„Jedna výchovná“ narobí viac škody, ako úžitku. Bitie detí spôsobuje, že sú hlúpejšie a agresívnejšie

Vedci z Harvard University v novej štúdii zistili, že fyzické trestanie dieťaťa môže mať vplyv na vývoj jeho mozgu, čím sa môžu narušiť nervové oblasti. Práve tie majú vplyv na rozhodovanie a spracovanie situácii.

Do štúdie bolo zapojených 147 detí. Vedci analyzovali údaje z rozsiahlej štúdie zameranej na deti vo veku od troch do 11 rokov. Deti, ktoré boli trestané fyzicky, mali silnejšiu nervovú reakciu vo viacerých oblastiach prefrontálnej kôry (PFC).

Tieto oblasti majú za úlohu reagovať na podnety v okolitom prostredí, taktiež majú vplyv na rozhodovanie a spracovanie.

zdroj: Unsplash/Ketut Subiyanto

V niektorých krajinach sú fyzické tresty zakázané

Smacking, v preklade fackovanie, je v USA legálne, zatiaľ čo vo Veľkej Británii a Škótsku sú fyzické tresty od roku 2020 úplne zakázané. Prehľad krajín, v ktorých sú fyzické tresty zakázané môžeš vidieť na mape nižšie.

V Anglicku sa tento zákaz dá obísť, ak je fyzický trest považovaný za primeraný. To umožňuje rodičom dať dieťaťu facku, pokiaľ to nespôsobí modriny alebo opuchy.

Mnoho ľudí sa s tým však nestotožňuje, nakoľko to v konečnom dôsledku znamená, že rodičia svoje deti môže trestať fyzicky až do momentu, kým nie sú viditeľné dôkazy.

Ako Today UK News uvádza, že by to mohlo znamenať, že rodičia sa môžu zameriavať na oblasti tela, ktoré nezanechajú stopy – napríklad hlava. To však môže dieťaťu spôsobiť ešte vážnejšie zranenia.

zdroj: Wikimediacommons

Fyzické tresty poškodzujú blaho detí

Hovorca NSPCC uviedol: „Existujú jasné dôkazy, že fyzické tresty poškodzujú blaho detí a súvisia s horšími výsledkami v detstve a dospelosti.“

Rodičom sa teda odporúča, aby svoje deti učili rozdielom medzi správnym a nesprávnym hlavne alternatívnymi metódami. Je to teda pozitívny prístup k rodičovstvu a stanovenie jasných hraníc.  

Spomínaný výskum vychádza z už existujúcich štúdií, ktoré ukazujú zvýšenú aktivitu v určitých oblastiach mozgu detí, ktoré sú trestané fyzicky.

„Vieme, že deti, ktorých rodiny používajú fyzické tresty, majú väčšiu tendenciu vzniku úzkosti, depresie, problémov so správaním a iných problémov duševného zdravia,“ povedala autorka štúdie Katie A. McLaughlin. Veľa ľudí však nepovažuje facku za formu násilia.

zdroj: Unsplash/Nathan Dumlao

Trestané deti mali menšie IQ

Ako Today UK News informuje, fyzickými trestami sa v minulosti zaoberali viaceré štúdie. Tie okrem všetkého preukázali, že trest v podobe facky má dopad na rozvoj inteligencie dieťaťa.

Deti, ktoré boli fyzicky trestané, mali o niečo menšie IQ ako tie, ktoré dostávajú tresty v inej forme, prípadne ich výchova nie je založená na trestaní. Tento fakt zistila štúdia z roku 2009.

Naopak, rozvoj mozgu podporuje dobre vedený rozhovor s deťmi. Uviedol to vedec Murray Straus z univerzity v New Hampshire, ktorý sa svojej kariére venoval štúdiu účinkov fyzických trestov.

„Výprask, facka či akýkoľvek fyzický trest je desivá situácia, ktorú deti prežívajú stresujúco. Následkom strachu a stresu je potom deficit kognitívnych procesov a funkcií,“ poznamenal Straus.

Cieľom je poukázať na negatíva fyzických trestov

Ako štúdia uvádza, deti, ktoré boli fyzicky trestané, preukázali väčšiu aktiváciu vo viacerých oblastiach PFC k strachu. Vedci sa teda domnievajú, že štúdia je prvým krokom k ďalšej analýze potenciálnych účinkov fyzických trestov na vývoj mozgu detí.

„Aj keď by sme nemuseli chápať fyzické tresty ako formu násilia, z hľadiska toho, ako reaguje mozog dieťaťa, to nie je úplne odlišné od týrania,“ povedala McLaughlin.

Ako pokračuje, cieľom štúdie je povzbudiť rodiny k tomu, aby fyzické tresty nepoužívali. Taktiež chceli ľuďom otvoriť oči, aby videli potenciálne negatívne dôsledky fyzických trestov.

zdroj: Unsplash/Alexander Dummer

Trestané deti sa uchyľujú k agresivite

The Journal of Pediatrics informuje o zisteniach ďalších štúdií. Jedným z nich je aj to, že u detí, ktoré sú trestané fyzicky, je pravdepodobnejšie, že sa v neskoršom živote budú schyľovať k fyzickému násiliu voči svojmu okoliu.

Príkladom je štúdia z Lekárskeho odboru univerzity v Texase. Zúčastnilo sa jej 758 mladých ľudí vo veku od 19 do 20 rokov, pričom skúmala, ako často boli fyzicky trestaní.

Vedci zistili, že deti, ktoré boli trestané fyzicky, sa uchyľovali k agresivite pri svojich budúcich partneroch. Údaje zo štúdie uvádzajú, že takmer každý piaty (19 %) priznal násilie voči svojim partnerom.

Vedúci autor štúdie Jeff Temple, profesor psychiatrie na lekárskej fakulte University of Texas, v rozhovore pre CNN uviedol: „Násilie na deťoch sme definovali ako zasiahnutie opaskom alebo iným predmetom, zanechanie viditeľných modrín alebo potrebné ošetrenie u lekára.“

Štúdie sa teda dostali k výsledku, že fyzické tresty mali dopad násilné správanie v neskoršom veku. Zhodujú sa však, že je dôležité určiť, čo sa považuje za trest a čo za týranie.