Jakub Pohle z Ukrajiny: Na ulici vám povedia, že Putin pôjde na ch*j, teda do pi**

Autor názoru je externý prispievateľ pre Startitup.sk, admin stránky Málo cynizmu pre toto mesto a aktivista.

Posledné dva týždne na Slovensku boli pre mňa takou emočnou centrifúgou, že som mal pred cestou na Ukrajinu reálne pocit, že si do krajiny zmietanej vojnou pôjdem oddýchnuť, nech to znie akokoľvek absurdne.

Zelenskyj verí, že Ukrajina sa čoskoro dočká mieru

Roky totiž tak nejak „by default“ fungujem ako bútľavá vŕba pre snáď polovicu Bystrice a viacero mojich priateľov si vybralo práve obdobie pred mojím odchodom na tradičnú emočnú „shit show“ po zime.

Niekedy premýšľam nad tým, že si spravím titul z psychológie a budem mojich priateľov kasírovať podľa priemernej hodinovej ceny.

Ultrastará Fabia, nepriestrelné vesty, helmy a lóve

Každopádne, pôvodný cieľ bol stráviť na Ukrajine nejakých deväť dní. V skratke povedané, môj život nabral taký smer a toľko vecí dostalo „proper closure“, že to, ako dlho budem na Ukrajine, nebude pravdepodobne rátané na dni, ale skôr na týždne.

Tak som pred odchodom kúpil rozheganú, hrdzavú a ultrastarú modrú Fabiu, nepriestrelné vesty, helmy, dal dokopy gear, vybral z účtu ušetrené lóve z Patreonu a mohli sme vyraziť.

zdroj: Jakub Pohle

Teda, vyrazili by sme o pár dní skôr, keby ma teta pri okienku na pasovom nevoviedla do omylu. Nie, na overenie podpisu u notára nestačí doklad o tom, že sa vám vyrába občiansky alebo pas.

Nemáte za čo. Našťastie, sme však išli o dva dni neskôr. Keby sme boli vyrazili v pôvodnom termíne, dorazili by sme do mesta Rivne práve vtedy, keď by naň dopadli rakety.

Na poľských hraniciach

Rozhodli sme sa počkať a prehodnotiť trasu cesty. Miesto mesta Rivne sa prvou destináciou stal Ľvov. Išli sme cez Poľsko. Ja a Andrej, fotograf, ktorého som nabral na severe Slovenska.

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=1050334002501276&id=142947409906611

Tiež chalanisko zatiaľ bez detí a partnerky, no s odhodlaním pre správnu vec. To, že hovorí plynule ukrajinsky, je úplne fasa, lebo keď skúšam po ukrajinsky ja, zniem ako opitý Poliak, čo zablúdil do Košíc rovno na jarmok z iného jarmoku.

Je to síce niečo, na čom sa dá stavať, no viete ako, smažiť dva mesiace duolingo vám až tak reálne nepomôže. Rozumiem však po Ukrajinsky tak 80 percent. S rozprávaním je to horšie.

Poľské diaľnice sú iné ako slovenské. V prvom rade sú to naozajstné diaľnice a počet humanitárnych konvojov a konvojov vojenskej techniky, ktoré po nich na ceste na Ukrajinu prejdú, je jednoducho neporovnateľný s diaľnicami našimi. Po ceste sme obiehali štyri konvoje.

zdroj: Jakub Pohle

Putin pôjde na ch*j

Pred poľskými hranicami na nás čakalo prekvapenie. Sedem kilometrov dlhý rad áut v dvoch pruhoch. Nemyslím, že by si Ukrajinci zobrali k srdcu radu našich dezolátov, jednoducho idú naspäť.

Keď sa spýtate kohokoľvek na ulici na Ukrajine, povie vám, že Putin pôjde na ch*j. To po slovenský znamená niečo ako „do pi**“. Všetci veria, že Ukrajina vojnu vyhrá, a tak sa jednoducho začínajú vracať domov.

Ťažká cesta do Ľvova

Pre porovnanie, smerom z Ukrajiny som za 3,5 hodiny čakania v noci narátal 12 áut. Ukazuje sa, že nie Tatry, Cháru a Sagana poznajú zo Slovenska na svete najviac. Prvenstvo drží borovička. Poznali ju ako poľskí colníci, tak opitý dedulo Taras, ktorý je skalopevne presvedčený, že som hispánsky žoldnier a má zo mňa strach.

Z Andreja má strach tiež, hoci je Ukrajinec, avšak treba povedať, že Taras je konzistentný asi ako Majk Spirit na Hviezdoslavovom Kubíne, a povieme si o ňom viac v ďalšej epizóde môjho vojnového denníka Málo cynizmu na Ukrajine. Do Ľvova sme dorazili ťažko a neskoro v noci.

Cestou nás v meste čakali ešte tri blockposty, kde sme všade museli ukázať pasy a trošičku pokecať s chlapcami z teritoriálnej obrany, ktorí nám však nerobili absolútne žiadne problémy.

Boli maximálne slušní a ani na chvíľu som sa necítil v nebezpečenstve. Práve naopak. Do postelí v ubytku sme doslova odpadli. Ďalší deň nás čakali hlavne vybavovačky. Bolo nám jasné, že toho veľmi veľa nenaspíme, lebo aby sme všetko stihli, ako sme chceli, museli sme byť na nohách už o ôsmej ráno.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre