Ján Benčík nielen o Blahovom statuse: Postavte ich k múru, povešajte, zverejnite adresy ich detí. Toto nám odkázali (KOMENTÁR)

Autor je členom poslaneckého klubu SaS a blogerom

Stačí dať do kotlíka pár správnych ingrediencií. Lož, závisť, hlúposť a chrapúnstvo, okoreniť to nenávisťou a výdatne prikladať na oheň.

Dreva je dosť a ochotných rúk nadostač. Konšpirátori, platení trollovia ostrieľaní v bojoch hybridnej vojny, z reťaze odtrhnutí pravicoví aj ľavicoví extrémisti a spolu s nimi v bratskom objatí tí, ktorí nás roky presviedčali, že práve oni sú spoľahlivou hrádzou proti extrémizmu.

Nuž a potom, vo vhodnej chvíli, napríklad po hlasovaní o v podstate banálnej vojenskej dohode, z ktorej niekto šikovne vyrobí otázku života a smrti či konca našej štátnosti, stačí šikovne usmerniť prúd jedovatého vývaru kypiaceho z kotlíka a dopadne to napríklad tak, ako sa to stalo u nás po 8. februári a jednom hlasovaní v parlamente.

Štvanie proti poslancom

Jeden ukáže prstom, iný zverejní mená a miesto bydliska, ďalší presnú adresu a telefónne číslo, niekto poradí, čo robiť:

„Toto je zoznam vlastizradcov, ktorí v parlamente hlasovali za americkú okupáciu Slovenskej republiky… Toto sú ich mená. Keď ich stretnete, tak im ‚poďakujte’. Toto je tabuľa hanby, tabuľa poslancov bez chrbtovej kosti. Nezabudnime…“

A rada pokračuje: „Práve vlastizradní poslanci schválili okupačnú zmluvu s USA. Tu je zoznam ich mien a tvárí. Dobre si ich zapamätajte! … Toto sú ľudia, ktorí sú chodiacou hanbou. Zradcovia, zapredanci, úbožiaci bez chrbtovej kosti. Každý obyvateľ Slovenskej republiky by im mal každý deň vyjadriť svoj názor, vždy keď ich niekde stretne. Zradili Slovensko a to sa nezabudne…“

Rôzna zmeska hejterov

A na neregulovaných sociálnych sieťach, uprostred jedovatej peny to vyzerá napríklad takto.

Mladí sa pretekajú so staršími, ženy s mužmi, smeráci s fašistami, kto z nich napíše na adresu údajných „vlastizradcov“ korenistejší či výhražnejší komentár.

Pekné slečinky, nežné mladé maminy aj dobrosrdečné staré mamy s profilmi plnými roztomilých detičiek, psíkov, mačičiek a kvietkov, deduškovia, ktorí by muche neublížili, aj rázni, dymom a výparmi ošľahaní chasníci nižšej cenovej skupiny, ktorí si vždy radi udrú, životní stroskotanci aj materiálne dobre zabezpečení vážení občania, spolu v morbídnom chóre splodia pod statusmi politikov Smeru, Republiky a ĽSNS takýto temný chorál:

Temný chorál

„Toto je zoznam vlastizradcov a v tomto poradí budú postavení k múru… nech sa trasú po celý zbytok života… čo chceli, to majú, dúfam, že aspoň vybité okná, prerezané gumy, nočné návštevy… doživotie… povešať na námestí… vtrhnúť do parlamentu a vyhádzať z okien… treba konať – postrieľať, povešať ako rozhodne vojnový tribunál…zradcom patrí kandeláber… konfiškácia majetku… už aj bagandže som si na to kúpil, nemecká kvalita oceľová špička, ku.va to bude bolieť…,“ dočítal som sa v komentároch.

A to je len špička ľadovca: „Nech nezabudnú, že ruskí agenti si ich nájdu aj v Amerike… trestať hneď, najlepšie vidlami do Dunaja… do basy… zverejniť domáce adresy, adresy do práce, adresy detí v škole a v škôlke aj hrobové miesta… pomôžu len vidly, lopaty a krompáče… nevidím takú ku.vu z hradu, šup s ňou na bilbord… všetci skončia na šibenici… uzavrieť hranice, pochytať ich a odsúdiť na trest smrti… za 50 000, kto by nehlasoval… zrátať im to ako Causescovi… každý po 20 rokov… budeme ich vešať po prevrate… stromy pri cestách čakajú… guľu do hlavy…“

A pokračujeme: „Pľuť na nich, hádzať rajčiny a vajíčka… prečo im už nehoria baráky?… zomrú… stromov je dosť a lano sa nájde… zahlušiť hrdzavou sekerou… šibenice stavať… dať po papuli… okamžite popraviť… obnoviť trest smrti… použiť silu a urobiť prevrat za pomoci armády a polície… postaviť k múru a odstreliť… postrieľať rad radom… postaviť k múru… budú bručať za vlastizradu… visieť by mali… pozabíjať ich je málo… nahádzať do vody a utopiť ako krysy… vypáliť im domy… ešte budú plakať a utekať… dlhú pešiu cestu do gulagu o hlade…“

zdroj: TASR/Pavel Neubauer, archív Jána Benčíka

Ešte pár skvostov na záver: „… každému jednému odseknúť hlavu a tej našej topmodelke obidve ruky odseknúť… som zvedavý na potlesk, keď vás budeme vešať, vy handry zapredané… mali by skončiť ako Benito Mussolini… postaviť pred múr a postrieľať ako prašivé svine… aj s rodinami aby sa to už nemohlo kotiť… popraviť… za zradu vraj dostali po 50 000, tu som to čítala… budú hompáľať nožičkami… uránové bane alebo povraz…“

Bodka ako bonus: „… všetkých na elektrické kreslo… postrieľať… kandelábre po celom Slovenku čakajú, vrany budú mať čo žrať… verejná poprava ako v Číne… čas sa vám kráti aj saláme Satane… zubatá bude mať dosť práce, ale ona to zvládne.“

Myslíte, že k tomu treba niečo dodať? Ja nie. Len premýšľam, ako sa spoločnosť, hoci poznačená dvomi totalitnými režimami a komplikovaným prechodom od totality k demokracii so všetkými mečiarovskými a inými peripetiami, dostala do takéhoto stavu.

A z čoho ma najviac zamrazilo? Z nápadu zverejniť adresy škôlok, kde chodia malé deti a miesta hrobového odpočinku predkov. Do akého stavu sme sa dostali, ak niekto bez hanby uvažuje takýmto spôsobom?    

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.