IT odborník: Slovenské školy učia zbytočné 40-ročné osnovy, potom máme krízu na pracovnom trhu. Učitelia to majú na háku

Slovenské školstvo dlhodobo zlyháva v príprave vhodných absolventov pre potreby pracovného trhu, tvrdí odborník. Kríza sa týka najmä informatiky a digitálnych zručností, kde slovenský vzdelávací systém pokrivkáva.

„54 % absolventov po 5 rokoch štúdia financovaného z našich daní nepracuje ani po ďalších 5 rokoch po ukončení štúdia vo vyštudovanom odbore. 68 % absolventov odborných stredných škôl nepokračuje v štúdiu odboru, ktorý začali na strednej,“ približuje vážnosť situácie Mário Lelovský, viceprezident IT Asociácie Slovenska.

Lelovský stojí na čele Digitálnej koalície, ktorá podporuje plejádu aktivít v oblasti digitálnych zručností a vzdelávania budúcich IT-čkárov. Pracuje na reforme školstva, kde chce docieliť prepojenie osnov informatiky s požiadavkami praxe, či dostať vycestovaných odborníkov späť na Slovensko.

• Ako vyzeralo vyučovanie informatiky pred rokom ´89?
• Prečo je na Slovensku nedostatok programátorov? V čom zlyháva slovenské školstvo v informatických odboroch?
• Čo by mal z informatiky ovládať každý človek, ktorý sa chce dnes úspešne zamestnať?
• Aké sú možnosti reformy školstva a riešenia nedostatku programátorov?
• Aká radikálna zmena čaká oblasť programovania?

zdroj: Startitup – „Keď rozumiete matematike, logike a kritickému mysleniu – keď nepočúvam len jeden zdroj, ale k výsledku sa snažím dostať aj z inej strany –, človek sa vo svete nestratí,“ opisuje Lelovský, čo mu do života dala škola.

Prečo je na Slovensku taký veľký nedostatok IT-čkárov?

Napríklad preto, že každý týždeň-dva vznikne na svete nový programovací jazyk. Potom firmy, ktoré chcú rýchlo implementovať programovanie nejakých procesov, naháňajú programátorov takých jazykov, že o nich nikto ani len poriadne nevie, že existujú.

Tento problémom na slovenskom IT trhu ešte znásobuje jeho veľkosť. Dokopy je u nás okolo 50 000 IT-čkárov, no väčšina má tie zručnosti podobné – dobre známe jazyky ako JavaScript a podobne.

No je veľmi málo takých, ktorí si z vlastnej iniciatívy, v noci po robote, budú niekoľko mesiacov študovať nejaký nový jazyk, na ktorý ešte ani nie je požiadavka.

Naše firmy však zrazu dostanú zákazku od veľkej zahraničnej spoločnosti, že chcú, aby vytvorili určitý program aj s použitím práve tohto nového programovacieho jazyka. Firma dá teda inzerát, že hľadajú programátora na daný jazyk a nikto sa neozve.

V rozhovore sa venujeme najmä slovenskému školstvu. Vy ste ho zažili ešte pred rokom 1989. Čo vás priviedlo k štúdiu informatiky a čo dala do života škola vám?

V 4. a 5. ročníku základnej školy sme mali matematikárku, ktorá asi polovicu triedy nadchla pre tento predmet. Na strednej som mal zasa to šťastie, že nás učil profesor Demáček – veľká kapacita a propagátor výučby programovania na stredných školách v Česko-Slovensku.

Keď sme končili strednú, nie všetci išli ďalej na informatiku. No uspeli aj tí, čo sa rozhodli pre medicínu či iné odbory. Podľa môjho názoru a skúseností tvrdím, že matematika vám dá základy na všetko. Keď rozumiete matematike, logike a kritickému mysleniu – keď nepočúvam len jeden zdroj, ale k výsledku sa snažím dostať aj z inej strany –, človek sa vo svete nestratí.

To si neviem celkom predstaviť – ako vyzerala hodina programovania pred rokom 1989?

Na škole sme mali veľký počítač s diernými páskami. Išlo o vernú kópiu IBM, vyrobenú vo východnom Nemecku a Sovietskom zväze. To bola vtedy taká móda, pretože mohli hovoriť, že aj u nás sú rovnaké počítače ako na Západe. Ale kým ich takto skopírovali, tak na Západe už boli dávno novšie verzie a my sme tak vždy s technológiami meškali.

Na našej škole však reálne tie počítače boli a chodili sa sem na ne pozerať aj ľudia z podnikov. Bola na to určená špeciálna klimatizovaná miestnosť, akési výpočtové centrum. Toto dokázal vybudovať práve profesor Demáček za socializmu a v krajine, ktorá nebola veľmi počítačová.

Na hodinu som išiel so svojím kotúčikom diernej pásky, vložil ho do stroja, kde sa objavil program. Ten sme v dvojiciach upravovali a výstup sme potom z počítača opäť nahrali na diernu pásku. Keď som odchádzal domov, nemal som zošit, ale kotúčik diernej pásky s mojím menom.

Kybernetika a digitalizácia sa teda seriózne riešili už v Česko-Slovensku?

Česko-Slovensko bolo priemyselne rozvinutou krajinou s automobilkami a strojárňami. Už vtedy sa uvažovalo o tom, že priemysel bude ešte populárnejší a raz ho bude treba automatizovať, čo sa dnes aj deje. Vedelo sa, že prídu roboty alebo že sa bude pracovať s veľkými dátami.

Naša Katedra technickej kybernetiky susedila s Katedrou automatizovaných systémov riadenia, ktorá bola vlastne predchodcom odborov zameriavajúcich sa na robotiku. Už v roku 1979 sme ako žiaci vnímali programovanie ako prirodzenú vec.

Preto sa aj smejem, keď ľudia hovoria, že teraz prebieha nejaká digitálna transformácia, veď toto sa deje už aspoň 40 rokov.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Očakávate v budúcnosti nejakú radikálnu zmenu v rámci programovania?

Programátori nám dnes chýbajú najviac, ale to je len krátkodobý stav, ktorý sa zmení – omnoho dôležitejší sú ľudia, ktorí rozumejú procesom a vedia ich zmysluplne zaznačiť. Predpokladám, že tak o 5 rokov tu budeme mať umelú inteligenciu, ktorá pochopí tento náčrt a podľa neho samotný program napíše sama.

Nebude nám teda treba programátora, ktorý určitý proces prekladá do programovacieho jazyka – čo je v podstate nudná strojová práca, kde nič nevymýšľate, len prepisujete dobre vymyslený algoritmus do strojovej reči. Dôležitý bude práve kreatívec, ktorý navrhne, ako by mohol určitý proces fungovať.

Toto zatrasie celým svetom, niektoré štáty sa už na to pripravujú, špeciálne USA a Veľká Británia. Aj na Slovensku na to ľudia upozorňujú, na Katedre umelej inteligencie je to napríklad profesor Synčák, no málokto tomu rozumie.

V čom vnímate zmenu vo vyučovaní informatiky na dnešných školách oproti minulosti?

Výučba sa z hľadiska obsahu významne nezmenila, čo je pre mňa absolútna záhada, že ako je to možné. Keď dnes v rámci ITAS-u prídeme na školu, tak až na pár výnimiek v podstate hovoríme s tými istými profesormi ako kedysi, len sú teda o 40 rokov starší. Okrem malých zmien učia stále to isté.

Až na pár výnimiek špičkových univerzít, kde idú do hĺbky s prácou s dátami a praktickými záležitosťami, teda osobne nejakú veľkú zmenu nevidím. Na to, čo všetko dnes majú študenti k dispozícii – moderné budovy a technológie –, by som teda očakával enormne vyššiu kvalitu absolventov.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer – „Na to, čo všetko dnes majú študenti k dispozícii – moderné budovy a technológie –, by som očakával enormne vyššiu kvalitu absolventov,“ hodnotí úroveň súčasných absolventov Lelovský. Na snímke sú priestory informačnej knižnice na Fakulte informatiky STU

Zvládajú teda podľa vás teda súčasné školy výučbu informatiky?

Výučbu, ktorú si sami naordinovali, zvládajú priemerne dobre. Učia ale to, čo potrebujú absolventi či trh práce? Nie. Učia to, čo učiť chcú a na čo majú učiteľov, ale uplatnenie je už pochybné.

Ako je to vôbec možné?

Školy sú autonómne, majú svoju vlastnú samosprávu – to sa má až teraz, po 28 rokoch, zmeniť cez akreditačnú agentúru, ktorá nariadila školám prehodnotiť všetky študijné programy a získať pre tieto študijné programy súhlas expertov z praxe a zástupcov zamestnávateľov, že je to v poriadku a že tieto zručnosti reálne niekto potrebuje.

