Jedinečný výskum Slovákov: Astrofyzici sa podieľali na prelomovom objave hviezdy smrti

Prelomový objav v oblasti astronómie? Podľa súčasných záverov hviezda WeSb1 zničila svoj planetárny systém. Prestížny vedecký časopis Nature Astronomy publikoval štúdiu s prevratnými zisteniami o výnimočnej hviezde. Zaujímavé je, že sa na ňom spolupodieľali aj slovenskí vedci. Správu priniesla agentúra TASR.

Pozorovanie zo Slovenska

Medzinárodný tím vedcov, vrátane odborníkov z Astronomického ústavu SAV, analyzoval približne 2 000 hviezd obklopených planetárnymi hmlovinami. Ich pozornosť upútala najmä hviezda WeSb1, ktorá pravdepodobne spôsobila deštrukciu svojho vlastného planetárneho systému.

„Jej jasnosť často náhodne klesá, dokonca až desaťnásobne. Niekedy to trvalo dni, niekedy aj týždne, akoby ju niečo tmavé zakrývalo. Následne sme objekt pozorovali na viacerých ďalekohľadoch na Kanárskych ostrovoch s využitím rôznych metód, družicou TESS a jednu noc aj pomocou 1,3 m ďalekohľadu na Skalnatom Plese,“ uviedli autori Klaus Bernhard a Dave Jones.

Vedci po dôkladnom skúmaní dospeli k záveru, že za dramatickými zmenami jasnosti hviezdy nestojí prítomnosť iných hviezd či planét. Príčinou sú rozsiahle prachové oblaky, ktoré obiehajú v jej okolí. Toto zistenie predstavuje podľa odborníkov významný príspevok k pochopeniu vývoja planetárnych systémov.

Dnes upriam oči na oblohu

Klenot našej slnečnej sústavy Saturn, majestátna šiesta planéta od Slnka, predstavuje jeden z najúchvatnejších objektov našej slnečnej sústavy. Tento plynový obor, ktorý možno pozorovať voľným okom, púta pozornosť ľudstva už tisícročia.

16. a 17. januára 2025 ponúka zimná obloha výnimočné divadlo – konjunkciu Saturnu s Venušou, ku ktorým sa pridáva aj ďalekohľadom viditeľný Neptún. Uvádza to TASR.

S priemerom deväťkrát väčším ako Zem a hmotnosťou 95-krát prevyšujúcou našu planétu, Saturn vyniká ako druhá najväčšia planéta sústavy. Jeho atmosféra pozostáva prevažne z vodíka (96,3 %) a hélia (3,25 %), doplnená stopovými množstvami látok ako čpavok, acetylén či metán. Vedci predpokladajú existenciu pevného jadra, aj keď planéta nemá pevný povrch ako terestrické planéty.

Pozoruhodná je aj história jeho pozorovania. Asýrčania ho nazývali „Ninibovou hviezdou“, zatiaľ čo Gréci ho spájali s titánom Kronom. Rimania mu dali meno Saturn, ktoré sa používa dodnes. Prelomové objavy priniesol až vynález teleskopu – Galileo Galilei ako prvý pozoroval jeho charakteristické „uši“, ktoré sa neskôr ukázali byť jeho slávnymi prstencami.

Saturn obieha Slnko vo vzdialenosti 1,4 miliardy kilometrov, pričom jeden obeh mu trvá takmer 30 pozemských rokov. Napriek tomu sa okolo vlastnej osi otočí za približne 10,5 hodiny. Zaujímavosťou je jeho nízka hustota – ako jediná planéta v sústave má menšiu hustotu než voda.

Rýchla rotácia spôsobuje výrazné sploštenie planéty, kde je polomer na rovníku o viac ako 10 % väčší než na póloch. Významný je aj Saturnov vplyv na formovanie našej slnečnej sústavy.

Planéta s veľkým významom

Podľa štúdie z roku 2015 zohrala planéta kľúčovú úlohu pri záchrane Zeme – svojou gravitáciou zastavila pohyb Jupitera smerom k Slnku, čím zabránila možnej deštrukcii vznikajúcich terestrických planét. Tento „záchranný manéver“ významne ovplyvnil súčasnú podobu našej slnečnej sústavy. Výskum Saturnu pokračuje aj v súčasnosti.

Šutaj Eštok skritizoval Zelenského: Nerozumie jeho nezmyselným a nepravdivým útokom na Slovensko

Po úspešných misiách Pioneer 11 a Voyager priniesla prelomové objavy najmä misia Cassini-Huygens, ktorá strávila 13 rokov skúmaním sústavy Saturnu a objavila sedem nových mesiacov. Celkovo má Saturn podľa NASA až 146 mesiacov, z ktorých najväčší – Titan – je jediným mesiacom v slnečnej sústave s hustou atmosférou.

NASA v súčasnosti pripravuje ambicióznu misiu Dragonfly, ktorá má v roku 2028 detailne preskúmať práve Titan. Dron bude skúmať rôzne lokality na povrchu tohto fascinujúceho mesiaca a analyzovať jeho potenciálnu obývateľnosť. Tento projekt sľubuje priniesť nové poznatky nielen o samotnom Saturne a jeho mesiacoch, ale aj o možnostiach života mimo Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko