Ivonne prišla z Ekvádoru na Slovensko: „Chýba mi hovoriť otvorene bez rozmýšľania nad tým, čo si kto pomyslí“

Cudzí jazyk, neprebádaná kultúra, odlišné tradície, ale najmä neznámi ľudia v novom prostredí – toto všetko čaká tých, ktorí sa rozhodnú presťahovať za hranice svojej vlasti. Či už ide o susednú krajinu, alebo sťahovanie sa na druhú stranu zemegule, kultúrny šok neminie takmer nikoho.

Z Ekvádoru na Slovensko

Príkladom je aj Ivonne, ktorá sa pred rokmi rozhodla presťahovať z Ekvádoru na Slovensko.

V rozhovore prezradila, ktoré kultúrne aspekty ju šokovali najviac, ako sa vyrovnala s diskriminačným nátlakom a aj to, či sa plánuje vrátiť naspäť do Ekvádoru.

Okrem toho, že sa prispôsobila slovenskému spôsobu života a založila si rodinu, dosiahla úspech aj v podnikaní. Otvorila si vlastnú jazykovú školu a šikovne odovzdáva svoje know-how klientom.

• Prečo sa rozhodla prísť na Slovensko a aký bol jej prvý dojem?
• Čo pre ňu bolo po príchode najťažšie?
• Je niečo, čomu sa stále nedokáže prispôsobiť?
• Aké sú najväčšie rozdiely medzi Ekvádorom a Slovenskom?
• V čom sa rozhodla začať podnikať?

Prečo ste sa rozhodli prísť z Ekvádoru na Slovensko?

Vždy hovorím, že to bol osud, ktorý ma priviedol do vašej krajiny. Musím sa priznať, že predtým, ako som spoznala svojho manžela Ľubomíra, som o vašej krajine ani kultúre nevedela vôbec nič. Prijala som jeho pozvanie a prišla som, aby mi ukázal svoju krajinu, kultúru a rodinu.

Aký bol váš prvý dojem z krajiny? Prekvapilo vás niečo?

Na Slovensko som prišla v marci 2009 a zdalo sa mi, že má veľmi chladné podnebie – doslova som mrzla! Zároveň som však vnímala, že je to pokojná, krásna, bezpečná a veľmi čistá krajina.

zdroj: Archív Ivonne

Čo bolo pre vás po príchode najťažšie?

Pre mňa to boli jednoznačne zmeny ročných období a prispôsobenie sa počasiu. Spôsob života je neskutočne odlišný, takisto aj kultúra v porovnaní s Ekvádorom a celou Latinskou Amerikou. Rozličná bola aj gastronómia a jazyk – slovenčina je skutočne náročná. Prekvapil ma aj spôsob, akým ľudia myslia, konajú a následne reagujú.

Stretávate sa s niečím, čomu sa ešte stále nedokážete prispôsobiť?

Predovšetkým ide o spomínanú zimu a zimné mesiace. Rovnako je na tom aj spôsob života. Na rozdiel od Ekvádoru, ľudia nežijú komunitne, ale správajú sa ako individualisti, spôsobom života aj myslenia. Nehovorím však, že je to zlé, je to len iné.

Aká je podľa vás najväčšia rozdielnosť medzi Ekvádorom a Slovenskom?

Z hľadiska samotnej krajiny je to počasie a jedlo, na kultúrnej úrovni je to spôsob myslenia a cítenia.

Napríklad ľudia v Ekvádore často prejavujú slová náklonnosti ako „ľúbim ťa“, „milujem ťa“, „chýbaš mi“. Vyjadrujeme tak našu náklonnosť k danej osobe a dávame jej najavo, aká je pre nás dôležitá.

Naopak, na Slovensku sa tieto slová nehovoria tak často. Slováci túto náklonnosť vyjadrujú činmi. Radi pomôžu, obdarovávajú, no chýba im expresivita, sú konzervatívni. Pre mňa je veľmi ťažké ich niekedy pochopiť, pretože pre našu kultúru je komunikácia kľúčová.

zdroj: Archív Ivonne

Čo z Ekvádoru vám najviac chýba?

Chýba mi zdieľať svoj život so svojou rodinou, s mamou a súrodencami. Chýba mi viac sa smiať, viac tancovať, hovoriť otvorene bez toho, aby som príliš rozmýšľala nad tým, čo si kto pomyslí, a tiež mi veľmi chýbajú morské plody a ryby, krevety a mušle a púšťať si hudbu na plné obrátky.

Premýšľali ste o návrate do Ekvádoru?

Áno, samozrejme, veľmi by som si priala vrátiť sa do Ekvádoru v budúcnosti, keď budú moje deti už veľké a nezávislé, zatiaľ tam chodíme len na dovolenku.

Chodíte tam často na návštevu? Alebo vaša rodina príde za vami?

V posledných rokoch ma prišla navštíviť moja mama, sestra, brat, synovec, švagor, moja najlepšia kamarátka zo škôlky a ďalší zahraniční priatelia. Napríklad z Nemecka, Japonska, Francúzska, Španielska či Švajčiarska. Cítim sa ako jedna z najlepších reprezentantiek, aké môže Slovensko mať (smiech).

zdroj: Archív Ivonne

Stretli ste sa na Slovensku s diskrimináciou?

Nemôžem povedať, že som sa nikdy s diskrimináciou nestretla, a to nielen na Slovensku, ale aj mimo neho. Koniec koncov, kto nikdy nezažil nejaký druh diskriminácie? Myslím, že z týchto skúseností sa musíme poučiť.

Ja som sa napríklad naučila byť viac tolerantná a trpezlivá, tiež som sa naučila reagovať a pýtať sa: Prečo mi to hovorí? Čo ho vedie k tomu, aby si tieto veci o mne myslel? Má so mnou nejaký problém? Môžem mu s niečím pomôcť? Chcel by vedieť, prečo žijem v jeho krajine?

Vo všeobecnosti bolo na mojej ceste viac dobrých ľudí, vďaka Bohu! Boli to Slováci, ktorí mi pomohli, ukázali mi cestu, ponúkli mi niečo na jedenie, vysvetlili mi veci, zaujímali sa o mňa, mala som šťastie na dobrých ľudí.

Na Slovensku ste začali podnikať? Ako ste sa k tomu dostali?

Áno, študovala som na univerzite na Slovensku, som učiteľka cudzích jazykov, konkrétne španielčiny a nemčiny. Venovala som sa sektoru vzdelávania. Robím svoju prácu s láskou a vášňou, viem, že cudzie jazyky ma nikdy neomrzia. Pomáhajú mi objavovať iné svety, ako aj tento váš, a otvárajú mi v živote mnohé dvere.

Bolo náročné začať na Slovensku podnikať?

Musela som sa postaviť čelom svojim vlastným obavám, strachu z neúspechu, nedostatku peňazí. Hľadala som miesto, kde môžem učiť, v našom prípade sme premenili našu garáž na krásnu a pohodlnú triedu, kde teraz vzdelávam svojich študentov.

Taktiež som čelila názorom rodiny a priateľov, mnohí v môj projekt neverili. Podporili ma najmä môj manžel, moje deti, slovenské kamarátky a niekoľko mojich študentov. Som veľmi vďačná za dôveru, ktorú mi dávajú, aby som mohla byť ich sprievodcom, inšpiráciou a mentorkou v oblasti cudzích jazykov.

„Najviac ma prekvapila reakcia rodičov.“ Daniela má syna s Downovým syndrómom

Čomu sa venuje vaša firma? Aké služby ponúka?

Mám svoju vlastnú Multi-Lingue jazykovú školu, kde ponúkame individuálne a skupinové kurzy, prezenčne aj online. Rada spolupracujem s inými jazykovými školami na rozvoji individuálneho talentu detí/študentov na Slovensku.

Novou skúsenosťou pre mňa je učiť španielčinu pár manželov, ktorí sú vášnivými cestovateľmi a milujú kultúru a spôsob života Latinskej Ameriky. Veľmi ma baví ich učiť, každá hodina s nimi je novým dobrodružstvom. Taktiež pripravujem študentov vyšších úrovní B1 – C1 z bilingválnych škôl, pripravujeme sa na maturitu a pomáhame aj univerzitným študentom.

V lete si veľmi užívam prázdninové kurzy pre deti, pretože môžem byť kreatívna a hodiny sú o niečo zábavnejšie než počas školského roka. S pomocou interaktívnych aktivít sa deti učia veľmi rýchlo, zatiaľ čo sa bavia a spoznávajú našu gastronómiu, tance, tradičnú hudbu a ďalšie. Viac nájdete aj na našich stránkach či na mailovej adrese: info@multilingue.sk.

Ak by ste mali dať radu cudzincom, ktorí sa chcú presťahovať na Slovensko, čo by ste im odkázali?

Niekedy sa ma samotní Slováci prekvapene pýtajú, prečo vlastne v tejto krajine žijem. Vždy sa ich však naspäť opýtam: prečo nie? Je to nádherná krajina, plná prírody, mnohých jazier, lesov a krásnych hradov. Okrem toho jej nechýba pokoj a čistota.

Slováci sú veľmi pracovití a hoci nie všetci sú priateľskí, ak im dáte trochu viac času, trpezlivosti, a ak dokážete tolerovať niektoré drobnosti, som si istá, že budete veľmi šťastní, keď budete žiť na Slovensku. Tak ako som aj ja.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy