Jeme ich v rybách, pijeme vo vode a najnovšie aj dýchame. Problémom ľudstva sa stávajú mikroplasty vo vzduchu

Mikroplasty sú dnes, žiaľ, súčasťou života každého z nás, aj keď ich prehliadame. Vedci ich našli už takmer všade: v oceánoch, pive či v ľudskom tele.

V posledných rokoch výskumníkov zaujala myšlienka, či sa nachádzajú mikroplasty aj vo vzduchu, ktorý dýchame. O štúdii informoval portál Science Alert.

Ani dnes však nevieme, či a ako nám mikroplasty priamo škodia. Vedci v Novom Zélande však predpokladajú, že budú kľúčovým hráčom v klimatických zmenách, ak ich bude na svete ešte viac.

Je ich omnoho viac ako hviezd v našej galaxii

Európsky parlament vysvetľuje, že mikroplasty označujú veľmi malé kúsky plastov, ktoré sú vždy menšie ako päť milimetrov. Poznáme primárne a sekundárne mikroplasty.

Primárne sa do prírody dostali už ako malé čiastočky, pri sekundárnych hovoríme o tých, ktoré vznikajú rozpadom väčších kusov, ako sú napríklad fľaše. Ich podiel sa v oceánoch odhaduje až na 81 percent.

Najviac ich vzniká praním syntetického oblečenia či opotrebovaním pneumatík.

Podľa údajov OSN z roku 2017 v moriach pláva 51 biliónov mikroplastových častíc: „Čo je päťstokrát viac, ako je v našej galaxii hviezd.“

zdroj: Unsplash/Antoine Giret

Nevieme, čo nám spôsobujú

Morské živočíchy si ich často mýlia s jedlom a prehĺtajú ich. V niektorých prípadoch to vedie k ich smrti. Okrem toho ich morská fauna vstrebáva a tak smerujú na naše taniere.

Vedci mikroplasty našli v jedle, ale aj v pive, mede či vode z vodovodu. V konečnom dôsledku teda aj v ľudskom tele.

Stále nie je jasné, aké majú mikroplasty dopady na ľudské zdravie. „Možno však usudzovať, že sú škodlivé, pretože obsahujú rozličné stabilizátory, spomaľovače horenia a iné chemické látky,“ píše Európsky parlament.

Mikroplasty sú rizikom aj pre klimatické zmeny

„Skúmali sme, ako sa mikroplasty, ktoré sa bežne vyskytujú v atmosfére správajú v súvislosti so svetlom. To, čo sme zistili, sme neskôr použili v globálnom klimatickom modeli, aby sme vypočítali celkový dopad vzdušných mikroplastov na zemskú klímu,“ priblížila Laura Revell z univerzity v Canterbury píše ScienceAlert.

„Pred štúdiou sme nemali veľa informácií, robilo sa len málo výskumov. Predpokladali sme však, že mikroplasty vo vzduchu ešte nebudú mať veľký vplyv na klimatické zmeny. To sa potvrdilo, v súčasnosti to tak nie je.“

V budúcnosti by však mohlo ísť o omnoho väčší problém. Ak bude mikroplastov vo vzduchu viac, čo sa dá predpokladať, mohli by absorbovať, vyžarovať alebo rozptyľovať prichádzajúce slnečné svetlo.

Ak by sa tak stalo, zrejme ovplyvnia klímu v globálnom meradle. Ich efekt by sa dal porovnať s prachom, aerosólmi, ktoré ničia ozón, alebo so skleníkovými plynmi.

V súčasnosti sa nedá predpovedať, či by planétu otepľovali alebo ochladzovali. Rozličné mikroplasty sa správajú v rôznych častiach atmosféry inak. Existuje však aj možnosť, že by mohli prispievať ku skleníkovému efektu.

Stále vieme veľmi málo

Zistenie, že sa mikroplasty nachádzajú aj vo vzduchu je relatívne nové. Preto o ich dopadoch ešte nevieme veľa a budú musieť byť podrobené mnohým ďalším výskumom. Ak však zoberieme do úvahy, že sú tieto častice úplne všade a že sú malé a ľahké, nejde o prekvapivú novinku.

Množstvo plastov na planéte narastá každým dňom a zatiaľ nič nenaznačuje, že by sa ich výroba mala vo významnej miere znížiť.

Výskumy, ktoré sa venujú mikroplastom a ich dopadu na našu planétu a zdravie, sú preto mimoriadne dôležité aj napriek tomu, že v súčasnosti ešte pre klímu nepredstavujú veľké riziko.