Jeho skupina mlátila Košičanov železnými tyčami a sekerami. Róbert Okoličány je na úteku, problémy teraz robí jeho syn
- Veľká časť jeho skupiny sa v dnešných dňoch nachádza za mrežami, no Okoličány si užíva slobodu
- Mafián odsúdený na doživotie sa pred nástupom na výkon trestu zbalil a ušiel
- Zo syna chcel mať právnika, ten však ide v otcových stopách
- Veľká časť jeho skupiny sa v dnešných dňoch nachádza za mrežami, no Okoličány si užíva slobodu
- Mafián odsúdený na doživotie sa pred nástupom na výkon trestu zbalil a ušiel
- Zo syna chcel mať právnika, ten však ide v otcových stopách
V 90. rokoch vládol východnému Slovensku Róbert Holub, ktorému nerobilo problém dobiť policajta na smrť. Vraždu napokon nikto neriešil, pretože Holub so svojou skupinou to uhrali na nehodu. O koniec Holuba sa napokon postaral Jozef Roháč, ktorého prezývali aj Potkan. S vraždou bossa východného Slovenska súhlasil aj Mikuláš Černák.
Miesto po Holubovi musel niekto prebrať. Jeho nástupcom sa stal Karol Kolárik, veľmi dobrý kamarát Mikuláša Černáka. Černák je dokonca krstným otcom Kolárikových detí. Na pozíciu bossa si nárokovali aj iní, napríklad Holubova pravá ruka Borženský. Ten zradu, s ktorou sa nevedel zmieriť, vyriešil vraždou Kolárika. Na miesto nebohého Kolárika sa tak dostal Róbert Okoličány.
Skupina s osobným zabijakom
Štruktúra Okiho skupiny bola pevná. Po jeho boku stal Róbert Nigut, ktorý spolupracoval aj s Kolárikom. Jeho úlohou bola starostlivosť o zbrane. Povráva sa, že ak by sa činnosť skupiny po piatich rokoch neskončila, pravdepodobne by bol jej vodcom. Na vraždy bol vždy pripravený zabijak skupiny Jaroslav Potučko.
Okoličány si spomedzi svojich ľudí vybral osobných ochrankárov a na riešenie náhlych problémov vytvoril výjazdovú skupinu. Poslednú, no nie menej dôležitú záležitosť, mal na starosti Jozef Leško, ktorého špecializáciou bolo vyberanie peňazí od podnikateľov.
Okrem vyberania výpalného sa Okiho gang zaoberal aj úžerníctvom. Niektorí členovia trávili noci v kluboch a herniach a čakali, kým hráčom dôjdu peniaze. Následne im peniaze veľkoryso požičali, no stále s obrovským úrokom. V prípade, že mal dlžník s vyplatením problémy, skupina ho veľmi rýchlo presvedčila s palicami a sekerami.
Výpalné a úžerníctvo členov gangu po istom čase prestalo baviť, a tak sa vydali na krvavé chodníčky. Prvým cieľom mal byť Rudolf Slicha, ktorý viedol boržovcov. Vo februári 2001 do jeho auta vypálili zo samopalu, no cieľ prežil. Tento pokus o jeho zabitie nebol jediným. Prvý pokus sa odohral 17. septembra 2000.
Množstvo obetí
Prvou obeťou Okoličányho gangu bol vyhadzovač v erotickom salóne Jozef Ferenc. 7. apríla 2001 ho zastrelil sám Okoličány ranou do zátylku. Aj napriek tomu, že si o ňom všetci mysleli, že je policajt v utajení, prijali ho do gangu. Urobili to kvôli tomu, aby sa ho mohli zbaviť.
„Bolo to 6. apríla 2001. Zavolal mi, aby som mu pripravila pas, že ide do Maďarska. Keď prišiel, videla som, že v aute je veľa ľudí, ale nedovolil mi, aby som ich videla. Dala som mu pas a spýtala som sa, kedy sa uvidíme. On len na mňa smutne pozrel a povedal, že sa mi ozve. A už sa nikdy neozval. Už tušil, že ide na smrť,“ opísala pre Plusku chvíle hrôzy mama obete.
Po tom, čo Okoličány strelil Ferenca do zátylku, na hlavu mu natiahol čierne vrece a pri obci Veľký Bar ho zakopali. Telo sa našlo až v januári 2007. „Preto ho nemohli nájsť, lebo ho trikrát prekopali. A ja som stále dúfala, že ešte žije,“ dodáva matka.
O tom, že je jej syn mŕtvy, sa dozvedela v roku 2005, kedy vtedajší minister vnútra Vladimír Palko povedal, že okrem Jozefa Eštóka bol zavraždený aj jej syn. „Bol to dobrý a čestný chlap. Nikdy nikomu neublížil,“ tvrdia rodičia.
Ďalšou obeťou bol napríklad aj Marek Adam, ktorý si autoritu získal v košickej časti Šaca. Podmanil si niekoľko benzínových púmp a diskoték, k peniazom sa dostal vďaka poplatkom od rómskych podnikateľov požičiavajúcich na astronomické úroky v osadách i na Luníku IX. V niektorých podnikoch zvýšil Adam výpalné až o 100 %, čo sa mu pravdepodobne stalo osudným.
O Mareka Adama sa skupina postarala 12. novembra 2001. 26-ročný Adam vychádzal z reštaurácie aj s ďalším mužom. Keď sa na parkovisku rozsvietilo svetlo, zazneli tri výstrely. Dva z nich zasiahli Mareka.
