Jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach zabezpečujú 55 % elektriny na Slovensku. Spolu s vojnou a postupným uvaľovaním sankcií voči Rusku prišli aj obavy, aký je stav zásob nášho jadrového paliva, keďže ho dovážame práve z tejto krajiny.

Napriek rozhodnutiu vlády uzavrieť pre Rusko vzdušný priestor, už 1. marca pristálo prvé lietadlo, ktoré malo na palube práve palivo pre naše jadrové elektrárne. Vyrába ho ruská spoločnosť TVEL, dcérska spoločnosť ruského Rosatomu. Pred dvoma týždňami informoval minister hospodárstva aj o ďalšom lietadle, ktoré prinieslo palivové články.

Ukrajina získala pod kontrolu celý Kyjevský región

Výhoda jadrového paliva je, že sa dá skladovať dlhodobo

Podľa Richarda Sulíka máme tak zásoby paliva aj na budúci rok, do kedy presne, však nepovedal. Jadrový inžinier Marián Naniaš pre Startitup objasnil, že takýto postup je bežný, pretože mnoho informácií okolo jadrového paliva je z racionálnych dôvodov utajovaných a nezverejňujú sa.

„Jadrové palivo ako také je možné skladovať dlhodobo. Práve to je jedna z jeho veľkých výhod, a preto je v energetickom svete považované niekedy za ‚domáci energetický zdroj’, aj keď ho samotná krajina či elektrárenská spoločnosť priamo neprodukuje,“ povedal.

Dodal, že v záujme bezpečnosti dodávok je situácia ohľadom paliva monitorovaná pod kuratelou Euroatom Supply Agency (ESA) a bez jej súhlasu žiadny kontrakt nie je platný.

Ako však vysvetľuje, samotná veľkosť zásob jadrového paliva nie je na úrovni Európskej únie priamo regulovaná a záleží na konkrétnom štáte či elektrárenskej spoločnosti, koľko si ho vopred nakúpi a uskladní.

„ESA dlhodobo odporúča aby boli zásoby v rozumnej miere väčšie, žiaľ nie všetci tie odporúčania prijímajú,“ vysvetľuje Naniaš. „Posledné roky bol však trend nie veľmi dobrý, a to aj napriek vážnemu varovaniu a odporúčaniam ESA, pretože za posledných sedem po sebe nasledujúcich rokov zavážali energetické spoločnosti Európskej únie do svojich jadrových reaktorov viac materiálu ako kupovali, čo u nich, žiaľ, viedlo a stále vedie  k neustálemu poklesu strategických zásob jadrového paliva.“ 

„Je vysoko pravdepodobné, že súčasná situácia konečne prinúti zmenu myslenia vedení elektrárenských spoločností, ako aj ich prístup k tejto oblasti,“ myslí si.

Čo je jadrové palivo?

Ako vysvetľuje jadrový inžinier, jadrové palivo má najvyššiu energetickú hustotu zo všetkých praktických energetických zdrojov na svete. V našom bežnom komerčnom ponímaní je jadrové palivo materiál používaný v jadrových elektrárňach na výrobu tepla na pohon turbín.

Teplo vzniká, keď jadrové palivo podlieha jadrovému štiepeniu. Väčšina jadrových palív obsahuje ťažké štiepne aktinidové prvky, z ktorých sú tri najdôležitejšie izotopy urán-233, urán-235 a plutónium-239.

„Keď nestabilné jadrá týchto atómov zasiahne pomaly sa pohybujúci neutrón, rozdelia sa, respektíve sú rozštiepené, a vytvoria dve dcérske jadrá a ďalšie dva alebo tri neutróny. Tieto neutróny potom rozdeľujú ďalšie jadrá. To vytvára samo-udržiavaciu reťazovú reakciu, ktorá je v jadrovom reaktore riadená – teda človekom kontrolovaná. Samotné jadrové palivo, ako aj reaktor, môžu mať rôzne konfigurácie,“ hovorí Naniaš.

Dodáva, že jadrové palivo však musí spĺňať mnohé kvalitatívne podmienky. Aby sme získali potrebné dostatočne čisté štiepne izotopy na využitie, musia prejsť viacerými procesmi. Tieto procesy sú spojené s ťažbou, rafináciou, čistením, obohacovaním, zapekaním do keramických foriem, montážou a kalibrovaním samotného jadrového paliva sú súhrnne známe ako „cyklus jadrového paliva“.

„A práve aj v tomto cykle je možné efektívne využívať diverzifikáciu, čo je jedna z najdôležitejších oblastí pre bezpečnosť dodávok v energetike ako takej. Dá sa teda povedať, že jadrové palivo je technicky veľmi sofistikovaný produkt, ktorý prechádza viacerými etapami,“ vysvetľuje Naniaš.

„Urán je po vyťažení rozdrvený, chemicky upravený do tzv. ‚žltého koláča’, potom konverzovaný do plynového stavu, kde je izotopicky obohacovaný, opäť vrátený do tuhého skupenstva, zapekaný, mechanicky opracovávaný a nakoniec vkladaný do zirkóniových trubičiek, ktoré sú potom komplektované do palivových kaziet. V súčasnosti sú na svete najviac používané tzv. tlakovodné (PWR) reaktory, kam patria aj reaktory, ktoré sú používané aj u nás – teda takzvané VVER.“

Slovensko nemá dlhodobé zmluvy s Ruskom. Môže to byť naše plus

Už pred ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine mnohí upozorňovali na fakt, že všetko naše jadrové palivo pochádza z Ruska. Prechod na iného dodávateľa by mohol trvať roky, pretože výroba jadrového paliva je technologicky veľmi komplikovaný proces.

„V minulosti si to Sovieti, ešte za čias ZSSR a RVHP, poisťovali aj tak, že dávali do kontraktov na jadrové elektrárne klauzulu, že ak by tom bolo použité iná jadrové palivo, ako je ich, tak na reaktor už neplatí žiadna garancia. Toto už dnes neplatí,“ vysvetľuje Naniaš a zároveň dodáva, že aj dnes je ruské jadrové palivo mimoriadne kvalitné a patrí medzi svetové špičky. Okrem toho sú ich ponuky aj ekonomicky výhodné.

zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Naďalej však platí, že nie je veľmi strategické byť závislý na jednom dodávateľovi, a preto je v Európskej únii tlak na diverzifikáciu jadrového paliva. Trh s palivom pre reaktory VVER-4400 totiž monopolizuje ruská firma OAO TVEL. Tieto reaktory majú štyri prevádzkové bloky reaktorov v Jaslovských Bohuniciach aj dva nové bloky v Mochovciach.

V júni 2015 však vyhralo licenciu na palivo pre reaktory VVER aj zoskupenie pod vedením americkej firmy Westinghouse. Palivo od tejto spoločnosti bolo v minulosti značne drahšie ako to ruské. Minister hospodárstva Richard Sulík sa však vydaril, že rokuje už aj s týmto dodávateľom.

„Slovensko však na tom nie je najhoršie – práve naopak. Slovenské jadrové elektrárne môžu efektívne diverzifikovať palivo pre svoju flotilu VVER-440, pretože Slovensko je jednou z mála krajín bez dlhodobých zmluvných prekážok pri zmene dodávateľa,“ hovorí Naniaš.

Slovenské elektrárne majú momentálne uzatvorené zmluvy so spoločnosť TVEL s platnosťou na roky 2022 až 2026, pričom exituje možnosť predĺženia do roku 2030.

Vyhrážky na stopnutie dovozu jadrového paliva nikdy nepadli

Keďže Rusi sa už dlhé roky vyhrážajú vypnutím plynu, na mieste je aj otázka, ako by mohli byť v tejto situácii ohrozené aj dodávky jadrového paliva. Marián Naniaš však pripomína, že podobné vyhrážky v oblasti jadrovej energetiky ešte zatiaľ nikdy nepadli. Scenár, že by nám Rusi odmietli dodávať palivo, teda vidí ako nepravdepodobný.

„Výroba jadrového paliva je nielen dlhodobý, ale aj ekonomicky náročný proces. Výrobcov a dodávateľov jadrového paliva na svete zase nie je až tak veľa. Funguje tu aj pochopiteľne rivalita a konkurencia. Keď sa niekto v takomto obchode ukáže ako neseriózny dodávateľ, stratí kredit na celom svete a nikto už s ním nebude chcieť obchodovať,“ vysvetľuje.

Jadrové elektrárne nie sú stavané na vojnu, hovorí expert. Väčšiu hrozbu ako Černobyľ predstavujú fungujúce elektrárne

Rusi totiž nedodávajú jadrové palivo iba nám, ale do celého sveta. Zastavenie jeho distribúcie by tak hlavne bolelo ich samotných.

Rusko je totiž na trhu s jadrovou energiou svetovou veľmocou, keďže poskytuje približne 35 percent obohateného uránu potrebného pre reaktory na celom svete a postavilo v rôznych krajinách viacero reaktorov, ktoré boli v posledných rokoch uvedené do prevádzky.

„V tom najhoršom scenári, by naše jadrové elektrárne ‚dobehli’ na pôvodné ruské jadrové palivo a museli by počkať, kým by im ho dodal iný dodávateľ. Asi zrejme Westinghouse,“ uzatvára Naniaš, pričom naďalej opakuje, že takýto scenár je veľmi nepravdepodobný.