Jadrový inžinier: Jadrové elektrárne vydržia tornádo, priamy vojenský útok však nie

Už v prvý deň vojny na Ukrajine sa Rusi zmocnili nefunkčnej jadrovej elektrárne v Černobyli. Aj keď išlo o strategický cieľ pre ich ťaženie na Kyjev, najmä v obyvateľoch susedných štátov tento čin vzbudil obavy.

Keď o pár dní neskôr začali Rusi ostreľovať najväčšiu jadrovú elektráreň strednej Európy v Záporoží, prezident Zelenskyj dokonca vyhlásil, že Rusi sa dopúšťajú jadrového terorizmu. Elektráreň zasiahla aj ruská strela, čo následne spôsobilo požiar. Ako sa neskôr ukázalo, horela výcviková budova mimo reaktora.

Jadrové elektrárne nie sú stavané na vojnu, hovorí expert. Väčšiu hrozbu ako Černobyľ predstavujú fungujúce elektrárne

Útok na jadrovú elektráreň odsúdili i svetoví štátnici. Americký prezident Joe Biden vyzval Rusov, aby ukončili boje v oblasti elektrárne a umožnili záchranným zložkám vykonávať svoju robotu. Podobne reagoval aj kanadský premiér Justin Tradaeu.

Radiácia v okolí oboch elektrární je doteraz v norme, podľa najnovších správ sa tiež vojaci z černobyľskej oblasti stiahli do Bieloruska.

Ukrajina má celkovo štyri jadrové elektrárne, tie majú dohromady 15 jadrových reaktorov, ktoré produkujú polovicu elektriny.

Jadrové elektrárne nie sú postavené na priamy vojenský útok

Ako uvádza analytik James Acton z Carnegieho nadácie za medzinárodný mier vo svojej analýze, súčasné jadrové elektrárne sú síce bezpečnejšie, ako bol Černobyľ, s vojnou v ich oblasti sa ale nerátalo. „Jadrové elektrárne nie sú stavané pre vojnové oblasti,“ napísal.

Podobného názoru je aj jadrový inžinier Marián Naniaš. Hovorí však, že napriek tomu sú moderné jadrové elektrárne stavané tak, že vydržia tornádo, zemetrasenie a aj pád lietadla. Vysvetľuje, že v Záporoží je napríklad všetkých šesť 1GWe reaktorových blokov postavených s najvyššou „obálkovou“ ochranou.

„Ako príklad takejto ochrany by som poukázal na situáciu na stavenisku nedostavanej atómovej teplárne pre ruské mesto Voronež, kde pri plánovaných demolačných prácach statici, míneri a pyrotechnici, ktorí podrobne poznali stavebné výkresy a projekt, a teda poznali aj ‚slabé miesta’ stavby, nedokázali zbúrať odpálením výbušnín kupolu, ktorá bola postavená nad plánovaným jadrovým reaktorom, ani na tretí pokus,“ hovorí Naniaš.

Dodáva tiež, že v súčasnosti sú elektrárne chránené takzvanou kontajnmentovou konštrukciou, vystužené hrubou vrstvovou železobetónu. Sú navrhnuté tak, aby zabránili rozptýleniu drvivej väčšiny rádioaktívneho materiálu. A to aj v prípade, ak by prišlo k roztaveniu reaktora v dôsledku straty chladenia. Rádioaktívne časti by tak ostali tam, kde boli aj pôvodne a neunikli by do okolia.

Príkladom je aj havária jadrovej elektrárne Three Mile Island v Pensylvánii z roku 1979, kedy sa čiastočne roztavil druhý jadrový reaktor, avšak kontaminovaná bola iba prevádzková budova a blízke okolie. Na demonštráciu toho, že miesto je bezpečné, prišiel pár dní po havárii elektráreň navštíviť aj prezident Jimmy Carter.

zdroj: Wikimedia/World Wide Photos

„Na druhej strane treba povedať, že žiadna komerčná jadrová elektráreň na svete, ktorá je postavená na mierové využívanie jadrovej energie, teda na výrobu elektrickej energie či odsoľovanie morskej vody, nie je stavaná proti vážnym vojenským operáciám,“ dodáva.

Ak hovoríme o rádioaktívnej kontaminácii, v prípade vojenského útoku však nie sú zraniteľné iba jadrové elektrárne. Patria sem aj závody na obohacovanie uránu, výrobu paliva a za určitých okolností aj uránové bane. Do zraniteľnej infraštruktúry patria aj civilné výskumné reaktory a niektoré námorné palivové zariadenia.

Elektrárne na Ukrajine neboli prvé

Jadrový inžinier Naniaš upozorňuje, že prípad Černobyľu a Záporožskej jadrovej elektrárne nie je vôbec ojedinelý.

„Jadrové reaktory sa za posledné tri desaťročia stali preferovanými cieľmi počas vojenských konfliktov a boli opakovane napadnuté počas vojenských leteckých útokov, okupácií, invázií a kampaní. Rôzne činy občianskej neposlušnosti ukázali, ako je možné preniknúť dokonca aj do zariadení s jadrovými zbraňami,“ vysvetľuje a dodáva, že na vzostupe je aj počet kybernetických útokov.

Za príklad dáva útok na iránske zariadenia na obohacovanie uránu, ktorý spôsobil veľké škody na zariadení tým, že prevádzkoval centrifúgy nevyspytateľným a neúmyselným spôsobom. Útok bol spôsobený pomocou počítačového červa Stuxnet.

Kybernetický útok zažili aj počítače prevádzkovateľa jadrovej elektrárne v Južnej Kórei v roku 2014, kedy prišli k úniku informácií.

„Ale zatiaľ ani jeden z týchto útokov sa priamo netýkal civilných komerčných jadrových reaktorov alebo ich zariadení v prevádzke,“ dodáva Naniaš.

Informácie z Ukrajiny však ukazujú, že v prípade zariadenia v Záporoží nešlo o priamy útok na jadrovú elektráreň. Keďže ide o sovietsky projekt, Rusi presne vedia, kde sa čo nachádza. Ak by chceli elektráreň dostaviť, konali by úplne inak, myslí si Naniaš. Sám to označuje iba ako „slepý výstražný výstrel“, ktorý mal odstrašiť Ukrajincov, alebo zúfalý pokus miestneho veliteľa.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Podľa postupu vojsk už bolo pár dní dopredu jasné, že Rusi majú namierené k Záporožiu. Podľa Naniaša sa vedenie elektrárne zachovalo presne, ako sa malo, keďže spolu so zmenovými inžiniermi a operátormi časť reaktorových blokov odstavili, vychladili a jeden, najvzdialenejší od konfliktu, ponechali na úrovni výkonu pre vlastnú spotrebu.

Úplné odstavenie elektrárne by totiž mohlo byť problematické, najmä ak zodpovedá za zásobovanie veľkej časti krajiny.

„Zaslúžia si úctu a vyznamenanie,“ hovorí Naniaš. Zamestnanci totiž konali presne podľa plánov na obsluhovanie elektrárne v núdzových situáciách.

Okrem toho sú tiež jadrové elektrárne v každom štáte vnímané ako zariadenia s vysokou prioritou ochrany a štát im poskytuje aj spoľahlivý systém protivzdušnej obrany.

Ceny energií naháňajú európskym firmám najväčší strach, ukázal prieskum

Vojna predstavuje celý rad hrozieb pre bezpečnosť jadrových elektrární

„Našťastie sa zatiaľ ešte v našej histórii nikdy neuskutočnil úplne priamy vojenský útok na taký jadrový reaktor, ktorý už bol uvedený do prevádzky a obsahoval vysoko rádioaktívne prvky vyhoreného paliva. Ale výsledok ruského vojenského útoku, aj keď v tomto konkrétnom prípade neboli porušené jadrovo-bezpečnostné systémy, principiálne predstavuje celý rad potenciálnych hrozieb pre bezpečnosť jadrovej elektrárne,“ vysvetľuje Naniaš.

Jednou z nich je priame vojenské poškodenie jedného alebo viacerých jadrových reaktorov.

To by mohlo spôsobiť rozsiahle úniky rádioaktívnych látok do okolia, keďže jadrové elektrárne nie sú navrhnuté tak, aby odolali modernej vojenskej munícii, ktorá by mohla preniknúť do betónového obalu reaktora a oceľovej tlakovej nádoby.

Jadrovú haváriu by však mohlo spôsobiť tiež vojenské poškodenie bezpečnostných systémov reaktora. Aj neúmyselný útok by totiž mohol odstaviť systémy, ktoré bránia prehriatiu aktívnej zóny.

zdroj: Jaslovské Bohunice Wikimedia

Keďže jadrové elektrárne sa spoliehajú na elektrinu z vlastnej výroby pri prevádzke chladiacich čerpadiel a riadiacich systémov, problém by bol, keby v elektrárni nastal výpadok.

Ako však Naniaš pripomína, pred takýmto niečím sú elektrárne poistené dieselovými generátormi, ktoré vyrábajú záložnú energiu a sú určené na to, aby fungovali dostatočne dlho, kým by sa dodávka energie obnovila.

„Avšak prípadná strata energie zo siete a aj z dieselových generátorov má za následok úplnú výpadok stanice, takzvaný blackout, čiže stav, ktorý napríklad spôsobil únik rádioaktívneho žiarenia vo Fukušime,“ hovorí.

Problém by tiež nastal, keby v dôsledku vojenské konfliktu došlo k poškodeniu bazéna s vyhoreným palivom. Ak by chladiaca voda odtiekla alebo by boli systémy vyradené z prevádzky, palivo by sa mohlo prehriať a uvoľniť veľké množstvo rádioaktívneho materiálu do životného prostredia.

„Bezpečnosť elektrárne by tiež mohla byť ohrozená, ak by vojenská akcia bránila alebo blokovala pracovníkov potrebných na prevádzku, údržbu a riadenie jadrovej elektrárne,“ hovorí jadrový inžinier.

Ako však pripomína, akýkoľvek vojenský útok na jadrovú elektráreň by mal medzinárodné právne dôsledky. A to aj v prípade vojny na Ukrajine, keďže obe strany podpísali Haagske a Ženevské zmluvy, ktoré hovoria, že napadnutie jadrových elektrární je vyslovene zakázané.