Inflácia konečne klesla, je najnižšia za šesť mesiacov. Odborníčka vysvetlila, čo to znamená

  • Inflácia klesla na úroveň spred 6 mesiacov
  • Odborníčka nám vysvetlila, čo to znamená
  • Jedlo nezlacnie, no prognózy na tento rok sú pozitívne
Slovenská vlajka a vlajka Európskej únie vejú vo vetre. Peniaze na nákup, eurá a peňaženka
TASR/Jaroslav Novák TASR/AP, Hendrik Schmidt
  • Inflácia klesla na úroveň spred 6 mesiacov
  • Odborníčka nám vysvetlila, čo to znamená
  • Jedlo nezlacnie, no prognózy na tento rok sú pozitívne

Minulý mesiac dosahovala inflácia na Slovensku rovnakú úroveň ako v októbri 2022. Konkrétne klesla na 14,8 percenta, čo je teda najnižšie za šesť mesiacov.

Inflácia rástla od začiatku roka 2021. Odvtedy trikrát dosiahla maximum vo výške 15,4 percenta. Naposledy sa tak stalo vo februári tohto roku.

Medzimesačne spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v marci vzrástli o 1,2 %. Informuje o tom agentúra SITA na základe dát Štatistického úradu SR.

Medziročne boli vyššie ceny vo všetkých dvanástich sledovaných výdavkových skupinách domácností, polovica z nich dosiahla medziročný rast nad 10 %.

Najväčší vplyv na celkovú infláciu majú podľa úradu stále rastúce ceny potravín a zvýšenie cien nákladov na bývanie vrátane energií. Ide o dve najvýznamnejšie položky vo výdavkoch domácností, súhrnne tvoria takmer polovicu výdavkov.

Čo teda znamená pokles?

Ako vysvetľuje analytička Eva Sadovská, v marci sme tankovali lacnejšie ako vlani, ale potraviny a nealko nápoje boli naďalej drahšie o vyše 28 percent. V prípade bývanie ide o nárast vo výške 13,6 percenta. Obe tieto oblasti spolu výrazne vplývajú na vývoj inflácie. 

Inými slovami, miera inflácie v marci dosiahla 14,8%, teda 0,6 percentuálneho bodu menej než vo februári. Ide teda o výraznejšie spomalenie rastu cien, toto však bolo spôsobené rastom bázy z minulého roka. Ceny oproti predošlému mesiacu pokračovali v raste o 1,2%, vysvetľuje analytik Matej Horňák.

„Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší,“ podotýka Sadovská.

Za vysokými cenami potravín stoja podľa producentov vysoké ceny energií vplývajúce na ich výrobu. Okrem toho hrali výraznú úlohu aj vysoké ceny pohonných látok, ktoré ovplyvnili cenu prepravy potravín.

„Aj keď to už znie ako klišé, ale faktom zostáva, že v prípade cenotvorby potravín zohráva svoju rolu počasie. Má dopad na stav úrody – teda na rastlinnú výrobu a následne aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat a to v podobe napríklad drahšieho krmiva. Nedostatok niektorých druhov napríklad zeleniny znamená ich vyššiu cenu,“ dodala Sadovská.

Prognózy na rok 2023

Počas zvyšku roku 2023 odborníci očakávajú, že budeme svedkami pomerne vysokej inflácie. Veria však, že postupne klesne pod hranicu 10 percent a bude dosahovať už len jednociferné úrovne. Napriek tomu však priemerná úroveň zrejme pod 10 percent neklesne.

„Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %. Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ dodala Sadovská.

„Priemer za tento rok by mohol byť 12 percent,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pre agentúru SITA. Výraznejšie zvoľnenie aj v medzimesačnom raste cien analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú v polovici tohto roka.

Pomáhať tomu bude aj trhový vývoj, keďže tlaky na komoditných trhoch, najmä energetických a potravinových, postupne ustupujú, čo sa začne prelievať aj do spotrebiteľských cien.

V regióne podľa Gábriša vedie neobľúbený inflačný rebríček naďalej Maďarsko s marcovou infláciou na úrovni 25,2 %, nasledované Poľskom s infláciou 16,1 %, Českom 15 % a na konci je Slovensko s najnižšou infláciou v rámci V4, a to na úrovni 14,8 %.

„Inflácia by zrejme mohla v ďalších mesiacoch postupne klesať, a to najmä v druhej polovici roka. Rizikom zostávajú naďalej najmä ceny potravín,“ uzavrel Gábriš.

Nárast cien

Ceny potravín rastú nepretržite už tretí rok. V marci sa opäť zvýšili na 29 % a dosiahli úroveň z decembra minulého roka. Zvýšenie cien o viac ako štvrtinu sa prejavilo až v siedmich z deviatich skupín potravín. V

Výrazne rástli ceny mäsa o 30,5 %, chleba a obilnín o 27,2 %, mlieka, syrov a vajec o 35,7 %, ale tiež zeleniny o 32,1 %, olejov a tukov o 28,3 % a cukru a cukroviniek o 30,3 %. Nealkoholické nápoje sa zvýšili až o 19,6 %.

Druhý najväčší vplyv na výdavky domácností majú ceny v odbore bývanie a energie. V marci bol rast 13,6 %, dynamika rastu však mierne klesala tretí mesiac po sebe. Dlhodobý vplyv rastu cien stavebných materiálov sa prejavuje v imputovanom nájomnom, mal medziročne nárast o 13,2 %. Je to najnižšia hodnota od decembra 2021.

Vyššie ceny boli aj za dodávku vody a rôzne služby týkajúce sa obydlia o 17,8 %. Ceny pevných palív mierne poklesli na medziročnú hodnotu 45,5 %.

V odbore doprava vzrástli ceny medziročne o 2,2 %, čo je najnižšia hodnota od februára 2021. Vplyv mal na jednej strane rapídny pokles cien pohonných látok o 7,1 %, na druhej strane pretrvávajúci rast cien na nákup dopravných prostriedkov o 8,2 % a dopravných služieb o 15 %.

Zvýšili sa ceny služieb zubných lekárov, kúpeľnej starostlivosti, nemocničných služieb, farmaceutických výrobkov, poštových služieb, novín, kníh, kancelárskych potrieb, vzdelávania, stravovacích a ubytovacích služieb, výrobkov a služieb osobnej starostlivosti, sociálnych služieb.

Zdroje: SITA, Eva Sadovská

Najnovšie videá

Trendové videá