Ivan Mikloš: Putinovi chýba kritická spätná väzba, ktorá by mohla korigovať jeho chybné alebo nebezpečné postoje

Ekonóm a bývalý minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš pomáhal ako poradca ukrajinskej vlády rozbehnúť u našich východných susedov potrebné reformy.

Tamojšiu situáciu a nálady v krajine teda dobre pozná, vďaka čomu sú jeho slová k súčasnej situácii – eskalácia napätia medzi Ruskom a Ukrajinou – prinajmenšom zaujímavé a môžu nám pomôcť dotvoriť si lepší obraz.

Ivan Mikloš sa skôr prikláňa k názoru, že k veľkému vojenskému konfliktu, ktorý akoby časť verejnosti už očakávala, nedôjde.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Poukazuje pritom aj na vyjadrenia európskych a ukrajinských vojenských analytikov a odborníkov, ktorí tvrdia, že na inváziu do celej Ukrajiny nemajú Rusi pri hraniciach momentálne dosť vojakov. K ukrajinským hraniciam ale mieria ďalší a ďalší ruskí vojaci, ktorí sa budú zúčastňovať vojenského cvičenia s Bieloruskom.

Navyše by si takým krokom výrazne poškodili nálepku „mierotvorcu“, ktorú si aj teraz v rámci svojej propagandy radi budujú.

Zároveň však zdôrazňuje, že odhadovať reálnosť rizika vojenského vpádu Ruska je veľmi ťažké, najmä kvôli Putinovi, ktorý „nemusí úplne racionálne vyhodnocovať možné dôsledky a náklady takéhoto kroku,“ tvrdí pre Startitup Ivan Mikloš.

Migranti, organizovaný zločin, prepad trhov, vojská NATO či dezinformácie. Čo nás čaká a neminie, ak Ukrajinu napadne Rusko

3 dôvody, prečo je Putin ťažko predvídateľný

Ivan Mikloš sa snaží Putinovu možnú neracionálnosť vysvetliť tromi dôvodmi.

Prvým je, že ruský prezident je na čele krajiny v pozícii „neohrozeného autokrata“ už približne 20 rokov a nemusí za svoje konanie niesť zodpovednosť v otvorených a férových demokratických voľbách, preto si môže dovoliť omnoho viac riskovať v porovnaní s demokratickými lídrami.

zdroj: TASR/Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

„Druhý dôvod vyššej iracionality je v tom, že ľuďom, ktorí sú tak dlho pri takmer neobmedzenej moci, ich okolie selektuje informácie, hovoria im to, čo chcú počuť a čo v nich nevyvolá nevôľu, alebo nespokojnosť,“ vysvetľuje pre Startitup Ivan Mikloš.

„To vedie k tomu, že Putinovi podriadení mu hovoria to, čo chce počuť, alebo to, o čom si myslia, že to chce počuť. Jednoducho chýba mu kritická spätná väzba, ktorá by mohla korigovať jeho chybné alebo nebezpečné názory a postoje,“ dopĺňa.

Tretím dôvodom potenciálneho nepredvídateľného Putinovho správania je podľa Mikloša to, že sa ruský prezident nechce zapísať do dejín ako ten, „ktorý stratil Ukrajinu“.

Putin sám viackrát naznačil, že Ukrajina je Rusko či minimálne patrí k Rusku – tam je podľa neho jej miesto.

„Faktom však je, že práve Putinom vyvolaná a zrealizovaná anexia Krymu a podpora separatistov na východe Ukrajiny v roku 2014 vyvolala obrat Ukrajiny od Ruska a v prospech euroatlantickej budúcnosti Ukrajiny. Inými slovami, získal síce Krym, ale stratil Ukrajinu. Takže teraz sa snaží tento vývoj zvrátiť a nikto s istotou nevie, ako ďaleko je schopný zájsť,“ dodáva Mikloš.

zdroj: Unsplash/Paul G

Hybridná vojna ale prebieha. Čelíme jej aj na Slovensku

Medzitým však jedna „vojna“ už s určitosťou naplno prebieha, a tou je takzvaná hybridná vojna. Útoky hackerov, vypúšťanie dezinformácií, propaganda… sú súčasťou aktuálnej situácie a nástrojom, ako ovplyvňovať verejnú mienku ľudí nie len doma, ale aj v zahraničí – vrátane Slovenska.

Niektorým konkrétnym príkladom tejto hybridnej vojny sme sa venovali v tomto článku. Nájdeš tam nepravdivé chýry o presune našej armády, vymyslené reportáže či fotografie, ktoré sa podávajú ako zábery z Ukrajiny, no v skutočnosti sú to fotky z Mexika, Blízkeho východu či dokonca z filmov.

Slovensko je zatiahnuté do hybridnej vojny. Mŕtve dievčatko neexistuje, novinári dostali príkaz, aby to odvysielali

Téme hybridnej vojny a zraniteľnosti jednotlivých krajín voči dezinformáciám sa venovala vo svojom štúdiu aj známa organizácia Globsec.

„Náš Index zraniteľnosti meral odolnosť krajín strednej Európy a Balkánu voči zahraničnému vplyvu na škále od 0 do 100, pričom 0 zodpovedá najväčšej odolnosti,“ vraví jedna z autoriek štúdie a výskumníčka v Globsec Dominika Hajdu.

„Slovensko so skóre 32 dopadlo v porovnaní s ostatnými štátmi relatívne dobre, len za Českom a Rumunskom. Je však potrebné dodať, že sme sa zameriavali len na krajiny v post-sovietskom priestore, takže nevieme s určitosťou povedať, ako by sme dopadli v celoeurópskom kontexte,“ vysvetľuje pre Startitup Hajdu.

Najviac zraniteľnými oblasťami na Slovensku sú podľa tejto štúdie verejná mienka a informačný priestor, ktorý je už „niekoľko rokov zaplavený obrovským množstvom dezinformácií“.