Irán môže prehodnotiť plány útoku na Izrael. Za úsilím stoja diplomati USA

Diplomatické úsilie Spojených štátov zmierniť odvetu Iránu za vraždu vodcu H*masu Ismáíla Haníju, z ktorej Teherán obviňuje Izrael, by mohlo fungovať, uviedli predstavitelia Bieleho domu pre denník Washington Post.

Irán pohrozil, že „potrestá“ Izrael za zabitie Haníju, a varoval, že jeho odpoveď bude tvrdšia ako útok z 13. – 14. apríla.

Súčasne militantná skupina H*zballáh pohrozila odvetou za izraelské zabitie vrchného veliteľa Fuáda Šukra v Bejrúte, čo vyvolalo obavy z regionálnej vojny.

Tieto hrozby zvýšili napätie v regióne a riziko eskalácie konfliktu medzi týmito krajinami.

Americké úsilie o zmiernenie napätia

Spojené štáty sa snažia zabrániť eskalácii konfliktu prostredníctvom diplomatických kanálov.

USA urýchlene vyslali do regiónu svoje jednotky a odovzdali Iránu správy, v ktorých varovali pred vážnymi dôsledkami pre novú vládu prezidenta Masúda Pezeškjána.

„Irán jasne chápe, že Spojené štáty neochvejne bránia svoje záujmy, svojich partnerov a svojich ľudí. Presunuli sme do regiónu značné množstvo vojenských prostriedkov, aby sme túto zásadu zdôraznili,“ povedal vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy, informuje The Times of Israel.

Zmena v iránskej rétorike

Hoci Irán najprv tvrdil, že izraelská raketa vystrelená z neďalekého mesta zabila Haníju v penzióne v Teheráne, Bidenovi úradníci tvrdia, že režim v súkromí pripustil, že v jeho izbe bola umiestnená bomba.

Tento posun v rétorike by mohol ovplyvniť aj plány Iránu na tvrdú reakciu.

Predstavitelia Bieleho domu tiež zdôraznili, že Iránom podporovaný H*zballáh zostáva „divokou kartou,“ čo ešte viac zvyšuje nepredvídateľnosť situácie.

Riziko eskalácie

V správach USA Iránu sa tiež jasne uvádza, že riziko rozsiahlej eskalácie je mimoriadne vysoké, čo by malo vážne dôsledky pre stabilitu novej iránskej vlády. Bidenova diplomacia s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom bola rovnako zložitá.

Minulý štvrtok mali obaja ostrý telefonický rozhovor, v ktorom sa Biden sťažoval, že izraelský líder bráni úsiliu USA o prímerie a prepustenie rukojemníkov v Gaze.

Biden údajne naliehal na Netanjahua, aby bol „dobrým partnerom“, pričom hovoril prísnym tónom.

Netanjahuova pozícia a prímerie

Od tohto sporného telefonátu sa však Netanjahu priklonil k dohode o prímerí, ktorú sprostredkovali Spojené štáty.

Od minulého týždňa trval na zmenách vo vzorci vyjednanom Spojenými štátmi, ktorých sa sprostredkovatelia obávali, že by mohli dohodu narušiť.

Tento týždeň údajne oznámil najmenej jednému členovi svojej pravicovej koalície, že podporuje dohodu bez zmien. Netanjahuove predchádzajúce požiadavky zahŕňali dve ustanovenia, ktoré mali zabrániť H*masu, aby sa po prímerí znovu obnovil.

Chcel, aby izraelské kontrolné stanovištia kontrolovali utečencov, ktorí sa presúvajú z juhu Gazy späť do domovov na severe. A chcel, aby na hranici medzi Egyptom a Gazou boli prítomné izraelské jednotky, ktoré by zastavili presúvanie militantov H*masu.

Izrael pripravil vláde 20-ročný nedobytný bunker. Podzemný systém prepojili s ministerstvom

Rozdielne názory v izraelskej vláde

Izraelský minister obrany Jo’av Galant a ďalší najvyšší izraelskí bezpečnostní predstavitelia sa domnievali, že tieto zmeny a doplnenia nestoja za to, aby sa zmarila dohoda, ktorá by mohla oslobodiť zostávajúcich rukojemníkov, a tvrdili, že sú potrebné úplne iné opatrenia, aby zabránili akémukoľvek oživeniu H*masu.

Títo predstavitelia sa čoraz hlasnejšie sťažovali, že Netanjahu stráca čas, kontrolu nad vládou a ohrozuje životy rukojemníkov.

Bidenova frustrácia

Bidenova frustrácia z Izraela vzrástla po zabití Haníju, ktoré prišla deň po zabití vojenského veliteľa H*zballáhu Fuáda Šukra v Bejrúte v odvete za raketový útok, pri ktorom zahynul takmer tucet ľudí na ihrisku v Magdal Šamse na Izraelom okupovaných Golanských výšinách.

Podľa amerického názoru boli tieto operácie takticky brilantné, ale strategicky nerozumné.