Zbavovanie sa konkurencie
Mareka Adama sa Okoličányovci zbavili veľmi rýchlo, no boss Šace nebol ich jediným konkurentom. Bol tu ešte Viktor Gjabel a Ganiji Selmani. Na Gjabela si časť skupiny počkala pred jeho domom v Ťahanovciach. Keď Gjabel prešiel okolo nich vo svojom aute, zapli falošný maják a rozbehli sa za ním.
Gjabel zastal a z druhého auta vyšla falošná policajná hliadka, ktorá naňho začala útočiť sekerou. Začali tupou stranou, no rýchlo prišlo aj na sekanie. Keďže obeť kričala od bolesti, útok dlho netrval. Zaujímavosťou je, že Gjabel útok prežil.
Albánec Selmani však toľko šťastia nemal, jeho likvidáciu vzal sám Nigut. Selmaniho auto stálo pred hotelom Slovan. Tú noc trávil iba s priateľkou. Nigut na Albánca vystrelil samopalom, ktorý sa zasekol, takže z neho vyšla iba jedna rana. Selmani sa skryl za auto a strelec a jeho vodič na svoj cieľ nevideli. Nigut teda vystúpil z auta a rovno pred očami priateľky Selmaniho zastrelil.
Najvýraznejším konkurentom bol Jozef Estók, pretože výrazne zasahoval do obchodov Okoličányho. Práve vražda Estóka bola poslednou kvapkou pre políciu. Jozef sa stal obeťou gangu kvôli tomu, že požiadal Niguta a Leška, aby mu vrátili peniaze, ktoré mu dlhovali. Podľa Okoličányho mal Estók prsty v útoku na podnik v Košiciach, ktorý strážila jeho SBS. Dôvodov na likvidáciu Estóka bolo teda dosť. Mercedes, v ktorom ďalšia obeť sedela, zasypalo 21 striel zo samopalu. Všetky zasiahli Estóka.
Všetko skončilo na pohrebe
Jozefa Estóka pochovávali až na dvakrát. Prvýkrát zabránila polícia smútočnému sprievodu, ktorý pozostával prevažne z mafiánov. Policajti zatkli 21 osôb, medzi ktorými bol aj Róbert Okoličány. Obvinili ho z vraždy, pokusu o vraždu a založenia zločineckej skupiny.
Druhý pohreb sa uskutočnil dva dni po prvom termíne za prísnych bezpečnostných opatrení. Cintorín a jeho okolie boli uzavreté a všade bola polícia. Kontrolovala ľudí, ktorí sa pohrebu chceli zúčastniť. Členovia Okoličányho gangu dostali strach. Príkladom je vodič Tulo, ktorý sa zľakol tak veľmi, že začal spolupracovať s políciou. Nasledovalo veľké zatýkanie.
Okoličány sa na slobodu dostal až po 3 rokoch a 15 dňoch. Po piatich mesiacoch sa za mreže opäť vrátil. Definitívne opustil väznicu až 7. apríla 2010, kedy ho v kauze výtržníctva oslobodili. Celá kauza sa naťahovala roky. Bolo to spôsobené tým, že bol veľký problém zohnať 16 obžalovaných s advokátmi v jeden deň. Pezinský súd tak prípad rozdelil na menšie časti.
V roku 2009 súd vyniesol prvý rozsudok. Okoličány a Potučko síce dostali doživotie, no vďaka odvolaniu sa prípad dostal až pred Najvyšší súd, kde rozsudok zrušili. Konečný rozsudok súd vyniesol až v roku 2018. Okoličány, Potučko a Nigut dostali právoplatné doživotné tresty.
Postupne polícia do väzenia odviedla všetkých odsúdených, no po bossovi sa zaľahla zem. Aj napriek tomu, že jeho pohyb bol monitorovaný, podarilo sa mu utiecť. Podľa posledných dostupných informácií prekročil Okoličány maďarské hranice a zmizol.
„Ak zistili, že Okoličány prekračuje štátnu hranicu, mali zákonný dôvod zasiahnuť aj bez príkazu na dodanie do výkonu trestu. Hovorí sa tomu pokus spáchania trestného činu marenia výkonu rozhodnutia súdu, lebo ide o úmyselný čin,“ povedal elitný vyšetrovateľ Jozef Šátek pre Čas.sk v roku 2018.
„Takto to funguje len v Gašparovej polícii. A je jedno, či to bola hlúposť alebo prejav skorumpovanosti, výsledok je rovnaký, Okoličány sa smeje,“ dodal.
Aký otec, taký syn?
Syn mafiánskeho bossa Filip žije v obci Granč-Petrovce s manželkou a tromi deťmi. V roku 2019 v miestnej krčme brutálne napadol niekoľkých hostí. Zákazníkovi, ktorý naňho údajne pozeral, vrazil hlavou do tváre. To pritiahlo ďalšie pohľady.
Filip bol podľa Plusky taký zúrivý, že nadával a po krčme rozhadzoval poháre a fľaše. Ľudia, ktorí si jeho nervy odskákali, strávili noc v nemocnici so zlomeninami. Okoličány mladší skončil vo vyšetrovacej väzbe. Na svedkov pôsobil tak, ako keby bol pod vplyvom drog.
Prvé opletačky so zákonom mal Filip už skôr. V apríli 2010 mal napadnúť mladého chlapa z Košíc, ktorý mu údajne prekazil obchod s pervitínom. Aj napriek tomu, že Róbert chcel mať zo syna advokáta alebo diplomata, Filip sa vydal po tej istej ceste, čo aj jeho otec.
Text sme zrevidovali, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne vydaný 3. februára 2021.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: SME, Pluska, Facebook, Korzár, Na stope, Slovenská mafia-príbehy písané krvou, stcity.sk, Čas.sk