Iryna začala popri práci v oblasti ekonómie písať knihy, v ktorých sa nájdu nielen deti
- Momentálne na slovenskej crowdfundingovej platforme Startlab.sk prebieha kampaň na podporu publikácii detskej knižky o budovaní sebadôvery „Kto je rýchlejší?“
- Napísala ju Iryna Zelyk
- Ide o jej druhú knihu pre deti
- Momentálne na slovenskej crowdfundingovej platforme Startlab.sk prebieha kampaň na podporu publikácii detskej knižky o budovaní sebadôvery „Kto je rýchlejší?“
- Napísala ju Iryna Zelyk
- Ide o jej druhú knihu pre deti
V popise sa označuješ ako mama, ktorá píše rozprávky zo života. Ako to myslíš?
Áno. Za každým príbehom je životná situácia a pocity, ktoré sme s deťmi zažili, dokonca ju zažil takmer každý.
Toto je už tvoja druhá kniha. O čom bola tá prvá?
Príbeh o dvoch jašteričkách a slnku je kniha o súrodencoch a láske mamy k deťom. Je o detských pocitoch. O tom, ako ich pochopiť a prijať. Príchod súrodenca do rodiny je pre dieťa veľká zmena, možno až taká veľká, že ju niekedy nedokáže pochopiť. Aj nápad na knihu vznikol, keď do nášho života prišla Zarka. Túžila som synovi vysvetliť zmenu, ktorej nerozumel. Keďže som mu každý večer hovorila príbehy na želanie, tak mi napadlo, že práve rozprávka môže byt ten správny nástroj. Nakoniec sa to ukázalo ako dobrý krok, lebo tento príbeh pomohol synovi porozumieť veľa veciam.
Ako vznikol nápad na druhú knižku? O čom je?
Moje deti sú momentálne v období, kedy sa hľadajú. Už sa prejavujú ich talenty a záujmy. Ďalšia vec, že už chodia do kolektívu. Syna tento rok čaká škola. Pozorujem, ako ľahko v rôznych situáciách, či už v rodine alebo v kolektíve, deti strácajú sebadôveru a začínajú o sebe pochybovať. Vytvárajú si totiž svoju vlastnú hodnotu podľa toho, ako sa správa ich okolie. Z vlastných skúsenosti však viem, že to nie je zdravé. Knižka Kto je rýchlejší? je práve o sebadôvere a láske k sebe samému, ukazuje, ako si nikdy neprestavať veriť.
Prečo opäť téma detských pocitov?
Emocionálna stránka dieťaťa je veľmi dôležitá pre jeho rozvoj. To je základ. Keď sa dieťa emocionálne vyvíja, je veľmi citlivé a zažíva rôzne pocity. Tým však deti často nerozumejú. Práve pri počúvaní rozprávky deti cez predstavivosť a fantáziu určitým spôsobom prežívajú príbeh. Vďaka tomu pracujú nielen s vedomím, ale aj s podvedomím. A tiež duševným svetom, kam sa ukladajú nespracované nevedomé archetypy. Rozprávka môže pomôcť uložiť do duševného sveta dieťaťa tú správnu informáciu alebo vymazať tú boľavú. Veľa sa s deťmi rozprávam, snažím sa ich vždy pochopiť. A keď sa snažíte niekomu porozumieť, tak sa vlastne snažíte pochopiť jeho pocity. Myslím si, že v tom spočíva aj zmysel rodičovstva: nájsť harmóniu vo vzťahu dieťa – rodič, ktorá obohatí život každého. Harmónia potrebuje lásku, láska potrebuje pochopenie, prijatie, slobodu a oporu.
V čom podlá teba spočíva zmysel života?
Žiť svoj život. V samotnom živote je jeho zmysel. Žiť tak, aby sme ostali prítomní, aby sme vedeli prijať veci také, aké sú. A popritom vedieť rásť. Dokázať prijať samých seba a dať si lásku. A potom je tu ešte vášeň. Preto nesmieme zabúdať robiť to, čo nám prináša radosť a tak nakŕmiť našu pravú podstatu.
V čom by mala knižka deťom pomôcť?
Pevne verím, že im ukáže cestu, ako nestratiť sebadôveru.
Čo robíš, keď nepíšeš?
Venujem sa rodine. Chodím do práce a potom, keď je čas, tak si plním svoje túžby, čiže venujem sa aj sebe. Píšem, maľujem, čítam, hrám v amatérskom divadle, tancujem balet, robím jogu a aj si rada zabehám.
Chcela si byť spisovateľkou odmalička?
Nie. Moje predstavy o budúcom povolaní sa stále menili. Pamätám si veľa profesií, ktoré ma lákali. Skoro všetky moje záľuby však spájalo umenie. Skladali sme s kamarátkou pesničky, túžila som študovať umeleckú školu. Veľmi rada som tancovala. U nás doma však takéto záľuby neboli vnímané ako základ pre budúce povolanie. No, pamätám si tiež, že som sa chcela stať lekárkou. Mala som v sebe túžbu pomáhať. Nakoniec som vyštudovala ekonómiu a v tej oblasti aj pracujem. No, mám šťastie, že som typ človeka, čo má radosť z práce ako takej a fascinujú ma ľudia. Popri práci teraz pomaly nachádzam priestor aj pre naplnenie tejto mojej stránky.
Kniha, tak ako tá prvá, ide cez crowdfunding, odporúčala by si to aj iným autorom?
Určite áno. Crowdfunding ako spôsob získavania kapitálu na nové projekty otvára príležitosť realizácii novým zaujímavým ideám. A to aj pre obyčajných ľudí, ktorí nedisponujú stratovým kapitálom. Je to však aj absolútne bezpečná investícia pre darcu – ak sa cieľová suma nevyzbiera, dostane darca peniaze naspäť. Pre mňa je crowdfunding aj spôsob, ako sa uistiť, že moje dielo má význam. Dary pre mňa znamenajú, že som na dobrej ceste a že to, čo robím, má hodnotu pre ostatných.
Aké sú tvoje ciele do budúcna?
Úprimne? Neviem. Veľmi málo plánujem, som skôr spontánny človek. Naisto viem povedať len to, že stále píšem a rozprávka Kto je rýchlejší? nie je moja posledná moja knižka.