Jadrové elektrárne nie sú stavané na vojnu, hovorí expert. Väčšiu hrozbu ako Černobyľ predstavujú fungujúce elektrárne

Černobyľ sa stal synonymom skazy, ktorú môže predstavovať nehoda v jadrovej elektrárne. Hneď prvý deň sa ho zmocnili ruskí vojaci. Dobytie Černobyľu oživilo obavy z jadrovej katastrofy a hroziacej radiácie, i keď podľa expertov už Černobyľ nepredstavuje výraznú hrozbu pre Európu ani Slovensko.

Pre Európu ale hrozbu predstavujú súčasné ukrajinské jadrové elektrárne, ako je Záporožská jadrová elektráreň. Tú v noci zo štvrtka na piatok zasiahla ruská strela, ktorá spôsobila požiar.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi uviedol, že požiar nebol lokalizovaný priamo v reaktore, ale horela budova mimo reaktora.

Zelenskyj vystúpi s prejavom v americkom Senáte, bude zoomovať

Požiar sa napokon podarilo uhasiť, ale objavili sa správy, že ruskí vojaci bránili v práci požiarnikom.

„Ruská armáda strieľa zo všetkých strán na Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe. Požiar už vypukol. Ak nastane výbuch, bude 10-krát väčší ako Černobyľ! Rusi musia OKAMŽITE zastaviť paľbu, umožniť prístup hasičom, zriadiť bezpečnostnú zónu!“ napísal na Twitteri ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Jadrovú elektráreň napokon mali ovládnuť Rusi, pričom v areáli ostali ukrajinskí pracovníci, ktorí dohliadajú na bezpečnosť elektrárne.

Najväčšia v Európe a šiesta najväčšia na svete 

Záporožská jadrová elektráreň je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Zároveň je deviatou najväčšou na svete. Má šesť reaktorov, každý s výkonom 950 MW a celkovým výkonom 5 700 MW, čo je dostatok energie pre zhruba 4 milióny domácností, uvádza The Guardian.

Začiatok stavby sa datujte ešte do Sovietskeho zväzu medzi rokmi 1984 – 1995.

Za normálnych okolností vyrába jednu pätinu elektriny na Ukrajine a takmer polovicu energie vyrobenej z jadrových zdrojov krajiny.

Elektráreň sa nachádza 225 kilometrov po rieke Dneper od Čierneho mora. Zariadenie má 6 jadrových reaktorov, pričom tri z nich boli podľa ukrajinských regulátorov odstavené zo siete už pred pár dňami, informuje portál Bellona. V súčasnosti by mal byť v prevádzke už len jeden reaktor, po útoku odpojili ďalšie.

„Reaktory elektrárne sú chránené robustnými kontajnmentmi a reaktory sa bezpečne odstavujú,“ uviedla ministerka energetiky USA Jennifer Granholmová.

Útok na jadrovú elektráreň odsúdili i svetoví štátnici. Americký prezident Joe Biden vyzval Rusov, aby ukončili boje v oblasti elektrárne a umožnili záchranným zložkám vykonávať svoju robotu. K výzve sa pripojil i kanadský premiér Justin Tradaeu.

Prezident Volodymir Zelenskyj vyzval Európu, nech sa zobudí, lebo ak dôjde k výbuchu, tak už bude neskoro. „Ruské tanky strieľajú na atómové bloky vybavené termovíznymi kamerami. Vedia, do čoho strieľajú. Pripravovali sa na tento (útok),“ povedal na Facebooku.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Mária Zacharovová povedala, že Moskva „prijala všetky opatrenia“, aby zachovala bezpečnosť elektrárne, ako aj opusteného areálu v Černobyle, uvádza Washington Post.

Zvládne pád lietadlá, zaútočiť by mohli i omylom 

Miera radiácie v okolí elektrárne je v norme, potvrdili ukrajinské úrady, ako aj MAAE. Ukrajinci, ale aj odborníci sa obávajú, že podobné prestrelky v okolí jadrových elektrární sa môžu opakovať a môžu mať katastrofálne dôsledky.

Ukrajina má celkovo štyri jadrové elektrárne, tie majú dohromady 15 jadrových reaktorov, ktoré produkujú polovicu elektriny Ukrajine.  

„Jadrové elektrárne nie sú stavané pre vojnové oblasti,“ napísal analytik James Acton z Carnegieho nadácie za medzinárodný mier vo svojej analýze.

Acton uvádza, že súčasné jadrové elektrárne sú síce bezpečnejšie, ako bol Černobyľ, s vojnou v ich oblasti sa ale nerátalo.

zdroj: Unsplash/Viktor Hesse

Analytik predpokladá, že je nepravdepodobné, že by Moskva priamo nariadila útok na elektrárne a reaktory, ale môže sa stať, že Rusi na ne zaútočia omylom, zlyhá navigácia pri riadených strelách alebo sa jednotky odhodlajú na elektrárne zaútočiť aj napriek rozkazu, že nemajú útočiť, ak si budú myslieť, že v elektrárňach sa skrývajú nepriatelia.

„Generálny riaditeľ spoločnosti, ktorá prevádzkuje ukrajinské jadrové elektrárne, zdôraznil, že sú navrhnuté tak, aby vydržali pád lietadla. Munícia je však často vyrobená spôsobom, aby prenikla hrubými vrstvami ochranného betónu,“ vysvetľuje Acton.

Expert zdôrazňuje, že ak by došlo k takejto „nehode“, dôsledky jadrovej katastrofy by boli ešte horšie ako v prípade Černobyľu. Súčasné elektrárne majú oveľa rádioaktívnejšie palivo, ako sa používalo v Černobyle, a tiež sú oveľa bližšie k husto obývaným mestám a metropolám.

PRÍBEH PREZIDENTA: Zelenskyj je ruským terčom číslo 1. Politik, ktorý začínal ako komik, teraz čelí vojne

Problémom by boli reaktory a bazény bez chladenia 

Ďalší problém môže spôsobiť odstavenie elektrárne od elektriny. Elektrárne tiež využívajú elektrickú energiu na chladenie reaktorov aj na takzvané bazény, v ktorých je skladované vyhorené palivo.

Bez chladenia by sa toto palivo mohlo roztopiť a uvoľniť veľké množstvo rádioaktivity. Elektrárne ale majú núdzové dieselové generátory, ktoré im umožnia fungovať na obmedzenú dobu.

zdroj: SITA/AP, Planet Labs

NBC News tvrdí, že ukrajinské jadrové elektrárne sa pripravovali na možnosť, že dodávka elektriny bude prerušená z dôvodu vojenskej invázie alebo kybernetických útokov, preto navýšili zásoby nafty pre generátory. Rovnako sa pripravili na autonómne fungovanie, ak by bol narušený telefóny a internetový signál.

Každá elektráreň má tiež zásoby jadrového paliva na dva roky, čo je strategické rozhodnutie, ktoré odporučili Spojené štáty pre prípad, že by Rusi niekedy prerušili dodávky jadrového paliva.

Jadrová havária je nepravdepodobná, experti sú ale znepokojení 

Ruskí vojaci navyše pravdepodobne použijú taktiku rovnakú ako pri Černobyle, kde zadržiavajú pracovníkov (Spojené štáty ich označujú za rukojemníkov), aby zabezpečili bezpečnosť. 

„Aj keď je jadrová nehoda stále dosť nepravdepodobná, jej následky môžu byť vážne a výrazne by prispeli k dlhodobým následkom tejto invázie pre obyvateľstvo Ukrajiny. Moskva bude zodpovedná za akúkoľvek jadrovú haváriu, ktorá bude priamo, alebo nepriamo spôsobená jej agresiou,“ uvádza Acton.

Rafael Mariano Grossi uviedol: „Situácia na Ukrajine je bezprecedentná a naďalej som vážne znepokojený. Je to prvýkrát, čo sa odohráva vojenský konflikt uprostred zariadení veľkého zavedeného jadrového programu.“ 

zdroj: SITA/AP, Olexander Prokopenko

Predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR Marta Žiaková ale upokojuje Slovákov a tvrdí, že momentálne Slováci ohrození nie sú. Situáciu na Slovensku podrobne monitorujú a zatiaľ nezaznamenali zvýšenú radiáciu.

Vyzýva ľudí, aby zbytočne nezháňali a preventívne neužívali jodid draselný. „Neodporúčam to, môžu si uškodiť,“ povedala Žiaková na tlačovej konferencii.

Odborníčka zároveň dodala, že Záporožská jadrová elektráreň funguje inak ako Černobyľ. „Používa vodu ako chladenie aj moderátor. V takomto prípade nehrozí zapálenie grafitu a neočakávaný únik rádioaktívnych látok do vrchných vrstiev atmosféry,“ vysvetľuje Žiaková a dodáva, že jeden reaktor, ktorý je spustený v elektrárni spoločne s vodou, stačí na ochladzovanie reaktorov a bazénov.

Rovnako ako americký expert i ona sa spolieha na dieselové generátory, ktoré by zabezpečili ochladzovanie v prípade odstavenia posledného reaktora.

Experti sa zhodujú, že riešením by bola dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou na pravidlách, ktoré by vylúčili jadrové zariadenia na Ukrajine z bojových cieľov.