Izraelské špičky sa na tento útok pripravovali cez 20 rokov. Odhalili ciele, na ktoré v Iráne zaútočia

Počas uplynulých týždňov sa čaká na reakciu Izraela na druhý priamy útok Iránu na Izrael za posledných 6 mesiacov. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odkázal USA, že Izrael je pripravený zaútočiť na vojenské ciele v Iráne. Netanjahu však neplánuje útočiť na jadrové alebo ropné zariadenia. Túto informáciu priniesol The Washington Post, informuje The Jerusalem Post.

Netanjahu o tom hovoril s americkým prezidentom Bidenom cez telefón minulú stredu. Bol to ich prvý rozhovor po takmer dvoch mesiacoch. Netanjahu povedal, že chce zasiahnuť vojenské objekty v Iráne.

Vplyv na prezidentské voľby

A ako píše portál iRozhlas, telefonát sa uskutočnil v dobe, keď medzi oboma politikmi narastá napätie. Podľa amerického činiteľa nemenovaného zdroja povedal Netanjahu Bidenovi, že chce zaútočiť na vojenskú infraštruktúru Iránu.

Podľa analytikov by izraelský útok na iránske ropné zariadenia mohol spôsobiť prudký nárast cien pohonných hmôt. Útok na iránsky jadrový výskumný program by mohol vymazať všetky „červené línie“, ktorými sa riadi konflikt medzi Izraelom a Iránom, vyvolať ďalšiu eskaláciu a viesť k väčšiemu vojenskému zapojeniu USA.

Úrad izraelského premiéra potom vydal vyhlásenie. V ňom sa píše, že Izrael bude počúvať názor USA, ale konečné rozhodnutie urobí sám podľa toho, čo je pre krajinu najlepšie. Zdroje povedali pre The Washington Post, že Izrael nechce svojimi činmi ovplyvniť blížiace sa prezidentské voľby v USA.

Tieto zdroje tiež uviedli, že Netanjahu je teraz opatrnejší vo svojich plánoch na odvetu. Má to byť preto, že Biden sa rozhodol poslať Izraelu silný systém protiraketovej obrany. Po útoku Iránu na Izrael 1. októbra prezident Biden verejne povedal, že by nepodporil izraelský útok na iránske jadrové zariadenia.

Izraelské útoky na mierové jednotky OSN vyvolávajú kritiku. Vyše 40 krajín sa voči nim ohradilo

Viac ako 200 rakiet

Očakáva sa, že Izrael chystá odvetný útok voči Teheránu za rozsiahly iránsky raketový útok z 1. októbra. Úder bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského H*zballáhu, palestínskeho Ha*asu a iránskych Revolučných gárd.

1. októbra Irán odpálil na Izrael takmer 200 rakiet. Iránske Revolučné gardy v ten deň informovali, že raketový útok je reakciou na piatkové zabitie šéfa H*zballáhu Hasana Nasralláha a zástupcu operačného veliteľa iránskych Revolučných gárd Abbása Nilforúšána. Izrael varovali, že zaútočia znova, ak sa za tento útok pomstí, informovala TASR na základe správ agentúr Reuters, AP a AFP.

Reuters s odvolaním sa na výpovede svedkov 1. októbra informoval, že niektoré rakety boli zneškodnené ešte vo vzdušnom priestore Jordánska. Po celom Izraeli sa rozozvučali poplašné sirény, pričom v Jeruzaleme a v údolí rieky Jordán bolo počuť výbuchy. Jordánsko až do odvolania taktiež pozastavilo leteckú dopravu. Izrael aj Irak uzatvorili svoj vzdušný priestor.

Biely dom 1. októbra informoval, že americký prezident Joe Biden nariadil americkej armáde, aby pomáhala izraelským silám a zostrelila rakety namierené na Izrael. Biden s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou monitorovali situáciu z Bieleho domu. Biden už počas dňa avizoval, že Spojené štáty sú pripravené pomôcť Izraelu brániť sa pred očakávanými iránskymi raketovými útokmi.

Obyvateľom Izraela krátko pred útokom 1. októbra úrady nariadili, aby sa až do odvolania zdržiavali v blízkosti protibombového krytu alebo iného objektu. Následne informovali, že všetci civilisti sa stihli ukryť. Nad Jeruzalemom bolo počuť desiatky výbuchov, ktoré hlásili aj v Tel Avive.