Na spomínanej reforme pracujete aj vy. Ako to bude celé vyzerať?

Pod tlakom neudržateľnej situácie na trhu sa nám otvorila možnosť vstúpiť do kurikúl odborných stredných škôl informatiky a tento rok v septembri začne komplexná akreditácia ich študijných programov.

Ak chcú mať akreditáciu, musia prehodnotiť osnovy, vyradiť staré predmety a napísať nové. Tie musia priniesť na posúdenie expertom z praxe, či dávajú zmysel práve praxi. Toto sa deje po prvý raz, lebo sa ukázalo, že školy učia, čo chcú a neriešia to, čo potrebuje prax.

Aké sú výsledky doterajšieho systému, naozaj potrebuje reformu?

Výsledok je napríklad taký, že tu máme tu polovicu absolventov, ktorí vyštudovali niečo, čo nevedia využiť alebo to nevedia – čiže majú diplom, ale neovládajú to alebo vyštudovali niečo, čo nikto na trhu práce nepotrebuje. Potom zvyčajne zaberajú miesto na pozíciách, na ktoré by stačila aj stredná škola.

zdroj: Startitup – „Na súkromnej škole nech si každý študuje, čo chce. Ale štúdium z verejných zdrojov by malo byť regulované podľa aktuálneho dopytu, resp. na základe prognóz vývoja dopytu na pracovnom trhu v priebehu nasledujúcich rokov,“ prízvukuje Lelovský.

Ako by to teda podľa vás malo fungovať?

Na začiatku by sme sa mali pozrieť na pracovné prognózy, ktoré odhadujú budúci dopyt pozícií na pracovnom trhu a zmapovať, čo nám bude o 5 rokov treba. Následne si zavolám školy, ktoré učia žiadúce odbory a dohodneme s nimi, koľko miest im budeme dotovať z verejných zdrojov.

Teraz dajme tomu, že škola potrebuje mať na otvorenie ročníka napríklad 20 študentov, no prognózy ukazujú, že trh práce bude o 5 rokov potrebovať len 2 absolventov tohto odboru, takže prví dvaja, ktorí uspejú v prijímačkách, to budú mať platené štátom, lebo ich potrebujeme. Zvyšok, ak chce študovať, si to musí zaplatiť sám.

Toto, samozrejme, platí pre štátne školy, na súkromných nech si každý študuje, čo chce. Ale štúdium z verejných zdrojov by malo byť regulované podľa aktuálneho dopytu, na základe prognóz vývoja dopytu na pracovnom trhu v priebehu nasledujúcich rokov.

Ono to nie je čierna mágia, že akých ľudí budú firmy chcieť budúcnosti. V IT Asociácii Slovenska sú desiatky firiem a celkom presne vieme, akých ľudí budeme potrebovať, akurát že tí ľudia zo slovenských škôl nevychádzajú.

Prečo vzťah slovenského školstva a jeho prepojenia na prax tak vážne zlyháva?

Pretože ministri školstva pred 20 rokmi, a to aj na prianie vysokých škôl, nastavili školský systém tak, že potrebujú zdvihnúť počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí v celej populácii z 20 % na 30 %, ideálne 35 %. Lebo takto je to v Nemecku.

Školy teda mohli zobrať aj dvakrát toľko študentov, čo predtým, a štát im to preplatil. Avšak univerzity ani štát si nepozreli, čo bude na trhu práce treba, otvorili svoje kapacity na maximum a začali naberať študentov. Len tak.

Mnohé vysoké školy tiež absolútne zrušili povinnú prax. Okrem medicíny dnes nemáte nikde povinnú prax.

Aby som to presne pomenoval, toto je kríza ľudských zdrojov – škola tak napríklad vyprodukuje stavebného inžiniera s diplomom, so skúškami a podobne – ale je nám to úplne nanič, lebo nikdy ani jeden deň reálne nepôsobil na stavbe.

Ak sú dnešní absolventi viac-menej zbytoční, čo by mal z informatiky vedieť každý absolvent?

Tak sa pozrime napríklad na strednú školu.

Najprv je tu kybernetická bezpečnosť – mal by vedieť, ako fungujú heslá, základy kryptovania a ochrany dát. Vie, čo je to ukladať si súkromné dáta, odborné dáta, procesijné, zamestnávateľské… Inak povedané, určite nepoužije heslo nbu1234 (smiech).

Ďalej vie dobre pracovať s internetom, s vyhľadávačmi, vie získať informáciu za pár sekúnd a overiť, resp. vyhodnotiť pravdivosť informácie aj zdroja. Nevezme teda napríklad hneď prvý výsledok z Googlu, pretože vie, že prvé výsledky sú reklama.

Tiež vie pracovať s komunikačnými nástrojmi (Microsoft Teams, Google Meet…). Keď mu šéf povie, že za hodinu budú mať meeting s klientom z Číny, nech to zariadi, tak nebude utekať na letisko, ale v prvom rade si zistí, čo na online komunikáciu používajú v Číne a podľa toho pripraví online konferenciu vo vhodnom komunikačnom nástroji.

Samozrejme tiež kancelárske nástroje, kompletne celý Office a schopnosť identifikovať správny nástroj na splnenie úlohy. Ak mu šéf povie, nech spraví týždenný výkaz, prezentáciu a má to dodať v PDF formáte, tak nebude otvárať PowerPoint a pritom googliť, ako niečo vyexportovať do PDF. Žiaden šéf nikdy nechce vysvetľovať niekomu, ako funguje Excel alebo ako z niečoho spraviť PDF.

My sme pre tieto potreby vyvinuli aj vlastný ITAS Fitness Test, ktorý je založený na tom, že absolventov netestujeme z toho, čo ich učia školy, ale sústredíme sa reálne na to, čo budú v praxi potrebovať.

zdroj: FIIT STU – „Školy sú autonómne, majú svoju vlastnú samosprávu – to sa má až teraz, po 28 rokoch, zmeniť cez akreditačnú agentúru, ktorá nariadila školám prehodnotiť všetky študijné programy a získať pre tieto študijné programy súhlas expertov z praxe a zástupcov zamestnávateľov,“ objasňuje Lelkovský novú reformu.

Mal by byť súčasťou vyučovania aj hardvér?

Dobrou praxou by malo byť to, že deti počas štúdia používajú počítačovú techniku rovnako, ako používajú pero, papier či kriedu a tabuľu. Vtedy nemusíte na informatike učiť úplne základnú prácu s počítačom, lebo to deti riešia aj na ostatných predmetoch.

Ale áno, že si viem poradiť a nevolám kvôli každej drobnosti technika, je tiež súčasťou digitálnych zručností. Plusom je už len identifikovať problém. Ak mi seká počítač, tak by bolo fajn, ak som schopný identifikovať, či mám plnú RAM-ku, preťažený procesor a podobne.

Čo sa týka štúdia a výberu softvéru? Napríklad na jednej škole sa vyučuje Python, inde zase Pascal či Lazarus. Nebolo by vhodné to na národnej či európskej úrovni štandardizovať?

Jasné, že by to bolo vhodné. A to je presne ten rozdiel pohľadu praxe a školských osnov. Učitelia často neboli v praxi a ani sa extra nezaujímajú o to, čo ich absolventi z toho, čo ich naučili, aj reálne v zamestnaní využívajú.

Na Západe – a prevažne v anglosaských krajinách – funguje tzv. systém Alumni. Absolventi školy sa radi vracajú do školy a učitelia to vítajú, aj si ich sami volajú k sebe, aby sa dozvedeli práve informácie o tom, čo je aktuálne v praxi. Rovnako tak firmy vítajú profesorov a volajú ich k sebe, aby si prišli zažiť, čo aktuálne funguje v praxi.

Na čo sa podľa analýz trhu aktuálne v tvorbe odborných predmetov zameriavate? Po čom bude podľa vás čoskoro dopyt?

Teraz napríklad navrhujeme študijný program pre strednú odbornú školu informatickú, so zameraním na kybernetickú bezpečnosť, keďže sme identifikovali, že cyber odborníkov bude treba obrovské množstvo.

Až do takej miery, že každá firma bude potrebovať správcu kybernetickej bezpečnosti pre dáta v danej firme. Ale dobrá správa je, že aj keď to znie veľmi vysokoškolsky, tak sme prišli na to, že stačí, aby toto boli len stredoškoláci. To nie sú ľudia, ktorí budú programovať firewall v korporáciách, ale stačí, aby vedeli, ako fungujú nejaké systémy a ich licencie.

Tento program bude teraz na rok na testovanie v školských osnovách. Spolu s tým sa snažíme pre školy vybaviť peniaze na všetky náležitosti potrebné na vyučovanie tohto predmetu.