Jadrový dáždnik NATO nad Ukrajinou: Nemecko chce odstrašiť Rusov prelomovým krokom
- Nemecký politik Kiesewetter hovorí o kľúčovom kroku pre mier a ochranu pred ruskou agresiou
- Podľa jeho slov majú Nemci povinnosť zasiahnuť
- Nemecký politik Kiesewetter hovorí o kľúčovom kroku pre mier a ochranu pred ruskou agresiou
- Podľa jeho slov majú Nemci povinnosť zasiahnuť
Roderich Kiesewetter, hovorca pre bezpečnostné otázky najväčšej nemeckej opozičnej strany CDU, vyvolal diskusiu o zapojení Nemecka do mierových misií na Ukrajine.
Podľa jeho vyjadrenia by sa Nemecko ako najsilnejšia ekonomika Európskej únie malo aktívne zúčastniť na povojnovej stabilizácii Ukrajiny. „Nemecko musí byť pripravené prispieť veľkým dielom k mierovému procesu a európskej bezpečnostnej architektúre,“ uviedol Kiesewetter pre denník Schwäbische Zeitung. O správe informoval aj český denník Echo24.
Zapojenie nemeckých jednotiek
Kiesewetter zdôrazňuje, že Nemecko má povinnosť zasiahnuť „v správny čas s dobre vybavenými jednotkami“ a že ignorovanie tejto možnosti by bolo nezodpovedné.
Upozorňuje, že takáto misia by mala prebiehať pod záštitou NATO a EÚ, čo by umožnilo začlenenie jadrového dáždnika NATO nad Ukrajinou.
„Efektívna a realistická mierová misia môže existovať len vtedy, ak je integrovaná do európskej a transatlantickej bezpečnostnej architektúry,“ vysvetlil Kiesewetter.
Myšlienka jadrového dáždnika NATO nad Ukrajinou je odvážna, no tiež kontroverzná. Podľa Kiesewettera by takáto záruka mohla odradiť Rusko od ďalších agresívnych krokov.
Podpora verejnosti
Názory nemeckej verejnosti na účasť Bundeswehru na mierových misiách sú rozdelené. Prieskum inštitútu YouGov ukázal, že 54 % Nemcov podporuje nasadenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine, ak by došlo k prímeriu.
Avšak iba 23 % je ochotných podporiť účasť nemeckých vojakov, zatiaľ čo 33 % je proti. Tieto čísla naznačujú obavy verejnosti z priameho zapojenia Nemecka do ukrajinského konfliktu.
Reakcia Európskej únie a NATO
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas decembrového stretnutia v Bruseli otvorene diskutoval o potrebe mierových síl na Ukrajine. „Vidím pozitívne signály od niektorých svetových lídrov,“ povedal Zelenskyj a dodal, že takéto sily by mohli slúžiť ako ochrana pred novými ruskými útokmi.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienky mierových misií sa stále diskutujú. Predsedníčka výboru pre obranu Európskeho parlamentu Marie-Agnes Strack-Zimmermann z FDP upozornila, že o budúcnosti Ukrajiny by nemali rozhodovať len Rusko a USA, ale kľúčovú úlohu musí zohrať aj EÚ. „Európa musí prevziať zodpovednosť,“ zdôraznila.
Skepsa voči rýchlemu prímeriu
Diskusie o mierových misiách na Ukrajine však narážajú na realitu vojnového konfliktu. V NATO sa aktuálne rieši otázka, ako zabezpečiť prípadné prímerie, no zbrane na Ukrajine stále neutíchajú. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa preto stavia skepticky k diskusiám o mierových misiách pred ukončením bojov.
Trumpov faktor
V tejto súvislosti nemožno ignorovať aj zmenu na poste amerického prezidenta. Donald Trump vyjadril odhodlanie ukončiť vojnu na Ukrajine krátko po nástupe do funkcie.
Ako chce tento cieľ dosiahnuť, zostáva nejasné. Zelenskyj však naznačil, že Trumpova nepredvídateľnosť by mohla Rusko prinútiť zmeniť svoj postoj. „Trump je silný a nepredvídateľný, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na konanie Ruska,“ uviedol ukrajinský prezident.
Budúcnosť mierových misií
Zapojenie Nemecka do mierových misií na Ukrajine predstavuje dôležitý krok nielen pre stabilizáciu Ukrajiny, ale aj pre budovanie novej európskej bezpečnostnej architektúry. Kiesewetterove návrhy však odhaľujú napätie medzi politickými ambíciami a verejnou podporou.
Aj keď je predstava mierových misií lákavá, ich úspech bude závisieť od viacerých faktorov: prímeria, politickej vôle v rámci EÚ a NATO, a ochoty jednotlivých krajín prevziať zodpovednosť. Ako Kiesewetter pripomenul: „Ignorovanie tejto možnosti by bolo nerozumné.“
Avšak či Nemecko a jeho spojenci dokážu prekonať výzvy spojené s realizáciou tejto iniciatívy, ukáže až budúcnosť.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Echo24, Schwäbische Zeitung