Jarné slnko neublíži, no vitamínom D sa môžeš predávkovať
- Ako sa v tvojej koži tvorí vitamín D?
- Získaš ho skutočne len tak, že sa vystavíš slnku tvárou či predlaktím?
- Koľko vitamínu D potrebuje človek pre zdravé fungovanie a koľko je už veľa?
- Dá sa „déčkom" predávkovať?
- Ako sa v tvojej koži tvorí vitamín D?
- Získaš ho skutočne len tak, že sa vystavíš slnku tvárou či predlaktím?
- Koľko vitamínu D potrebuje človek pre zdravé fungovanie a koľko je už veľa?
- Dá sa „déčkom" predávkovať?
Po minulom slnečnom víkende sa sociálne siete zaplnili fotografiami športujúcich Slovákov. V Bratislave pri Dunaji, na Devíne, na hrádzi za Ekonomickou univerzitou, jednoducho všetky otvorené priestranstvá boli v čase dobrovoľnej karantény plné ľudí. Niekto s rúškami, niekto bez. Odôvodnením mnohých však bolo dopĺňanie odporúčanej dennej dávky vitamínu D, ktorý je v posilňovaní imunity v tomto čase veľmi dôležitý. Treba si pobyt na jarnom slnku skutočne spájať s jeho pozitívnymi účinkami? Neškodí nám viac než prospieva?
Jarné déčko
Hoci je jar už pár týždňov prítomná aj na Slovensku, deficit slnka a čerstvého vzduchu sa nám v počas karantény javí potrebnejší, než kedykoľvek predtým. Okrem toho, že sa snažíme načerpať všetky vitamínové benefity, uvoľňujú sa nám pohybom v zdravom vonkajšom prostredí predovšetkým endorfíny a pocit šťastia, ktorý navodzujú je teraz veľmi vzácny.
Viac čítaj TU>> Ako v sebe pestovať v čase koronavírusu pocit šťastia
Ľudský organizmus je schopný vitamín D získať dvomi spôsobmi. „Vie si ho vytvoriť z cholesterolu ako cholekalciferol (D3), alebo prijať z potravy ako ergokalciferol (D2), alebo cholekalciferol. Jeden z krokov tvorby vitamínu D v organizme je lokalizovaný v koži a vyžaduje premenu 7-dehydrocholesterolu za účasti UVB žiarenia,“ vysvetľuje Zuzana Sečníková, dermatovenerologička z Avederm v Lučenci. Zdôrazňuje, že na tento proces úplne postačí, ak vystavíš svoju tvár slnečnému žiareniu po dobu asi jednej hodiny za týždeň. Má to však jednu podmienku. Takýto v podstate krátky pobyt na slnku vystačuje len v prípade, že prijímaš dostatočné množstvo „déčka“ potravou.
Dôležité je aj to, kde sa nachádzaš a kde sa slnku vystavuješ. Faktory, ktoré treba brať do úvahy sú geografická poloha ale aj používanie krémov s ochranným faktorom, rovnako na kvalitu a intenzitu slnka vplýva znečistenie ovzdušia, zahaľovanie kože oblečením, či niektoré špecifické vlastnosti kože súvisiace s vyšším vekom. K takým sa radí napríklad suchosť kože.
Ako prijať vitamín D z jedla?
Veľmi zaujímavým faktom je to, že vegetariáni majú rovnako skvelé a dostupné možnosti prijať dostatočné množstvo vitamínu D z potravy, ako mäsožravci.
„Najviac vitamínu D obsahujú vaječný žĺtok, rybí tuk, pečeň alebo mliečne výrobky,“ hovorí Sečníková. Alternatívou sú takisto výživové doplnky stravy. Na tie si podľa jej slov treba dávať pozor, môžu predstavovať určité riziko predávkovania. Je preto dôležité uprednostňovať tie, ktoré majú spoľahlivo a presne definovaný obsah vitamínu D.
„Celková denná dávka prijatého vitamínu D by sa podľa posledných odporúčaní u dospelého jedinca mala pohybovať medzi 2000-4000 IU denne, pričom varianty D2 (rastlinná) a D3 (živočíšna) sú z hľadiska účinku a využiteľnosti v organizme úplne rovnocenné,“ dodáva dermatovenerologička.
Pomáha či škodí?
Pri získavaní vitamínu D prostredníctvom UV žiarenia je zásadné nájsť určitú rovnováhu. Sečníková zdôrazňuje, že jarné slnko určite neublíži, dôležité je vystaviť sa mu tak, aby nedošlo k spáleniu kože a s tým súvisiacim rizikom vzniku uvedených komplikácii.
Treba myslieť aj na to, že prirodzené slnečné UV žiarenia má aj množstvo nežiadúcich účinkov. Už aj na jar sa môžeš nepríjemne spáliť. Možno si myslíš, že slnko je ešte vysoko a netreba sa pred ním chrániť, opak je pravdou. Solárna dermatitída je najčastejším následkom nevhodného pobytu na slnku a prejavuje sa začervenaním a pálením kože, v závažnejších prípadoch až tvorbou pľuzgierov.
Slnko už dnes nie je také bezpečné, ako pred niekoľkými desiatkami rokov, kedy ti k jazeru stačil olej Nubian s faktorom 2. Opaľovanie pri Kuchajde tak môže byť rovnako nebezpečné ako opaľovanie pri mori či na horách, pokiaľ sa vhodne nechrániš. Opakované prudké spálenie si tvoja pokožka zapamätá, a nie je to bohužiaľ žiaden výmysel. Komplikácie spojené s rizikom vzniku melanómu je pôsobením UV žiarenia samozrejme zvýšené.
„Najvyššie riziko zmienených komplikácií majú jedinci s fototypom I, a teda ľudia so svetlou farbou pokožky a ryšavými vlasmi,“ uzatvára pre Startitup dermatovenerologička Zuzana Sečníková.