Je Islam naozaj náboženstvo zla a terorizmu? Pozri sa na jeho začiatky a dnešnú podobu

Po tomto víťazstve nad Kurajšovcami sa mnohé arabské kmene spojili do konfederácie na čele s Mohamedom a jeho „dôveryhodnejším“ bohom. Keď vládcov Mekky v roku 630 n. l. definitívne porazil, obsadil svätyňu Kába a povyhadzoval z nej všetky pohanské božstvá.

Islamský Kalifát bleskovou rýchlosťou expandoval na všetky svetové strany. Postupne sa jeho náboženstvo rozšírilo do celej Arábie, území Stredného Východu, severnej Afriky, ale aj južnej Európy.

Po stabilizácii moci sa kalifát začína čoraz viac venovať vnútroštátnym inštitúciám podľa vykladania svätých textov – Koránu a Hadísu. Tie kladú vysoký dôraz na vzdelanie a vedecké bádanie.

Už v tomto čase sa začína objavovať myšlienka, že vzdelanie by malo byť prístupné pre všetkých – čo bol v stredoveku pomerne progresívny nápad. Vďaka tejto myšlienke vznikajú v islamskom svete prvé „univerzity“ a školy nazývané madrasy, ktoré tvorili súčasť mešít. Kalifát v tom čase investoval množstvo prostriedkov na prácu vedcov a filozofov – v niektorých prípadoch omnoho viac, než sa do vzdelania investuje dnes. Centrom akademikov sa stáva Veľká knihovňa v Bagdade alebo „Dom múdrosti“, ktorý predstavuje obrovskú vedeckú a vzdelávaciu inštitúciu vybudovanú Kalífom al-Ma ́múnom. V tomto dobovom Harvarde, či Oxforde sa stretávali arabskí mudrci s byzantskými mníchmi a zoroastrickými intelektuálmi a medzi sebou zdieľali svoje poznanie.

Vzdelanie na vysokej úrovni

Hnacím motorom Zlatej éry sa stáva prekladateľstvo, ktoré prinášalo nové informácie a objavy z celého sveta – od gréckych filozofov po perzských či čínskych výskumníkov – od ktorých prebrali výrobu papiera. Ako prvé preložili Korán, aby rozšírili islam do každého kútu svojej ríše. Zároveň prekladali cudzie texty do arabského jazyka, ktorý sa časom stáva akoby vtedajšou „povinnou angličtinou“.Zatiaľ čo v kresťanskej Európe medzi spoločenskými vedami prevláda stále len filozofia, Arabi prichádzajú s vedami ako demografia, ekonómia, historiografia, či sociológia.

V roku 1377 dokonca tuniský učenec Ibn Khaldun prichádza aj s prvým sociologickým výskumom s názvom Kniha lekcií, kde napríklad skúma správanie obyvateľov po dobytí mesta. Vo svojej „diplomovke“ skúma ekonomické, politické, dokonca aj psychologické aspekty a rozdiely v jednotlivých kultúrach. Ibn Khaldun je takisto zodpovedný za prvé teórie v oblasti ekonómie . Jeho vedecké práce zahrňujú základne pojmy dnešných ekonomických teórií ako napríklad hodnota za prácu, ekonomický rast, daňovníctvo, či hrubý domáci produkt.

Islam v Európe

Arabi sa prvýkrát objavili v Európe na Pyrenejskom polostrove, kde v 8. storočí založili Cordóbský emirát. Ambiciózny Emír Abd ar-Rahmán si brúsil zuby aj na bohaté územia na severe. Tie boli pod vládou Franského kráľovstva, ktoré bolo zmietané vnútornými bojmi o moc. Emírovo ťaženie však zastavil budúci vládca Franskej ríše – Karol Martel.

Na konci 15. storočia začal Cordóbský emirát upadať a jeho územia prevzali Kastílske, Portugalské a Aragónske kráľovstvo. Moslimom je po nejakú dobu umožnené vyznávať svoju vieru a hovoriť ich jazykom. Avšak na rozhraní 15. a 16. storočia tu už tolerancia voči Arabom postupne končí a v roku 1567 je arabčina zakázaná.

Na druhom konci Európy zas osmanskí Turci dobyli Konštantínopol. Byzantská ríša definitívne zanikla. O necelé storočie sa islam dostal aj na územie dnešného Slovenska až k bránam Viedne. Tá je však ubránená. V r. 1683 je Viedeň Osmanmi obliehaná znovu. Vezíra Kara Mustafa však porazila oslobodzujúca armáda pod vedením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho a vojvodu Karola Lotrinského napriek početnej osmanskej prevahe. Sila Islamu v Európe postupne upadla.

Moslimovia v Európe dnes predstavujú minoritnú 5 % (2017) časť obyvateľstva. Najviac ich je vo Francúzsku a v Nemecku. Najväčším faktorom rastu moslimskej časti obyvateľstva v Európe je práve migrácia.

Radikalizácia islamu

V moslimskom svete nenávisť voči Židom začala až po druhej svetovej vojne. Židia naliehali na vznik samostatného štátu pre zabezpečenie potrebnej ochrany a bezpečnosti. Odpoveďou bola ich emigrácia do Palestíny. So vznikaním štátu Izrael však súviseli aj časté rozpory s arabskými obyvateľmi v tejto oblasti. Rozpory si vyžiadali niekoľko vojnových konfliktov.

Súčasné rozbroje medzi moslimami a Židmi sú moslimami ospravedlňované výrokmi z Koránu, kde sa popisuje boj so židovským kmeňom Kurajza. To je ale vytrhnuté z kontextu. Podľa Koránu ako celku je vojna katastrofou, a treba sa jej vyhýbať.