IT špecialistka Veronika Hudzíková mení slovenské zdravotníctvo. Budúcnosť technológií je len v našich rukách (ROZHOVOR)

„Je to v našich rukách,“ hovorí vývojárka a IT špecialistka Veronika Hudzíková. Svet sa mení a bežná denná realita ľudí sa začína čoraz viac prelínať s tou digitálnou. Pandémia pohyb týmto smerom navyše výrazne urýchlila.

Ide o predstavu, ktorá mnohým naháňa strach. Virtuálna či rozšírená realita však ponúka nekonečné možnosti, a tak aj priestor na zlepšovanie našich životov.

V mori technologických projektov, ktorým ide najmä o zisk, sa nájdu aj také, ktoré sa nesústreďujú iba na biznis. Veronika Hudzíková sa zameriava na znevýhodnených ľudí a svojou tvorbou inovuje oblasti, na ktoré sa často zabúda.

• Aká je jej špecializácia
• Čo si myslí o Metaverse. Je to podľa nej budúcnosť?
• Od kedy sa venuje technológiám. Mala k nim vždy vzťah?
• Čo ponúka jej startup a komu pomáha
• Ako jej aplikáciu vnímajú používatelia a lekári
• Čo vytvorila v oblasti virtuálnej reality
• Bola súčasťou projektu pre nevidiacich. Ako im pomohli?

Technológie prináša na psychiatrické oddelenia a pomáha tiež ľuďom, ktorí majú parézu tvárového nervu a po rehabilitácii ostávajú bez akejkoľvek pomoci. Múzeom previedla nevidiacich a rozšírenou realitou vzdeláva najmenších.

Svojimi projektami zbiera ocenenia po celom svete. V súčasnosti je nominovaná na cenu Krištáľového krídla v kategórii Inovácie a startupy. Jubilejný 25. ročník udeľovania cien Krištáľového krídla nás čaká 20. marca.

zdroj: Krištáľové krídlo

Ty si vývojárka aj IT špecialistka. V čom konkrétne sa špecializuješ?

Študovala som na Technickej univerzite v Košiciach informatiku. Už vtedy som sa rozhodla vybrať smerom mobilného developmentu, teda vývoja aplikácií na mobilné zariadenia. Stále ma však vo všeobecnosti zaujímali nové technológie.

S tímom spolužiakov sme sa už aj počas školy snažili s novými technológiami experimentovať a skúšať, čo všetko dokážu ponúknuť. Rovnakí ľudia sú aj súčasťou viacerých projektov, na ktorých robíme dnes. V práci, kde pôsobím teraz, som začínala ako Java developer a Mobile developer a následne som prešla na vedenie projektov a ľudí v R&D tíme, ktorí vyvíjajú projekty pre virtuálnu či rozšírenú realitu.

Som aj product ownerkov pre projekt s rozšírenou realitou. Znamená to, že som vlastník produktu a mojou úlohou je pretvárať požiadavky zákazníka na samotný produkt. Mám teda zákazníka, ktorý má nejakú predstavu o tom, čo chce. Mám tiež technický tím a ja som niekde medzi. Snažím sa akoby spojiť tieto entity a zastrešujem, ako bude vyzerať výsledný produkt.

Popri práci sa ale venujem aj vlastnému startupu, ktorý sa volá Face rehab. Ide o digitálnu rehabilitáciu pomocou mobilnej aplikácie pre pacienta s ochrnutím tváre.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Aký je tvoj názor na Metaverse od Zuckerberga?

Virtuálne technológie sa budú postupne stávať súčasťou našich životov, a to najmä spôsobom, ktorý nenastane zo dňa na deň. Ide o rovnaký princíp ako s telefónmi či internetom. Nikto z nás si nepamätá deň zmeny, ide skôr o proces. Tak to bude podľa mňa postupovať aj pri Metaverse.

Už aj dnes využívame virtuálnu realitu omnoho častejšie než pár rokov vzad. Časom budeme zisťovať, v akých smeroch nám vie uľahčiť život, a preto ju budeme chcieť používať. Aj Metaverse bude, podobne ako telefón, slúžiť na to, aby bola naša práca efektívnejšia, aby sme dokázali viac kolaborovať.

Napríklad tímy, ako sú tie, v ktorých som ja, sa musia digitálne stretávať. Robíme to formou telefonátov alebo sa pozeráme na seba v monitore. Prečo by sme to nemohli robiť vo virtuálnej realite, kde sa uvidíme v 3D priestore? Tá interakcia je omnoho reálnejšia, prirodzenejšia. Myslím si, že to mnoho vecí vyrieši, no nepríde to nárazovo. Bude to pribúdať postupne, aby sme si to aplikovali do životov a aby sme stíhali.

Keď príde nejaká firma s novou technológiou, zvyknú ponúknuť developerom SDK alebo nejaké knižnice, vďaka ktorým vytvárajú nové veci v rámci danej technológie. Nie je to len na Zuckerbergovi, developeri, a teda aj my máme priestor s týmito technológiami experimentovať a vytvoriť niečo nové. Je na nás, čo sa s Metaversom rozhodneme urobiť a čo do našej bežnej reality prinesieme. Máme to v rukách.

Lákali ťa technológie už od detstva?

Technológie aj áno, ale matematika nie. Už počas detstva mi rodičia dávali priestor skúšať a používať dostupné technológie. Mala som vlastný počítač a nechávali ma robiť si na ňom, čo chcem. Študovať si veci, inštalovať si ich a podobne. Bola som s technológiami v kontakte od detstva, no na strednej som začala premýšľať nad zdravotníctvom.

Na poslednú chvíľu som ale podala prihlášku na informatiku. Hovorila som si, že to je taká poistka, ak by náhodou. Napokon som sa rozhodla, že sa na ňu aj zapíšem. Keď som už študovala, bola som si výberom istá. Vedela som, že chcem v budúcnosti robiť toto. Lákali ma veci, ktoré sme sa učili, a ľudia okolo mňa ma inšpirovali. Bolo to naozaj zaujímavé, už som sa nevedela odpútať.

Neľutovala si to ani na chvíľu, keď šlo o rozhodnutie na poslednú chvíľu?

Určite som si v prvom ročníku nelietala v oblakoch a tá spokojnosť prichádzala postupne. Na to rozhodnutie som však celkom hrdá, pretože som sa tak rozhodla úplne sama a v celkom mladom veku. Išlo o voľbu, na ktorej naozaj záležalo, a mohlo to dopadnúť neúspechom alebo výborne. Napokon to dopadlo výborne. Považujem to za jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Technológie prinášajú stále nové veci. Každý deň je iný, zakaždým môžem súperiť s novou technológiou. Aj s takými, ktoré ešte neexistujú a ja ich môžem tvoriť. Ten neskutočný priestor na kreativitu a zmenu ma fascinuje.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Bojovala si počas kariéry aj s rodovými stereotypmi?

Povedala by som, že nie. Nejako som neriešila, že som žena, aj keď pomer žien a mužov na univerzite bol cítiteľný. Každým rokom sa to ale mení a cítim, že žien v IT pribúda.

Keď som do firmy nastupovala, tak som bola aj takým ozvláštnením v mužskom kolektíve, keďže som tam bola jediná. Ak sa však pozriem na svoj súčasný tím, sme tri ženy a traja muži. Ten nepomer sa pomaličky mení, a to aj vďaka rôznym aktivitám, ktoré sa snažia prilákať ženy do sveta IT.

Pracuješ na virtuálnej aj rozšírenej realite. Prečo si sa vybrala týmto smerom?

V tíme sme sa ich rozhodli používať najmä preto, že ide o nové technológie, ktoré majú vysoký potenciál. Neustále sú nové, lepšie headsety a ten virtuálny zážitok je čoraz intenzívnejší. Technológie, či už virtuálna alebo rozšírená realita, sa začínajú prelínať, pomaly spadajú do takzvaného metaversu. Teda nejakej virtuálnej podoby digitálneho sveta.

V mojom tíme chceme nájsť ich najlepšie, ale aj zaujímavé uplatnenie. Často aj v oblastiach, ktoré sa primárne nesústreďujú na biznis. Rozhodli sme sa ísť napríklad do vzdelávania, kde je prínos nových technológií vedecky potvrdený.

Keď napríklad učivo v knihe pretvoríme do rozšírenej reality, tak si ho deti dokážu omnoho lepšie predstaviť, porozumieť mu. Zapamätateľnosť, interakcia študentov aj ich zanietenosť je citeľne vyššia. Ide o dôležité procesy.

Pri virtuálnej realite sme sa rozhodli ísť do zdravotníctva. Chceme pomáhať ľuďom, ktorí nedokážu čeliť svojim problémom v tejto realite, no vo virtuálnej áno. Ide o ľudí, ktorí sú na psychiatrických oddeleniach, majú depresie alebo iné problémy. Pre nich je až nereálne urobiť prvé kroky v živote, aby sa po dokončení liečby sebarealizovali, napríklad si šli nakúpiť do obchodu.

V našej virtuálnej realite im dávame jednoduché úlohy a počas toho vedia, že sú v absolútne bezpečnom prostredí. Pritom robia prvé kroky a sami si to ani neuvedomujú.

Na čo ponúka riešenie tvoj startup FaceRehab?

Zdravotníctvo je obrovská oblasť, kde je veľa priestoru na zlepšovanie. Práve FaceRehab je v tejto sfére. Pozreli sme sa na pacientov, ktorí majú parézu tvárového nervu, a na rehabilitáciu, ktorú majú dnes. Je to až smutné, ako to prebieha.

Po rehabilitácii by mal pacient pokračovať s cvičením doma, ale fyzioterapeut často nemá čas mu detailne vysvetliť, ako a čo má robiť v rámci domácej liečby. Často neexistuje ani žiaden materiál, ktorým by si pacient pomohol, napríklad nejaký leták.

My sa teda snažíme v tomto momente pomôcť. Smartfón má každý z nás, je to teda dostupné riešenie pre každého. Pomocou našej aplikácie sa vie pacient o svojom zdravotnom stave dozvedieť viac a zároveň ho bude aplikácia nabádať k cvičeniu. Telefón pomocou prednej kamery sníma tvár a my tak sledujeme svalovú aktivitu.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Ako to funguje a aká je reakcia pacientov aj lekárov?

Aplikácia pacientovi hovorí, čo má robiť. Cvičí interaktívne a v momente, ako to vykoná, mu apka pohyb započíta. Musí sa teda snažiť čo najviac natiahnuť sval, aby sa mu to započítalo.

Cviky sú založené na tréningovom pláne, pacient teda cvičí každý deň cviky, ktoré sú predpísané terapeutom. My pravidelne sledujeme, ako sa jeho tvárová aktivita vyvíja. Postupom času dokážeme vidieť, aké bolo štádium ochorenia pred rehabilitáciou, počas nej a aj po nej.

Všetky tieto dáta dokážeme ponúknuť aj zdravotnému personálu. Ak by teda neurológ chcel vidieť, ako sa stav vyvíja a či je cvičenie efektívne, tak sa dokáže pozrieť na tieto dáta. Je to teda digitálny terapeut, ktorý komunikuje s pacientom aj s fyzioterapeutom.

Pacientom často pri bežnom cvičení v zrkadle vadilo, že sa na seba musia dívať. Prinášalo im to úzkosti, cítili nechuť cvičiť, zdalo sa im, že sa nikam neposúvajú. Navyše, ak zapájajú svaly, ktoré by nemali, tak si môžu spôsobiť synkinézy. To znamená, že ak cvičia sval na usmievanie, no šklbú pri tom okom, tak naučia svaly hýbať sa spolu a budú pri úsmeve vždy šklbať aj okom. Synkinéza má trvalé následky a dá sa len veľmi ťažko liečiť. Nie je pri nich pri tom žiaden trvalý dozor, ktorý by ich upozornil.

Fyzioterapeuti reagujú pozitívne, no pacienti ani len nepremýšľajú. V momente, ako sa o aplikácii dozvedia, tak si ju sťahujú. Ide o naozaj nevyhnutnú pomoc v tom momente.

Je Face rehab už bežne dostupný?

Áno, dá sa stiahnuť z App storu, zatiaľ je teda dostupná verzia pre iPhone. Máme tiež portál, ktorý slúži pre fyzioterapeutov, a pracujeme na tom, aby sme aplikáciu rozšírili o ďalšie tréningové plány a cvičenia.

Snažíme sa ju tiež pretransformovať do viacerých jazykov, v súčasnosti je aplikácia prispôsobená len slovenskému trhu. Pracujeme však na anglickej verzii, portugalskej a ďalších. V aplikácii je sprievodný hlas, ktorý rozpráva a celým procesom pacienta sprevádza, čo je pre nás dôležité. Aktuálne robíme aj nové spolupráce či už s ambulanciami alebo investormi, aby sme projekt posunuli ďalej.

Ako je to teda s investormi?

Nejakých sme mali od začiatku. Projekt vznikol v Košiciach na inovačnom dni a postúpili sme s ním do Paríža. Primárne tam boli ľudia z prestížnych univerzít, z Oxfordu či Cambridge. Boli tam naozaj zaujímavé projekty a prekvapilo nás, že sme získali prvé miesto.

Zobrali sme to teda tak, že sme prišli asi s niečím, čo je naozaj dôležité a potrebné. V porote boli aj neurológovia, ktorí hovorili, že to je perfektné, že takéto riešenie je potrebné nie len pre nich, ale najmä pre pacientov.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Následne sme aplikovali do programu, ktorý sa volá InnoStars awards, čo je projekt Európskeho inštitútu zdravia. Ten ponúka grand, ktorý slúži na to, aby posunul projekty z fázy nápadu do fázy samotného produktu a prvého prototypu riešenia. Tam sme grand získali a z nápadu sme mali aplikáciu pre App store.

V rámci toho programu bola aj súťaž. My sme boli vybraní zo stovky aplikácií, ktoré prišli. Bolo nás nakoniec asi pätnásť a súťažili sme o prvé tri miesta, ktoré získali finančnú pomoc. Tam sme skončili na druhom mieste.

Aktuálne sme teda v stave, kedy sme tento program ukončili a máme hotové riešenie. Teraz som v komunikácii s ďalšími investormi, ktorí chcú náš projekt podporiť. Zatiaľ nebudem pomenovávať, akú podporu získame, lebo sme vo fáze, kedy máme rozbehnutých viacero spoluprác.

Ako v praxi funguje projekt virtuálnej reality Cognity care?

Cognity care bol minulý rok realizovaný v Trebišove, šlo o pilotnú verziu samotného projektu. V tejto oblasti nebol dovtedy urobený žiaden výskum, projekt ani riešenie. Zapadalo to teda do nášho portfólia, keďže sa zameriavame na R&D, teda Research and development.

Museli sme si preskúmať, ako funguje liečba na psychiatrických oddeleniach. O akých problémoch a pacientoch hovoríme a s čím im treba pomôcť. Rozhodli sme sa tak vytvoriť virtuálnu realitu, ktorá im pomáha uniknúť z prostredia, v ktorom sú.

Skús si predstaviť psychiatrické oddelenie, jednoducho to nevyzerá dobre a zvyčajne to nie je príjemné prostredie. Keď si pacienti nasadia head set, tak zrazu počujú zvuk vetra, štebot vtáčikov, pred nimi je ohnisko, drievka, huby.

Vo virtuálnej realite neskôr čelia úlohám, ktoré sa môžu zdať jednoduché, no pre ľudí s duševnými problémami jednoduché nie sú. Snažíme sa, aby sa pacienti sebarealizovali a vytvárali sme v nich pocit šťastia z novej skúsenosti.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Prvou úlohou je, aby v lese našli šesť kusov dreva a založili oheň. Veľmi jednoduchá úloha, no testujeme orientáciu pacienta. Musí sa zorientovať, poobzerať v priestore lesa. Hľadá polená a musí si tiež zapamätať číslo, kedy testujeme pamäť. Jedno drievko zoberie a ide s ním do ohniska, potom znova hľadá. Tá inštrukcia je zadaná len raz, musí teda venovať pozornosť terapeutovi. Chceme tak medzi nimi vytvoriť spoluprácu.

Ďalšou úlohou je do košíka pozbierať jedlé huby, rozhodujú sa medzi muchotrávkami a hríbmi, opäť celkom jednoduché, vezmem hríb. Pri rôznych organických poruchách to však takto jednoducho nefunguje a terapeut môže vidieť, či sa niečo prejavuje, že ten výber nie je jasný.

Nasleduje niekoľko ďalších úloh a končí to tým, že chceme podporiť imagináciu pacienta. V prostredí sa zotmie a na oblohe začne padať hviezda, v tom momente je pacient vyzvaný, aby si niečo zaželal. Chceme docieliť, aby sa pacient pozeral do budúcna a pocítil pocit šťastia. Je to veľmi uveriteľné, pacienta to úplne vtiahne.

Aké boli výsledky pilotnej verzie?

Popri pilotnej verzii sme sledovali viac než päťdesiat pacientov, urobila sa aj malá štúdia, ktorá dokázala, že tí pacienti na finálnom testovaní vykazovali lepšie exekutívne funkcie ako tí, ktorí našu virtuálnu realitu neabsolvovali.

Chceme teda vytvoriť ešte ťažšie úlohy a zamerať sa na tréning kognitívnych funkcií. Aktuálne rozširujeme celé riešenie a robíme z toho kognitívneho trénera, ktorý nebude len pre psychiatrických pacientov, ale pre všetkých, deti, dospelých aj seniorov. Bude to terapeutická pomôcka, ktorá dokáže trénovať kognitívne funkcie aj v pohodlí domova. 

Prečo si sa rozhodla venovať práve znevýhodneným ľuďom? Neznie to ako najlepší biznis plán.

To je pravda. Veľa riešení, ktoré by sme mohli mať, dnes neexistuje len kvôli tomu, že na ľuďoch, ktorí sú znevýhodnení, sa ťažko buduje biznis plán. Keď sa pozrieme na startupy, tak zväčša vidíme riešenia s využitím pre čo najväčšiu skupinu používateľov, aby boli čo najvyššie tržby a dalo sa zarábať celosvetovo.

My sa pri niektorých projektoch snažíme sústrediť viac na samotnú pomoc ako na biznis. Baví nás skúmať technológie a zároveň ponúka táto oblasť neskutočné možnosti. Nemáme veľa súperov, ktorí by s nami bojovali práve v týchto špecifických kategóriách. Technológie na takéto skupiny ľudí často zabúdajú.

Vznikajú tak však tie najkrajšie projekty a riešenia. Napríklad náš projekt Sám v múzeu pre nevidiacich. Išlo o navigáciu v priestoroch múzea. Pomocou aplikácie a senzorov, ktoré boli rozmiestnené po múzeu. Aplikácia im hovorila, ako sa pohybovať v múzeu, čo nemôžu vidieť, hlas im vysvetľoval a opisoval predmety.

Bolo to navyše celé poňaté dramatickou cestou, mali sme herca, ktorý celou cestou rozprával príbeh výstavy a samotného múzea. Sprístupnili sme tak nevidiacim oblasť, ktorá bola pre nich dovtedy nereálna, pritom nešlo o zložitú technológiu.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Keď sa pozrieme na psychiatrické oddelenia, tak tam absolútne chýba akákoľvek inovácia. Na tých ľudí sa málokto pozrie, no pritom potrebujú veľkú pomoc. Na duševné zdravie sa často zabúda.

Prekvapila ťa nominácia na cenu Krištáľového krídla?

Veľmi ma prekvapila, naozaj som nečakala, že budem nominovaná. Sledujem to pravidelne a vždy ide o inšpiratívne mená a ľudí, ktorých práca si skutočne zaslúži slovenské rozoznanie. To, že som bola nominovaná práve ja, si veľmi cením, pretože to znamená, že práca, ktorú robím, začína byť viditeľnejšia.

Ľudia si tú prácu vážia a je pravdepodobne dôležité, aby som v tom pokračovala. Znamená to, že to, čo robím, robím správne a ja v tom budem veľmi rada pokračovať.

zdroj: Instagram/Veronika Hudzíková

Ako vnímaš v poslednej dobe celkom časté útoky na vedcov zo strany politikov?

Je to tragédia. Ide o dlhodobý problém, ktorý treba riešiť. Hlas vedcov a ľudí, ktorí majú nielen vzdelanie, ale aj skúsenosti a rozumejú problematike, nebýva hlasný a nerezonuje natoľko, ako by mal.

Navyše sa im vracajú vulgarizmy a nadávky. Spoločnosti to naozaj nepomáha. Je to problém, ktorý ja osobne vyriešiť nedokážem, ale bola by som rada, keby ľudia viac verili vedcom, ktorí sa danej problematike intenzívne venujú a svoje vyjadrenia dokážu podložiť dôkazmi.