Jedna vec môže ľahko ukončiť Putinovu vojnu na Ukrajine, tvrdia uznávaní analytici
- Ukrajina môže stále vyhrať, tvrdia experti z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW)
- Prehra Ruska by neskončila jadrovou vojnou, tvrdia a dodávajú, že riziko je naďalej nízke
- Ukrajina môže stále vyhrať, tvrdia experti z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW)
- Prehra Ruska by neskončila jadrovou vojnou, tvrdia a dodávajú, že riziko je naďalej nízke
Rusko môže byť stále porazené a vytlačené z Ukrajiny, tvrdia to analytici z prestížneho think tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Výhra Ukrajiny pre Rusko nie je existenčná hrozba, tvrdia experti. Pravdepodobnosť, že Vladimir Putin použije jadrové zbrane v prípade porážky u našich východných susedov, je podľa ISW naďalej nízka.
Na výhru Ukrajiny by stačila jedna vec – aby Západ neprestal podporovať Kyjev a plne mobilizoval svoje zdroje a prostriedky.
„ISW naďalej hodnotí, že Rusko nemôže poraziť Ukrajinu ani Západ – a pravdepodobne prehrá – ak Západ zmobilizuje svoje zdroje na odpor proti Kremľu,“ uviedli analytici.
Napriek Putinovým rečiam o jadrových zbraniach ostáva riziko ich použitia nízke, myslia si. Kremeľ má používať tieto reči hlavne na vydieranie západných lídrov, aby ich odradil od odhodlania podporovať Ukrajinu.
„Ruská strategická porážka na Ukrajine neohrozuje suverenitu a územnú celistvosť Ruska (môže však ohroziť stabilitu Putinovho režimu),“ vysvetľujú analytici.
O tom, že takéto vydieranie fungovalo, svedčí opatrnosť Bieleho domu, ktorý neraz argumentuje práve manažovaním eskalácie.
Pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní ostáva nízka
Pripomínajú, že ruský prezident sa neuchýlil k jadrovým zbraniam ani pri neúspechu v oblasti Kyjeva, ani neskôr pri stiahnutí z Chersonu a ani pri porážke v pri Charkove.
Ani teraz, keď Biely dom čiastočne povolil použitie darovaných amerických zbraní na ciele v Rusku, nenastala jadrová eskalácia aj napriek vyhrážkam Moskvy. Kyjev už americké zbrane HIMARS s muníciou GMLRS použil v Belogrodskej oblasti.
„ISW tiež odhaduje, že hrozba jadrovej eskalácie bude aj naďalej hlavnou výhodou ruskej schopnosti manipulovať s vnímaním zahraničných tvorcov rozhodnutí prostredníctvom svojej kampane reflexívnej kontroly,“ píšu experti.
Prispieť k tomu majú aj Putinove výroky v Severnej Kórei, kde naznačil, že Rusko zvažuje zmeny vo svojej jadrovej doktríne „súvisiace so znížením prahu použitia jadrových zbraní.“
„Putin sa, pravdepodobne, odvolal na možnosť zníženia prahu pre použitie jadrových zbraní, aby naznačoval, že si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane, ak budú jeho sily rozhodne porazené v prvej línii, aby odradil spojencov Ukrajiny od dosiahnutia spoločného strategického cieľa, ktorým je rozhodne poraziť ruskú inváziu Ukrajiny,“ myslia si analytici.
Ruský prezident tiež uviedol, že jeho krajina plánuje naďalej rozvíjať jadrovú triádu. Teda jadrové zbrane umiestnené vo vzduchu, na vode i zemi.
Súčasná jadrová doktrína stanovuje, že Kremeľ môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – pri jadrovom útoku na Rusko alebo pri útoku konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.
Experti pripomínajú, že Putin si navzájom odporuje. V minulosti tvrdil, že Ukrajina nepredstavovala pre Rusko hrozbu, a dôvodom ruskej invázie bola hrozba Kyjeva pre separatistické regióny. Zároveň ale ruskému publiku neustále opakuje, že Rusko bojuje „existenčnú vojnu“ a porážka na Ukrajine by pre Moskvu znamenala koniec Ruskej federácie.
Putin chce vytvoriť „alternatívu“ k NATO
ISW zároveň odhaduje, že Putin chce vytvoriť akúsi „alternatívu“ k Severoatlantickej aliancii (NATO). Tá by ukazovala, že Ukrajinu podporuje iba Západ a ďalšie štáty stoja za Ruskom. Táto iniciatíva sa preslávila ako „euroázijská bezpečnostná architektúra“, ktorej cieľom je podkopať NATO.
„Putin sa snaží o vytvorenie koalície priateľských krajín s historicky vrúcnymi vzťahmi so Sovietskym zväzom, aby mohol pôsobiť ako alternatíva k Západu a súčasnému svetovému poriadku,“ varujú experti.
Ako príklad uvádzajú Severnú Kóreu či Vietnam. Práve pri návšteve druhej menovanej krajiny pripomenul podporu Sovietskeho zväzu pri vojne vo Vietname. Kremeľ vtedy stál na strane komunistickej Vietnamskej demokratickej republiky.
Putin svoju „alternatívu k NATO“ naznačil už pri návšteve Číny v máji. Tam tvrdil, že „euroatlantický bezpečnostný systém“ sa rúca a že západné „schémy bezpečnosti a prosperity v Európe nefungujú.“
Analytici si myslia, že Putin obráti svoju pozornosť na štáty ASEAN-u, teda združenia národov juhovýchodnej Ázie.
Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine
Zdroje: ISW , TASR