Ján Maťaš – mladý talent, ktorý je budúcnosťou Slovenska v oblasti robotiky a umelej inteligencie

Môžeš nám pre začiatok povedať pár slov o tom, kto je podľa tvojich vlastných slov Ján Maťaš? :)

Som 20 ročný chalan z Banskej Bystrice, študujem informatiku a umelú inteligenciu na Imperial College v Londýne. Už od základnej školy sa venujem počítačom a robotike a podarilo sa mi v tejto oblasti nazbierať aj nejaké ocenenia. Okrem toho som členom združenia Oxbridge Admissions, kde pomáham mladým študentom dostať sa na skvelé školy v zahraničí.

Celkom slušné renomé na tak nízky vek! Okrem toho si vraj aj jedným z našich vychádzajúcich talentov informatiky a robotiky.

Neviem síce, kto mi dal takéto označenie, ale určite ma to potešilo. Ako som spomenul, k technike som mal blízko už od mala. Neskutočne ma zaujímalo, ako veci fungujú, tak som neraz rozobral diaľkový ovládač, kuchynský robot či raz dokonca práčku. Rodičia neboli nadšení, ale, keď som veci dal plus mínus do pôvodného stavu, nikdy sa na mňa nehnevali, skôr ma podporili.

V roku 2008 som sa ako divák išiel pozrieť na súťaž robotov Robocup junior a bol som absolútne fascinovaný. Predtým som si myslel, že s robotmi pracujú iba univerzitní odborníci, vedci, inžinieri alebo prinajmenšom dospeláci. No odrazu som tam stál aj ja a všade okolo mňa boli deti v mojom veku, ktoré sami stavali robotov z Lega, ktoré sledovali čiaru, tancovali či dokonca hrali futbal. Hneď som si povedal, že musím byť jedným z nich. 

Presvedčil som rodičov, aby mi na Vianoce kúpili základnú LEGO stavebnicu a začal som stavať môjho prvého robota. Keďže samému sa robí ťažko, dal som sa dokopy s mojim vtedajším spolužiakom Andrejom Chudým. Pomocou návodov z internetu sme postavili prvý súťažný kúsok a hneď na ďalšom Robocupe sa nám podarilo postúpiť na majstrovstvá sveta, kde sme skončili štvrtí. To nás motivovalo pokračovať a v nasledujúcich piatich rokoch sme vyhrali viacero medzinárodných súťaží a aj jednu svetovú.

Robotiku sa aj u nás vyberá študovať čoraz viac ľudí. Čím je podľa teba taká fascinujúca?

Človek je vraj od prírody lenivý a práve preto ho možno láka predstava, že bude s vyloženými nohami chlipkať pivko, kým zaňho bude robot vysávať či kosiť trávu. Vďaka moderným technológiám je práve toto dnes realitou. Výskum sa však nezastavil a roboty prenikajú do každej sféry života. Za pár rokov budeme piť rannú kávičku, kým nás auto odvezie do práce, miesto cesty k lekárovi nám rozbor krvi spraví domáce laboratórium a balíček nám nedoručí pošta ale dron.

Ľudia sa vyberajú študovať robotiku, lebo vnímajú tieto zmeny vo svojom okolí a uvedomujú si, že robotika pravdepodobne bude ďalšia „veľká vec“ a pravdepodobne zmení svet podobne ako priemyselná revolúcia. Mnohí nechcú iba zmenu sledovať, ale chcú ju formovať a byť jej súčasťou – možno ju idú študovať práve preto, aby mohli byť pritom a aby mohli nájsť svoju budúcnosť v tomto lukratívnom odvetví.

Robotika je samozrejme dnes už silno previazaná s  informatikou, pretože činnosť robota musí niečo riadiť. Toto riadenie vykonávajú algoritmy v počítačoch, ktoré dokážu nájsť zmysel v údajoch, ktoré dostávajú zo senzorov a podľa nich potom riadia výstupy, čiže motory, reproduktory atď.

Ty študuješ v Londýne na Imperial College. Čím ti učarovala táto škola a toto mesto?

Keď som sa po strednej rozhodoval, kde budem pokračovať v štúdiu, pohrával som sa aj s myšlienkou štúdia v zahraničí. Podal som si prihlášky na české univerzity ako aj na 5 škôl v Anglicku. Nakoniec ma prijali tri z nich a nakoniec som si vyberal medzi Edinburghom v Škótsku a Imperialom v Londýne. Imperial je tretia najlepšia univerzita v Anglicku, má kratší inžiniersky program (iba 4 roky), a kúsok lepšie počasie, tak som šiel do Londýna.

Mesto ako také mi až tak neučarovalo. Vadí mi, že je dosť preplnené (cestovanie v špičke je hotová nočná mora), pomerne drahé a v blízkom okolí nie sú žiadne hory, kde by sa človek mohol ísť prejsť. Samozrejme, má to aj svoje pozitíva. Každý mesiac sa koná obrovská kopa akcií, stretnutí, konferencii a myslím, že každý si tam nájde niečo, aby sa nenudil.

Ako si štúdium zatiaľ pochvaľuješ? Venuješ sa už teraz okrem teórii aj nejakému výskumu?  

Štúdium je pomerne náročné, ale veľmi ma baví. Určite to nie je pre niekoho, ktorý počítače berie ako nutné zlo. Spolužiaci sú z celého sveta a na škole vládne medzinárodná atmosféra – každý sa cíti vítaný. Veľmi si cením, že aj vyučujúci takmer zapadajú do študentského kolektívu, môžeme ich oslovovať krstnými menami a sú vždy otvorení diskusii a ochotní pomôcť. Na druhej strane však požadujú pomerne veľa a počas niektorých víkendov máme toľko projektov, že sa teším kedy konečne príde pondelok a budem si môcť ísť oddýchnuť na prednášku.

Práve preto mi veľmi neostáva čas na ďalšie aktivity, a jediné projekty, ktorým sa okrem školy venujem, sú občasné hackatony, kde s kamarátmi za 24 hodín zbúchame nejaký produkt o ktorom si myslíme, že nám v živote chýba. Napríklad minule sme postavili inteligentnú chladničku, ktorá dokáže ráno človeku prečítať správy či pustiť hudbu.

Môžno nad takýmito vecami veľmi nerozmýšľaš, no ako je to s pomerom pohlaví v odbore robotiky a umelej inteligencie? Malo by sa na ňom niečo zmeniť? 

Je pravda, že pomer pohlaví v našom obore a všeobecne na našej škole nie je vyrovnaný, na jedno dievča pripadne aj zo sedem chalanov. Samozrejme by bolo skvelé, keby to bolo vyrovnanejšie a aj vo svojom okolí vnímam množstvo programov pre dievčatá, ktoré sa tomuto problému venujú. No a jednej strane je vynikajúce, že takéto iniciatívy existujú a treba ich podporovať, lenže na druhej strane môžu aj dievčatá samotné občas posilňovať niektoré stereotypy tým. Napríklad tým, že niektoré odbory a iniciatívy sú určené iba pre dievčatá.

Celkovo láka štúdium v zahraničí čoraz viac Slovákov. Aké sú podľa teba jeho pre a proti a čo všetko by si mal maturant s podobnými úmyslami premyslieť?  

Ako som už spomenul, najdôležitejšia vec je vzťah človeka k oboru, pretože s ním bude tráviť vyše 12 hodín denne počas najbližších 4 rokov. Na školách v UK je to dokonca základný kameň prijímacieho procesu – ako v motivačnom liste tak v interview sa snažia zistiť, či má študent vášeň pre to, čo chce robiť, alebo chce študovať len tak.

Za jasné pozitívum považujem vzdelanie pre prax. Mnohokrát od kamarátov v Čechách a na Slovensku počúvam, ako sa musia od slova do slova naučiť zbytočné poučky a alebo programovať v roky nepoužívaných jazykoch. U nás má skoro každý predmet a takmer každá informácia zmysel buď pre každého, alebo aspoň pre nejakú časť ročníka, ktorá sa chce ďalej venovať tej oblasti.

Za negatívum zas považujem finančnú náročnosť života v UK. Ubytovanie v Londýne je jedno z najdrahších na svete a preto ak chce človek prežiť, musí bývať v naozaj všelijakých podmienkach a robiť isté kompromisy. Pomerne drahá je aj zábava, výlety a podobne, čo trošku pokazí dojem z celého štúdia. Napriek tomu však musím povedať, že s peniazmi to zďaleka nie je tak hrozné, ako som očakával alebo ako sa vraví na Slovensku. Určite nie je pravda, že štúdium v zahraničí si môžu dovoliť len tí bohatí.

Ako to teda vyzerá s tvojimi praktickými skúsenosťami, ktorým tvoja škola tak nahráva? Máš už nejaké za sebou, poprípade pred sebou?

Posledné dve letá som pracoval v jednej firme v Bystrici, pretože som sa veľmi chcel byt doma a stráviť leto s rodinou, priateľkou a kamarátmi. Bolo mi skvele, mal som veľa času na výlety, turistiku a kúpanie, večerné akcie, a tak podobne. Ďalšie pozitívum bolo, že projekt, na ktorom sme pracovali, bol pomerne samostatný a tak sme mali úplnú voľnosť vybrať si technológie, ktoré použijeme, kedy budeme pracovať, alebo ako budeme riešiť problémy. Malo to veľmi startupový feel a celkovo to hodnotím veľmi pozitívne.

Tento rok som sa však už rozhodol ostať na leto v zahraničí. Pre budúcu kariéru je dobré mať nejaké zvučné meno v CV-čku a plat zo stáže tiež pokryje náklady na život na ďalší rok, takže nebudem musieť ďalej zaťažovať rodičov. Preto som musel absolvovať pomerne zdĺhavý proces pohovorov s  firmami z rôznych oblastí, (startupy, banky, hedžové fondy, softwarové firmy) aby som zistil, čo by som vlastne chcel robiť a aj kto mi dá dobrú ponuku.

Nakoniec som na toto leto získal ponuku z  Googlu. A v budúcnosti by som asi ako každý robotik rád niekedy zažil prácu pre Boston Dynamics, čo je firma, ktorá vyrába skvelé roboty pre americkú armádu. Oni však podľa mojich informácii študentské stáže žiaľ nerobia.

Síce nie ako študent, ale raz sa k nim možno dostaneš. :) Apropo, keď už sme pri tvojej budúcnosti – akú budúcnosť predpovedáš robotike?

Robotov v našom okolí bude určite každoročne pribúdať a posunú sa z uzavretých priemyselných hál do bežného života a prevezmú veľa práce, ktorú teraz musia vykonávať ľudia. Toto však bude pozitívne iba vtedy, pokiaľ sa dokáže naša spoločnosť adaptovať a ponúknuť každému, ktorého miesto je ohrozené, nejaký alternatívny zdroj obživy.

Za jedno riešenie v budúcnosti považujem základný príjem, ktorý by dal každému možnosť dôstojne žiť, pracovať na tom, čo ho baví a užívať si výhody, ktoré dokáže robotika a umelá inteligencia priniesť. Bojím sa ale, že dnešná spoločnosť na to nie je pripravená a mnohí by ľudia by zleniveli a žili na jej úkor.

A kde sa o pár rokov, po dokončení školy, vidíš ty?  

Pár rokov po škole by som chcel zostať pracovať v zahraničí, nazbierať skúsenosti a know-how. V tomto čase by som sa rád obzeral po produktoch, ktoré svetu chýbajú a potom by som sa rád vrátil domov a skúsil tu založiť firmu, ktorá by tú dieru na trhu vyplnila.

Iste máš vrámci štúdia na Imperial-i dosť práce, no ak sa zrovna nevenuješ knihám a cvičeniam, čo ťa baví robiť?  

Mám veľmi rád prírodu a to mi v Londýne kúsok chýba. Ak môžem, rád sa idem prejsť do nejakého parku alebo sa previezť na bicykli do najbližšieho veľkého parku, ktorý v niektorých miestach pripomína bežný slovenský les. Okrem toho veľmi rád cestujem a len nedávno som sa vrátil z road tripu po pobaltských krajinách.

A vieš si predstaviť, že sa po škole vrátiš na Slovensko?

Ako som už spomenul, pevne dúfam, že sa mi podarí vrátiť sa na Slovensko a založiť si tu firmu. Slovensko je nádherná krajina s krásnou prírodou, kde sú skvelé podmienky pre život. Najdôležitejšie je, aby sa opravilo slovenské podnikateľské prostredie, ktorému chýbajú istoty. Zásadné zákony, predpisy, daňové zaťaženie sa menia pomaly raz mesačne a ak tu chce niekto začať podnikať, nemôže sa spoľahnúť, že o pol roka nepríde nejaká zmena, ktorá môže byť preňho likvidačná. Je nutné systém nastaviť čo najjednoduchšie a potom sa toho dlhodobo držať.

Myslím, že v niečo podobné dúfame všetci. :) Keď už je reč o úspechu, ako podľa teba niečo podobné vyzerá?

Za úspešného človeka považujem niekoho, kto spĺňa tri kritéria: musí robiť niečo, čo ho baví a má to rád; musí mu to priniesť dostatok peňazí, aby hladko a bez problémov uživil rodinu; a jeho práca by mala byť (aspoň z jeho pohľadu prínosom pre spoločnosť).

Opäť predpokladám, že na niečom podobnom sa zhodneme všetci. Želáme ti teda, aby si tieto tri kritéria dosiahol čo najskôr a bol zároveň čo najspokojnejší. :) A do budúcna veľa úspechov!

zdroj fotografií: Ján Maťaš/Archiv

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy