Plastové cesty sú nutnosťou, Slovensko ich môže dodávať do celej Európy
- Vlastnosti ciest s prímesou plastu sú vo viacerých aspektoch lepšie ako klasické
- Zahraničie prácu zvolenskej firmy pozorne sleduje
- Koľko plastového odpadu „vstrebú cesty“?
- Vlastnosti ciest s prímesou plastu sú vo viacerých aspektoch lepšie ako klasické
- Zahraničie prácu zvolenskej firmy pozorne sleduje
- Koľko plastového odpadu „vstrebú cesty“?
Zvolenská firma Viakorp dala Slovensku príležitosť byť inovatívnou a vzorovou krajinou v oblasti dopravného stavebníctva.
Viakorp vyrába z recyklovaných PET fliaš, vrecúšok a krabíc špeciálny asfalt. Po „plastovej ceste“ sa môžeš povoziť v okrese Lučenec, kde sa nachádza prvá takáto vozovka. Cesty s plastovou prímesou sú lacnejšie, ekologickejšie, kvalitnejšie a podľa slov konateľa Viakorpu Jána Bohoviča i nutným riešením.
„Vlastnosti asfaltových komunikácii s prímesou plastu sú podstatne lepšie. Je to spôsobené tým, že plast, ktorý získavame z odpadu, je kvalitnejší ropný produkt ako štandardný asfalt (bitumen), ktorý sa používa na výrobu asfaltových zmesí. Povrch lepšie odoláva deformáciám a pritom jazdné vlastnosti sú rovnaké ako pri bežnom povrchu,“ vysvetlil Bohovič pre StartitUP.
Životnosť takéhoto povrchu sa predlžuje o cca 3-4 roky, čo je raz toľko. Produktom z plastového odpadu sa nahrádza cca 10-20 % štandardného asfaltu. Pri plastových cestách sa dá ušetriť značné množstvo prostriedkov i na údržbe.
Firmu si všimli aj v zahraničí
„Záujem je veľký. Pri Lučenci je položená prvá testovacia vzorka v Európe, ktorú budeme sledovať a testovať vyzerá to veľmi dobre touto cestou sa chceme veľmi pekne poďakovať vedeniu BBSK a RSC BB. Na Slovensku sú to hlavne starostovia ktorých myslenie sa orientuje inovatívne a prihliadajú na problém so životným prostredím a plastovým odpadom,“ uviedol Bohovič.
Viakorp dokonca kontaktovali aj spoločnosti a zástupcovia vlád zo zahraničia ako Bulharsko, Rumunsko, Česko, Poľsko, Maďarsko a Fínsko, kde zástupcovia firmy absolvovali stretnutia. Všetci čakajú na to, ako sa projekt rozbehne na Slovensku a podľa vzoru u nás to aplikujú vo svojich krajinách.
„S prezentovaním máme veľké náklady, nie sme zahraničný korporát s veľkými zdrojmi, takže všetko pokrývame z nášho podnikania v stavebníctve ale vieme, že je to pre dobrú vec tak nás to ženie vpred. Chceme sa uchádzať aj o podporu vlády SR a fondov EU len je to zdĺhavé a byrokraticky veľmi náročné,“ povedal Bohovič.
zdroj foto: viakorp
Urobí si Slovensko konečne veľké meno vo svete?
„Momentálne, keď je projekt v začiatkoch, tak o finančnej úspore ešte nemôžeme hovoriť pretože produkt z odpadu vozíme z Anglicka, ale pracujeme na projekte a chceme, aby sa zo Slovenska stal celoeurópsky dodávateľ produktu. To môže zmeniť pohľad sveta na našu krajnu od základu,“ pokračuje konateľ Viakorpu.
Zvolenská firma v súčasnosti intenzívne rokuje s mestom Krupina, kde by mala byť umiestnená prvá výrobná technológia.
Cesty z plastu sú nevyhnutnou budúcnosťou
Zaujímalo nás, či sú plastové cesty len alternatívou/doplnkom alebo sa dá v tejto oblasti myslieť vo veľkom. „Je to nutnosť, ktorej sa spoločnosť nemôže vyhnúť. Je spoločenskou povinnosťou riešiť gigantický problém s plastovým odpadom a podporovať podobné projekty, ktoré ocenia hlavne ďalšie generácie,“ odvetil Bohovič.
Viakorp v tejto oblasti priamu konkurenciu prakticky nemá. Inšpirácia prišla s túžbou priniesť niečo nové vo výstavbe a rekonštrukcií ciest. Potom objavili partnerov zo Škótska a rozbehli spoluprácu.
zdroj foto: viakorp
Koľko plastového odpadu „vstrebú cesty“?
Podľa štatistík len na Slovensku – ak by sa prímes dala do každej vyrobenej tony asfaltu, tak za rok dokážeme zlikvidovať cca 25 000 ton plastového odpadu, ktorý by skončil na skládkach alebo spaľovniach, kde škodí životnému prostrediu.
V cestách sa dá plastového odpadu svojim spôsobom zbaviť navždy. „Tento spôsob recyklácie je výnimočný v tom, že zlepšuje vlastnosti ciest, ich životnosť a je možné ho opätovne použiť po odfrézovaní do výrobného procesu v stopercentnom množstve, čiže recykláciou nevzniká další produkt, z ktorého sa časom stane opäť odpad a problém ostáva ten istý,“ vysvetlil Bohovič.
Takto to robia v Škótsku:
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko