Jedna z najmenších krajín hovorí vyše 800 jazykmi. Neuveríš, koľkými sa rozpráva na Slovensku

Podľa portálu Translata sa na svete hovorí 7 117 jazykmi. Napriek tomuto číslu je všetkým jasné, že niektoré jazyky vymierajú úplne, iné sú na pokraji zániku, no okrem toho sú na obzore aj úplne nové. Podľa portálu je momentálne ohrozených viac ako 40 % jazykov.

Rozčlenenie jazykov vo svete nie je rovnomenné. Niektoré krajiny majú vyšší výskyt jazykov ako iné. V nasledujúcej tabuľke podľa portálu The Language Nerds je poradie dvadsiatich krajín, ktoré majú najviac jazykov.

Najrozmanitejšia krajina, čo sa týka rôznorodosti jazykov, je jednoznačne Papua-Nová Guinea. Tá má viac ako 820 jazykov a niektoré z nich majú menej ako tisíc hovoriacich.

Podľa správy agentúry SITA z februára 2022 sa Slováci okrem slovenčiny hlásia k ďalším 25 materinským jazykom, pričom viac než 300-tisíc ľudí svoj materinský jazyk neuviedlo.

Vyplýva to z výsledkov posledného sčítania obyvateľstva. Ministerstvo kultúry SR (MK SR) sa domnieva, že aj tento počet signalizuje potrebu pripomínať si nezastupiteľnú úlohu materinského jazyka v živote človeka a silný citový vzťah, ktorý k nemu prechováva.

Hovorkyňa Ministerstva kultúry SR Zuzana Viciaňová v súvislosti s Medzinárodným dňom materinských jazykov podotkla, že rezort viacerými spôsobmi ovplyvňuje životaschopnosť a kondíciu slovenského jazyka.

Spolupracuje napríklad s vedeckými a odbornými inštitúciami v starostlivosti o slovenský jazyk, podporuje tvorbu terminológie v slovenskom jazyku a tiež budovanie Slovenského národného korpusu.

Medzi činnosti a aktivity zaradila aj literárnu súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko?, ktorá minulý rok oslávila už 30 rokov svojej existencie.

Expolicajt prehovoril o vražde Daniela Tupého, poznáme detaily jeho svedeckej výpovede

Viciaňová uviedla, že Medzinárodný deň materinských jazykov, ktorý pripadá na 21. február, vyhlásila v tom čase výročná 30. Generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999.

Valné zhromaždenie OSN vtedy vyzvalo členské štáty, aby „podporovali zachovanie a ochranu všetkých jazykov používaných národmi sveta“.

Hovorkyňa ministerstva kultúry poukázala na to, že početnosť jazykov na Zemi má klesajúcu tendenciu a vymieranie jazykov sa nezastavilo ani dnes.

Vytláčanie malých jazykov veľkými, hospodársky silnejšími, zjednocovanie jazykových spoločenstiev odstraňovaním rozdielov a odlišností či tlak na menšie a menšinové jazyky označila za každodennú realitu.

„Každý jazyk obsahuje originálny spôsob myslenia a vyjadrovania, je krehkou hodnotou, ktorú možno ochrániť len vtedy, ak si budeme malé jazyky vážiť rovnako ako veľké. Práve materinský jazyk je jedinečný, pretože je prvým jazykom, s ktorým človek prichádza do kontaktu od narodenia. Tento jazyk intímnej komunikácie sa tak stáva aj nástrojom poznávania sveta a jazykom, ktorého dôležitosť sa ukazuje v školskom aj celoživotnom učiacom sa procese,“ zhodnotila.