Inštruktorka sebaobrany: Šanca, že na teba niekto vybehne z kríčkov a napadne ťa, je malá

13. júna 2023 o 15:00

Bianka Urbanovská je inštruktorkou empowering sebaobrany
Na svojom Instagrame búra mýty o obťažovaní a učí ženy, ako si spoznať svoje hranice

archív Bianky Urbanovskej

Bianka Urbanovská je inštruktorkou empowering sebaobrany
Na svojom Instagrame búra mýty o obťažovaní a učí ženy, ako si spoznať svoje hranice

Takmer nie je dňa, keby nejaká žena nezažila obťažovanie či rovno útok. Iba nedávno polícia zadržala muža, ktorý na hlavnej stanici v Bratislave obchytkával ženy na intímnych miestach a jednu z nich dokonca prenasledoval až do vlaku.

Keďže chlípnych mužov neubúda, ženy sa učia sebaobranu. Tá totiž nie je len o tom, že útočníka spacifikuješ stručne-ručne. Sebaobrana začína vymedzením hraníc. Toto zdôrazňuje Bianka Urbanovská na svojich kurzoch Za seba. učí ženy, ale aj deti, ako sa voči nevhodnému typu správania vymedziť.

Štatistiky hovoria jednoznačne – jedna zo štyroch žien a jeden zo štyroch mužov sa stretli s domácim násilím. Okrem fyzických útokov sa však ľudia stretávajú aj s psychickým týraním, sexuálnym násilím a ekonomickým zneužívaním.

Podľa inštruktorky sebaobrany si z jej kurzu odnesieš veľa – naučíš sa lepšie komunikovať, spoznáš svoje hranice a zistíš aj to, ako sa zachovať v prípade útoku.

Ako sa Bianka k sebaobrane dostala
Ako sa líši násilie na ženách a na mužoch
Či sa vôbec môže žena ubrániť útoku od muža
Ako vyzerá typická hodina sebaobrany

Predstavme si modelovú situáciu – kráčam v noci po ulici a vidím, že je na mňa nalepený nejaký opitý muž. Keď zastavím na zastávke, príde ku mne a silou mocou sa chce rozprávať. Čo by som mala urobiť?

V situáciách, keď máš pocit, že za tebou niekto ide, odporúčame niekoľko vecí. Môžeš sa napríklad otočiť a obzrieť sa, aby si sa presvedčila, či tam naozaj niekto je, prípadne môžeš skúsiť prudko zmeniť smer, prejsť na opačnú stranu ulice. Preveríš si tak, či skutočne ide za tebou.

Ak áno, dostávam sa k prvej zásade sebaobrany – mysli. Treba vnímať, či je v okolí nejaké miesto s ľuďmi a ísť tam. Môže to byť obchod, klub, zmrzlináreň, čokoľvek. Treba tam ísť a požiadať o pomoc.

Čo ak také miesto nie je?

Ak môžeš a veríš svojim bežeckým schopnostiam, skús ujsť. Pomôcť tiež môže, keď daného človeka oslovíš – otoč sa na neho a spýtaj sa ho napríklad na to, či je toto tá a tá ulica. Možno prihoď, že sa máš s niekým stretnúť. Kontakt môžeš nadviazať, aby si prípadne vedela popísať, ako vyzerá a dostaneš šancu pripraviť sa. Pripravíš ho tak o výhodu, ktorú má, keď ho nevidíš. Veľmi však závisí od situácie.

V kurzoch sebaobrany učíme, že aspoň dva metre sú bezpečná vzdialenosť. Bez dostatočnej vzdialenosti ti nebude postačovať tvoj reakčný čas, nebudeš vedieť zareagovať. Nepýtaj sa ho, prečo ťa sleduje. Človek sa môže zmýliť, aj mne sa to už stalo.

zdroj: archív Bianka Urbanovská/Júlia Gavačová

Čo ak je opitý?

Ak je opitý, pravdepodobne vieš utekať rýchlejšie ako on. Určite v takej situácii nečakaj na svoj autobus, naskoč do akéhokoľvek, zober si taxík. Ak už by prišlo ku konfrontácii, pomáha robiť hluk: „Tento pán ma obťažuje, zavolajte políciu!“ Ruky by si mala držať pred sebou.

Určite v takejto situácii nikomu nevolaj. Ľudia môžu mať pocit falošného pocitu bezpečia, keď niekomu volajú, ale v skutočnosti to nepomôže. Naopak, kamarátka na telefóne aj tak neurobí nič a ty navyše stratíš pozornosť, budeš mať jednu ruku zaneprázdnenú.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa ZA SEBA sebaobrana (@zaseba.sebaobrana)

Doviedla ťa k sebaobrane nejaká vlastná skúsenosť?

Áno, ale svojím spôsobom to pre mnohých ľudí možno bude znieť trápne. Keď som bola v Kostarike, veľmi veľa ľudí tam na mňa zvyklo trúbiť. Okrem toho, že mi to bolo nepríjemné, som sa vždy zľakla. V podstate mi to zostalo aj doteraz.

Doteraz sa celá strasiem a fyzicky pociťujem, že je to naozaj nepríjemné. Spolužiačky zase spomínali, že sa pri nich nejaký motorkár aj pristavil, capol ich po zadku a podobne. Dokonca raz, keď som šla zo ZUŠ, ma zastavil chlap. Pršalo a chcel, aby som nastúpila k nemu, chvíľu ma aj sledoval.

Vtedy si sa rozhodla naučiť brániť?

Rozhodla som sa, že sa chcem naučiť biť, aby som vedela niekomu rozbiť nos. V škole nás ako skupinu dievčat oslovila inštruktorka, ktorá nás začala učiť. Na prvej hodine som bola veľmi prekvapená, z hodiny a pol sme sa fyzickej sebaobrane venovali asi 15 minút.

Učili sme sa verbálnu sebaobranu. Veľmi som sa čudovala a pýtala som sa: „Čo to je a načo mi to bude?“ Chcela som sa vedieť biť. Neskôr som pochopila, ako veľmi dôležité je priestorové vnímanie a rozmýšľanie, čo v ktorej situácii spraviť.

Kto vlastne pácha takéto násilie?

Tiež až tam som sa dozvedela, že šanca, že ťa napadne niekto cudzí, je veľmi malá. Oveľa pravdepodobnejšie je, že to bude niekto, koho poznáš.

Takže je jeden veľký mýtus, že ak si žena, niekto na teba vybehne z kríčkov a to je dôvod, aby si sa mala vedieť brániť.

zdroj: archív Bianky Urbanovskej/Bella Abrahamsson

Je vyučovanie sebaobrany tvojou primárnou prácou?

Nie, robím aj grafičku. Kurzom sa venujem rada, ale nie som typ človeka, ktorého by bavil iba jeden typ práce. Kreslenie je moja umelecká stránka, v kurzoch sa zas úplne nabijem energiou.

Keď do teba hodinu búši 10 žien, tak nachytáš aj ich energiu. Jedna práca mi pomáha v druhej. Aj to často hovorím ženám a deťom na hodinách, že tie informácie môžu aplikovať do úplne každej sféry ich života. Deti tak môžu v škole bojovať proti šikane.

Často sa stretávam s tým, že učitelia deti často chytajú, capkajú po stehnách a podobne, to mi príde úplne „wau“. Znalosti však využijú aj dospelí, napríklad v práci pri vyjednávaní o platoch. Je to veľmi o komunikácii, aj v písomnom styku, pretože tam nevidíme žiadnu emočnú odpoveď a reakciu od daného človeka. Ale aj tam sa dá veľa naučiť a zmeniť.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa ZA SEBA sebaobrana (@zaseba.sebaobrana)

Ako vyzerá typická hodina sebaobrany?

To je veľmi dobrá otázka. Na Slovensku to robím druhým rokom, z toho rok a pol je pandémia. Snažím sa ešte stále skúšať, aký kurz najviac ženám vyhovuje. V zásade máme dve verzie.

Intenzívny jednodňový kurz je určený pre „busy“ ľudí, ktorí si chcú vyskúšať, čo všetko je sebaobrana a ako lepšie komunikovať. Tiež sa naučia postoj a zopár základných techník.

Druhá verzia je 7-týždňová, tam sa asi štvrtina času venuje fyzickým technikám a zvyšok asertívnej komunikácii. Učíme sa vymedzovať hranice, spoznať ich, lepšie komunikovať.

Mnohé z nás majú problém vykomunikovať jednoduché veci, spoločne si to prechádzame a snažíme sa učiť. Snažíme sa vytvoriť komunitu. Je vždy úžasný pocit, keď ťa tie baby spoločne povzbudzujú a kričia „nos, nos, oči, oči“.

Z rozprávania našich študentiek vieme, že ak sa po kurze stretli s napadnutím, počuli niekde v mysli hlasy tých spolužiačok, ako kričia. Vďaka tomu im napadnú možnosti, ako zo situácie von.

Kurz teda nie je len o fyzickom, ale aj o psychickom aspekte sebaobrany?

Pri tých hodinách ide o to, dať ženám možnosti. Aby vedeli, čo môžu robiť, spraviť im taký kufríček plný možnosti. Ona si potom vytiahne, čo potrebuje. Každý typ kurzu má svoju výhodu.

Počas toho 7-týždňového môžu ženy techniky, mám na mysli verbálne, v praxi skúšať a spoločne to potom analyzujeme. Tie baby často spracúvajú svoje predchádzajúce situácie. Jedna žiačka mala chlípneho profesora. Chcela tu situáciu prehrať znova na hodine, keď sme mali role play, a prišli sme na to, že to zvládla perfektne. Ona ale svoju reakciu nevnímala ako sebaobranu.

Na svojom Instagrame intenzívne komunikuješ aj tému sexualizovaného obťažovania. Stretávajú sa s ním tvoje žiačky často?

Zatiaľ každá jedna žena, ktorá prišla na kurz, s tým mala skúsenosť. Nezapisujem si to, ale stačí počúvať ženy, ako sa rozprávajú. Samozrejme, bolo to spektrum. Nie každá z nás zažila znásilnenie, ale minimálne s nepríjemnými narážkami sa stretli všetky. Rovnakú skúsenosť mám s deťmi (aj chlapcami).