostatné sa zas ponoria do hĺbky.

Ako uvádza Science, nová analýza izotopov hélia a seizmickej aktivity však poukazuje na ďalšiu možnosť. Výskum, ktorý bol predstavený v decembri 2023 na konferencii Amerického geofyzikálneho združenia naznačuje, že časť indickej platne sa „odlupuje“, keď sa posúva pod eurázijskú platňu.

„Nevedeli sme, že kontinenty sa môžu takto správať, a to je pre vedu o pevnej Zemi dosť zásadné,“ hovorí Douwe van Hinsbergen, geodynamik z Utrechtskej univerzity. Vďaka novým zisteniam môžeme lepšie porozumieť formovaniu Himalájí a identifikovať riziká potenciálnych zemetrasení v tejto oblasti.

Riziko zemetrasení

Ako informuje Science, prvá štúdia sa zamerala na izotopové merania hélia. Vedci skúmali vzorky z približne 200 prírodných prameňov na takmer 1000-kilometrovom území južného Tibetu. Vzorky bohaté na hélium-3 naznačujú horniny plášťa, zatiaľ čo tie, ktoré sú ochudobnené o hélium-3, pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou zo zemskej kôry.

V rámci druhej štúdie boli použité seizmické techniky zahŕňajúce údaje zo širokopásmových seizmických staníc umiestnených po južnom Tibete. Tie boli doplnené o reanalýzu starších záznamov a poskytli doteraz nevídaný pohľad na štruktúru a dynamiku litosféry, teda pevnej vonkajšej vrstvy Zeme v tomto regióne.

Výsledky štúdie boli pozoruhodné. Zdá sa, že indická tektonická doska sa pod tibetskou plošinou trhá a deformuje, čo vedie k delaminácii a odlupovaniu hornej polovice. Hĺbka indickej platne sa v rôznych oblastiach výrazne líši – v niektorých miestach dosahuje 200 kilometrov, v iných 100 kilometrov. Potenciálne oddelenie či odtrhnutie by mohlo mať za následok nebezpečné zemetrasenia v oblasti Tibetu.

Ako uvádza Anne Meltzerová, seizmologička na Lehigh University, takmer každá pevnina na Zemi vznikla zo série kolízií. Preto by tento výskum mohol pomôcť lepšie pochopiť komplexné geologické procesy a zrejme aj potenciálne nebezpečenstvá v podobe zemetrasení, ktoré sa môžu vyskytnúť v rôznych oblastiach starých kontinentálnych zrážok.