Jedna z najväčších svetových ekonomík je v technickej recesii a už nie je tretia najväčšia

Japonsko patrí k tým krajinám, ktoré pre druhej svetovej vojne naštartovali svoju ekonomiku nevídaným spôsobom. France 24 podotýka, že počas rokov rozmachu v 70. a 80. rokoch minulého storočia niektorí predpokladali, že Japonsko sa stane najväčšou svetovou ekonomikou.

Katastrofické prasknutie japonskej bubliny aktív na začiatku 90. rokov však viedlo k niekoľkým „strateným desaťročiam“ ekonomickej stagnácie a deflácie.

Renomovaná agentúra Reuters v týchto dňoch priniesla informácie o tom, že krajina vychádzajúceho Slnka koncom minulého roka nečakane skĺzla do recesie, čím zároveň stratila titul tretej najväčšej ekonomiky sveta v prospech Nemecka a vyvolala pochybnosti o tom, kedy tamojšia centrálna banka začne opúšťať od desaťročia trvajúcej mimoriadne uvoľnenej menovej politiky.

Politico objasňuje detaily, a síce, že podľa údajov zverejnených vládou sa japonská ekonomika v poslednom štvrťroku 2023 prepadla o nečakaného 0,4 percenta. Ekonomika v predchádzajúcich troch mesiacoch klesla o 3,3 percenta, čo znamená, že krajina vstúpila do technickej recesie.

Britský The Guardian zdôrazňuje, že k tomuto negatívnemu posunu, ku ktorému došlo viac ako desaťročie po tom, čo Japonsko prepustilo druhé miesto Číne, došlo v dôsledku rady faktorov, ale najmä prudkému poklesu jenu voči doláru v priebehu posledných dvoch rokov.

Nemecko predbehlo Japonsko napriek nemalým domácim problémom

Slabší jen pohlcuje zisky z vývozu, keď sa zisky repatriujú. Japonská mena klesla oproti americkému doláru v rokoch 2022 a 2023 takmer o pätinu, vrátane sedempercentného prepadu v minulom roku.

Portál France 24 vysvetľuje túto skutočnosť tým, že čiastočne to bolo preto, že v snahe zvýšiť ceny Japonská centrálna banka udržiavala záporné úrokové sadzby, na rozdiel od iných veľkých centrálnych bánk, ktoré zvýšili náklady na pôžičky, aby bojovali s prudko rastúcou infláciou.

„Predbiehanie… vo veľkosti v dolárovom vyjadrení vďačí za mnohé nedávnemu kolapsu jenu. Reálny HDP Japonska v skutočnosti od roku 2019 prekonal nemecký,“ povedal Brian Coulton, ekonóm z prestížnej ratingovej agentúry Fitch. 

Čína sa rúti do masívneho úbytku populácie. Dopady trendu môžu byť pre svetovú ekonomiku katastrofa

Nemeckí výrobcovia silne závislí od exportu boli obzvlášť tvrdo zasiahnutí prudkým nárastom cien energií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Najväčšiu európsku ekonomiku brzdí aj zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne zo strany Európskej centrálnej banky, ako aj neistota ohľadom jej rozpočtu a chronický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Za pokles môžu aj ďalšie faktory

The Guardian upozorňuje na to, že podobne ako Japonsko, aj Nemecko je chudobné na zdroje, má starnúcu populáciu a je silne závislé od exportu. Zatiaľ čo japonskí výrobcovia áut a ďalší exportéri ťažili zo slabého jenu, vďaka čomu sú ich tovary na medzinárodnom trhu lacnejšie, kríza pracovnej sily v krajine je horšia ako v Nemecku a krajina sa zatiaľ neúspešne snaží riešiť dlhotrvajúci problém s nízkou pôrodnosťou.

France 24 informuje, že najnovšie údaje ukázali, že japonská ekonomika sa v posledných troch mesiacoch roku 2023 medzikvartálne znížila o upravených 0,1 percenta, čo zaostalo za očakávaniami trhu, ktoré hovorili o 0,2 percentnom raste. Rast za tretí štvrťrok bol tiež revidovaný smerom nadol na negatívnych 0,8 percenta, čo znamená, že Japonsko bolo v druhej polovici roku 2023 v technickej recesii.

„Podobne ako v prípade Japonska, aj nemecká populácia klesá, no napriek tomu dosahuje stabilný ekonomický rast. Je to preto, že najmä od roku 2000 vládne orgány v Nemecku aktívne implementujú politiku na vytvorenie prostredia, ktoré firmám uľahčí fungovanie v krajine,“ dodal Toshihiro Nagahama, ekonóm z Dai-ichi Life Research Institute.

Problémy s natalitou logicky vedú k tomu, že japonská ekonomika má chronické problémy s pracovnou silou a v najbližšej budúcnosti sa neočakáva zlepšenie v tomto ohľade, aj napriek tomu, že krajina víta rekordný počet zahraničných pracovníkov, uvádza The Guardian. 

Priemerná slovenská domácnosť je o 10-tisíc eur bohatšia ako nemecká. Ich ekonomika stráca „šťavu“

Reuters dodáva, že ďalšími faktormi, ktoré prispeli k negatívnemu vývoju japonskej ekonomiky, sú súkromná spotreba, ktorá tvorí viac ako polovicu ekonomickej aktivity a v porovnaní s trhovými prognózami nárastu o 0,1 % klesla o 0,2 % , keďže rastúce životné náklady a teplé počasie odrádzali domácnosti od stolovania a nákupu zimného oblečenia.

Kapitálové výdavky, ďalší kľúčový motor rastu súkromného sektora, klesli o 0,1 % v porovnaní s prognózami rastu o 0,3 %. Spotreba aj kapitálové výdavky už tretí štvrťrok po sebe klesli.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie